Juraj Buzalka

Prečo si Slováci želajú víťazstvo Ruska?

Výskum Slovenskej akadémie vied na základe dát z júla 2022 prekvapil želaním Slovákov, aby víťazstvo vo vojne v susedstve bolo na strane Ruska. Jedna šestina respondentov na škále od jedna do desať volila číslo päť. Ďalších osemnásť percent alibisticky odpovedalo, že nevie posúdiť, kto je vinný. Neschopnosť či neochota zaujať stanovisko k agresii voči susednej krajine u tretiny obyvateľstva bije do očí.

Váhy na troch okrajových póloch škály sa preklopili k stúpencom ruského víťazstva (32 k 25,5 % proukrajinským). Dve tretiny populácie Slovenska sa teda javia nielen ako geopoliticky dezorientované či neschopné rozlíšiť medzi obeťou a agresorom, ale aj ako bez pudu sebazáchovy. Otázka stojí, prečo toľkí Slováci drukujú Putinovi?

Intelektuáli nechápu

Vplyvný liberálno-konzervatívny komentátor – a bývalý reformátor vlád Mikuláša Dzurindu – Ivan Mikloš v denníku Sme dôvodil, že občania, ktorí si želajú víťazstvo Ruska, nepovažujú Slovensko za svoj domov, resp. že nechápu hodnoty ako sloboda, nezávislosť, územná celistvosť, ktoré sú dôležité nielen pre brániacu sa Ukrajinu, ale pre prežitie ich vlastného politického spoločenstva.

Kým Mikloš výsledok výskumu nechápe ani rozumom, ani srdcom, ničím, spisovateľ Silvester Lavrík v Denníku N vidí problém v dávnej téze kritických domácich intelektuálov. Podľa nej napriek hrdinským výnimkám typu SNP sa Slovákom deväťdesiatpäť percent dejín len prihodilo. Bez skúsenosti so štátnosťou nevedia preto vyhodnotiť, ako sa konflikt týka ich slobody. Ide o patologický gén malosti ako príčina necitlivosti voči obeti, na ktorý sa pýta Lavrík.

Do tretice možno spomenúť komentátora Arpáda Soltésza, ktorý dlhodobo bičuje nedvižnosť spoločenstva šťavnatým sarkazmom. Okrem variujúcej tézy, že keď prídu dejiny, Slováci si stiahnu gate a dúfajú, že použijú lubrinkant, je aktuálne zaujímavé orientálne rámcovanie Putinovej vojny. Rusko v ňom nepredstavuje obeť komunizmu a najmä postsocialistického prepadu, ale dediča Zlatej hordy. Ruský odveký orientálny despotizmus tak v tejto schéme, zabúdajúcej na reálne sociálne vzťahy, stojí v opozícii oproti osvietenskému, civilizovanému, demokratickému Západu.

Kritickí intelektuáli de facto pripomínajú, že Slováci sú ak nie hlúpi a zaostalí, tak ignoratnskí a hrubí alebo žalostne neinformovaní. Zároveň menej dbajú na dezorientovaných susedov. V takom orbánovskom panoptiku už napríklad možno zaviedli aj ruské miery a váhy, o jadrových technológiách v novej putinovskej elektrárni nehovoriac... Autor tohto textu podpisuje, že predstava o tuposti veľkej časti obyvateľov Slovenska platí, ale len z perspektívy tej kultúry a spoločnosti, ktoré menšina liberálnej inteligencie považuje za vyspelejšiu civilizáciu. Odpoveď na otázku, prečo si Slováci želajú víťazstvo Putina, však žiaľ nebude v civilizacionizme, ale v existujúcich sociálnych vzťahoch a nazeraní na konflikt v slovenskej kultúre.

Ozaj slovenský problém

Veľa sa popísalo o štúrovskom romantizme a jeho popletenej geopolitike. Jeho ukotvenie v národnom príbehu Slovákov, kľúčovo závislé na ruskom samoderžaví, úspešne prepracovali komunistickí ideológovia. Tento príbeh dnes lepia populistickí národovci, mnohí z nich s koreňmi v bývalej štátostrane. Možno predpokladať, že skupina chápačov agresie Kremľa sa prekrýva s významnou časťou dvoch tretín z júlového Eurobarometra, ktorí sú nespokojní s fungovaním demokracie na Slovensku. Pravdepodobne je prekryv aj s tretinou tých, ktorí odmietajú očkovanie a volia antisystémové strany ako Smer Róberta Fica či fašistov. Vedúci výskumu Miloslav Bahna v Denníku N spomenul, že u častí voličov možno staršiu interpretačnú schému vystopovať tak, že nebezpečná vakcína bola nanucovaná elitou. Aktualizovaná schéma je, že Západ chce ohroziť Rusko a Rusko sa bráni.

Do hlavy sa nezmestí, že obdivovateľom vraha detí z Kremľa nevadí, ako Putin urobil z Ruska agresora, priblížil NATO k ruským hraniciam, donútil európske krajiny odtrhnúť ľuďom od úst a investovať do zbrojenia, ako zničil povesť vlastnej druhej najsilnejšej armády vo svete, zahanbil svojich umiernenejších spojencov v Európe, napríklad nemeckú ľavicu, ako dejinne zjednotil Ukrajinu, vyhnal schopných Rusov z aj tak vymierajúcej krajiny, zruinoval armádu a kľúčový zdroj príjmov – európsky bankomat za ropu a plyn – roztrieskal na cárach, čím poškodil ruskú ekonomiku na generácie dopredu... V tomto paradoxe – že putinofilom sa takáto deštruktívna hrdinská pozícia páči, aspoň kým žijú s plným bruchom v Európskej únii – väzí odpoveď, prečo si želajú víťazstvo Ruska.

Dejinami moderného Slovenska sa vinie spor o civilizačné ukotvenie. Jeho variáciou je aj uchopenie významu zdravého rozumu ako súhry pamäte, skúseností a životných stratégií. Má podobu vzťahov neskoro modernizovanej vidieckej spoločnosti a dominuje jej symbolika parochiálnej etnickej komunity. Postoj triezveho agrárneho samozásobiteľa, ktorého sprava-zľava bičujú inteligenti, modernizujúce štáty i kapitalisti, je potom pasivitou cesty menšieho odporu, nie bláznivým bojom za slobodu. Rusko zabezpečí stabilitu, aj keď nie prosperitu, Putin len berie čo treba a podobne. Toto nie je hlúposť, ignorantstvo či hrubosť, ale z perspektívny ľudovej skúsenosti životná múdrosť.

Ani mnohí otitulovaní rodáci, ktorí spĺňajú formálne parametre členstva v inteligencii, predstavu o demokratickej civilizácii proti zlatej horde nezdieľajú. Liptovskí stavební inžinieri, penzionovaní učitelia v Spišskej Novej Vsi, veterinári v Prešove, ajtíčkari v Bratislave či kritici kapitalizmu so západnými diplomami, ktorých osobne stretol autor tohto článku, napríklad bez hanby roky schvaľujú kroky moskovského fašizmu. Nejde síce až tak o Rusko a Ukrajinu, skôr o nenávisť k tomu, čo si vyhalucinovali o Amerike. Čo na tom, že práve vďaka Amerike mnohým starším z nich nikto nevezme za Mečiara privatizovaný majetok? Alebo naopak, práve pádom Mečiara a bývalých komunistov (Fico potreboval sanovať hlavne mafiu) stratili ochranu našich ľudí.

Potom je tu povestný Jánošíkov syndróm. V jeho duchu mnohí Slováci milujú toho, kto je proti všetkým. Podporujeme Putina, lebo je za ruskú slobodu (kašľať na tamojších politických väzňov a obete násilia, kašľať na slobodu našu či Ukrajincov), a už ho načim aj ľutovať, že prehráva. Radi ľutujeme toho, koho bijú! Ukrajinu predsa podporuje Západ.

Kremeľská propaganda vykalibrovala nostalgiu za praxou a myšlienkami z čias komunizmu, menej však za komunizmom ako politicko-ekonomickým systémom. Dnešní populisti vedia túto nostalgiu osobitne namiešať, veľmi podobne ako kremeľčania. Až sa žiada uvažovať, kto tento populistický gýč použil skôr: o nevypovedanom sprisahaní informovaných, ako ozaj svet funguje. Zdravé jedlo, šťastné detstvo, káva do skla. Aj chlieb a pivo boli za komunistov akési zdravšie. A armáda nepotrebovala softvéry, len nenávisť k Západu.

Ivan Šimko, penzionovaný podpredseda vlády a minister v kabinete Mikuláša Dzurindu, zakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia i jeho reformného derivátu SDKÚ, pripomenul ešte jeden fenomén, keď spomínal na dávny míting na Orave. Bez ochranky tam musel konfrontovať rozvášnený dav. Pri jednej hádke sa údajne Šimko v reakcii obrátil na najväčšieho krikľúňa, milovníka Vladimíra Mečiara. A to ti nevadí, čo ten váš urobil synovi prezidenta? Ako Šimko spomína, široký úsmev a spiklenecká odpoveď otázkou krikľúňa na margo únosu Michala Kováča mladšieho tajnou službou vysvetlila veľa: No nie je frajer? Hoci Mečiar podiel na zločine vždy zapieral, mnohí jeho voliči vedeli, že bol za ním.

Podobne ako dnes mnohí vedia o Ficovi, že založil mafiánsky štát a stal sa putinovským trollom takmer ako Orbán. Táto existencia dvoch svetov – reálneho, o ktorom píšu intelektuáli, a populisticko-alternatívneho, v ktorom je obeť agresorom, miska šošovice viac ako sloboda a ľudia uznávajú zlo a hrubú silu – zostáva jediným naozajstným slovenským problémom.

Juraj Buzalka (1975) je sociálny antropológ, pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 5/2022
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Prečo si Slováci želajú víťazstvo Ruska?

Intelektuáli nechápu

Ozaj slovenský problém

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu