Dvouměsíčník pro kulturu a dialog
Rondely v súčasnosti môžeme identifikovať predovšetkým vďaka leteckým a satelitným snímkam podľa ich kruhovitého pôdorysu a pozostatkov priekop. Obvykle bývali obkolesené jednou až dvomi priekopami, ktoré boli od seba vzdialené 7–10 metrov, pričom siahali do hĺbky štyri metre a boli široké okolo 14 metrov.
Stavali ich hlavne na vrchoch kopcov, kde bol dobrý výhľad na okolitú krajinu.
Tieto objekty mali zvyčajne priemer 30 až 210 metrov, no najčastejšie dosahovali priečne rozmery 55 až 97 metrov.
Ich presnú funkciu dodnes nepoznáme, avšak význam rondelov vysvetľuje viacero teórií.
Slovenský archeológ Juraj Pavúk a jeho spolupracovník astronóm Vladimír Karlovský sú presvedčení, že pravdepodobne išlo o symbolické objekty, kde prebiehali rôzne rituály, a mali aj astronomickú úlohu, možno ako prastaré kalendáre, riadené pohybom nebeských telies.
Spojitosť týchto kruhovitých stavieb s kultovými obradmi predpokladá i slovenský historik Michal Habaj či český archeológ Vladimír Podborský.
Posledný menovaný taktiež pripisuje rondelom, ktoré sa našli na území Moravy, Čiech, Rakúska, Nemecka, Slovenska, Maďarska, Poľska a Anglicka, vysokú dôležitosť. Považuje ich za prejavy spoločnej a jednotnej tendencie Praeurópanov k budovaniu základných prvkov civilizácie a jej dlhodobej kontinuity na základe spoločného psychologického substrátu ľudstva.
Hypotéze o náboženskom poslaní rondelov nahrávajú aj objavy jám a pecí vo vnútornom areáli niektorých rondelov. Tie mohli byť nápomocné pri obetných obradoch a pri uskladňovaní či spracovaní potravy.
Inou možnosťou je, že rondely predstavovali akési symboly – možno symbol božstva, Slnka alebo cyklickosti času.
Celkom racionálna sa zdá úvaha o rondeloch ako o zhromažďovacích centrách dávnych civilizácií. Tieto stavby, okrem iného, mohli slúžiť ako pevnosti, čo by vysvetľovalo umiestnenie vnútorných palisádových kruhov a priekop.
Rondely, ktoré sa našli na Slovensku, v prevažnej miere pochádzajú z obdobia, keď hlavne v západnej časti krajiny, pôsobil ľud lengyelskej kultúry (cca 4900–3950 p. n. l.).
Do uvedeného časového rozpätia patrí aj rondel objavený v 70. rokoch minulého storočia v katastri obce Svodín pri Nových Zámkoch. V areáli tohto objektu našli niekoľko hrobov, ako i domy rôznych tvarov a veľkostí.
Zhruba 7000 rokov starý rondel s dvomi priekopami a dvomi vchodmi odhalili na základe leteckej snímky z roku 1985 pri Ružindole v Trnavskom kraji. Výskum pod vedením Věry Němejcovej-Pavúkovej zistil niekoľko zvláštností objektu, vrátane mimoriadne dlhých vstupných koridorov a náznakov kamenného múru.
Archeológovia prišli na to, že stavitelia hĺbili priekopy od jari do jesene, avšak monument ostal nedokončený, keďže práce náhle prerušili.
O okolnostiach náhleho ukončenia výstavby rondelu vedci iba špekulujú. Zrejme to súvisí s desivým objavom pri severnom vstupe do štruktúry, kde našli roztrúsené, kosti pochádzajúce z tiel mužov, žien, detí a dokonca i novorodencov. Je nanajvýš pravdepodobné, že tieto osoby iba vhodili do priekopy a ich kostry navyše niesli rôzne známky poškodenia – stopy po silných úderoch, rezy a zlomeniny, akoby týchto ľudí pred smrťou mučili.
Podľa odhadov sa v priekope môžu nachádzať pozostatky stotridsiatich ľudských tiel. Je možné, že boli zabití pri vražednom útoku, ale bádatelia nevylučujú ani možnosť, že boli obetovaní.
Obetovanie pritom mohlo prebiehať vo viacerých etapách, alebo v rámci jednej masovej popravy.
Potom rondel niekoľko storočí nevyužívali, až kým sa na scéne neobjavila tzv. ludanická skupina lengyelskej kultúry (cca. 4400–3500 p. n. l.). Príslušníci tohto pravekého spoločenstva použili priekopu podobným spôsobom ako ich predkovia, o čom svedčí nález kostrových zvyškov ôsmich ľudí. Objav šperku z lastúr a cenného medeného náramku naznačuje, že medzi zosnulými bola i žena z vyššej spoločenskej vrstvy. Ani jej bohatstvo alebo vznešený pôvod ju však neuchránili pred hrozným osudom – zmasakrovali ju podobne ako ostatné obete a jej telo nepochovali.
Ďalší rondel objavili v Bučanoch pri Trnave v roku 1978. Objekt však zničili pri výstavbe diaľnice a jeho existenciu dnes pripomína iba pamätník. Vedci sa nazdávajú, že mal astronomickú funkciu, pretože v ňom našli stavebné prvky orientované na dráhu Slnka a Mesiaca. Rondel v Bučanoch teda mohol slúžiť na rovnaké účely, aké viacerí historici predpokladajú pri egyptských pyramídach a mohol zohrávať dôležitú úlohu pri určovaní pohybov vesmírnych telies, ovplyvňujúcich tok času i počasie, od ktorého závisela úroda a s ňou prežitie našich dávnych predkov. Vo vzdialenosti 100–200 metrov od rondelu odhalili štyri kostrové hroby.
Na jedinečnú kamennú kruhovitú stavbu natrafili v roku 1988 aj v meste Holíč pri výstavbe tunajšieho sídliska SNP. Tento objekt bol pomenovaný Svätyňa boha hromu (podľa symbolov vyrytých na hlavnom kameni, ktoré niektorí bádatelia spájajú s uctievaním slovanského boha hromu a blesku Perúna) a pôvodne išlo len o jeden z niekoľkých kruhovitých objektov (svätýň) umiestnených v rondele, resp. v priestore vymedzenom jeho kruhmi.
Svätyňa boha hromu, ktorá vznikla ako posledná zrejme v polovici 1. tisícročia, pozostávala z nízkych a širokých tzv. ženských kameňov, ktoré sa striedali s vysokými a štíhlymi tzv. mužskými kameňmi. V strede vnútorného kruhu bol hlavný kameň, dosahujúci výšky takmer 7 metrov.
Ostatné, v súčasnosti zničené svätyne, sú o čosi staršie a datujú ich približne od obdobia okolo roku 4500–3500 p. n. l.
Zachované praveké kultové piliere zo Svätyne boha hromu, nazývané menhiry, sú od roku 1996 vystavené na nádvorí Remeselného domu v Holíči neďaleko Česko-slovenských hraníc, na niektorých z nich je ešte stále možné rozoznať vyobrazenia nástrojov, zvierat, ľudských postáv a rôznych symbolov. V Svätyni boha hromu navyše našli niekoľko kostier, ako i trepanovanú lebku so zhojeným otvorom.
Postupom času vyvolal objav svätyne medzinárodnú pozornosť a pravosť holíčskych menhirov potvrdil v máji 2004 svetovo uznávaný odborník na pravekú architektúru Charles Tanguy Le Roux z Francúzska, ktorý lokalitu osobne navštívil.
No pozornosť rovnako pútajú aj nálezy rondelov v Čechách. V archeologickej lokalite na rozhraní obcí Těšetice a Kyjovice, vzdialených zhruba deväť kilometrov od Znojma, našli rondel ľudu s moravskou maľovanou keramikou, v Ústí nad Labem objavili zvyšky rondelu v roku 2006 a pozostatky týchto tajomných stavieb boli taktiež identifikované v okrajových častiach Prahy.
Pavol Ičo (1987) je publicista. Žije v Košiciach.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy
Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce.
Statistiky.
