Ferdinand Vrábel

B. Pavlů – politik, voják, diplomat

Záujemcom o dejiny československých légií osobnosť Bohdana Pavlů, výrazného a profilujúceho politického činiteľa československého hnutia v Rusku, iste netreba podrobnejšie predstavovať. Napriek tomu sme doteraz nemali okrem článkov a menších pojednaní podrobnú monografiu, ktorá by priblížila jeho život a dielo. Túto medzeru v odbornej literatúre vyplnila renomovaná slovenská historička Bohumila Ferenčuhová, ktorá pôsobí od roku 1971 v Historickom ústave SAV. Zameriava sa na novšie všeobecné dejiny a je autorkou množstva odborných článkov a významných publikácií ako Sovietske Rusko a Malá dohoda (1988), Slovensko a svet v 20. storočí (2006) a Francúzsko a slovenská otázka 1789–1989 (2008). Je tiež editorkou a spoluautorkou kolektívnych prác Francúzsko a stredná Európa 1867–1914, Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie) (2014) a mnohých ďalších. Koncom roka 2021 vydala rozsiahlu monografiu o jednom z najvýznamnejších slovenských novinárov, československých politikov, vojakov a diplomatov Bohdanovi Pavlů, ktorý by po trojici vedúcich česko-slovenských predstaviteľov prvého odboja T. G. Masarykovi, M. R. Štefánikovi a E. Benešovi nepochybne patril na ďalšie miesto v poradí.

Pavlů pochádzal zo stredne zámožnej roľníckej rodiny z moravskej obce Spešov (okr. Blansko), ale jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Dolných Držkoviec v Uhorsku (dnes okr. Bánovce nad Bebravou). Bohdan bol pokrstený ako Theodor, ale neskôr začal používať počeštený tvar svojho krstného mena – Bohdan. Po štúdiách na gymnáziu v Uherskom Hradišti študoval na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Tam sa angažoval v študentskom spolku Detvan a v Českoslovanskej jednote. Autorka v podtitule skromne uvádza, že ide o politickú biografiu, ale jej záber je nepomerne širší ako len oboznámiť nás so životopisom Pavlů. Čitateľom tejto naozaj monumentálnej publikácie, akú si však život a dielo Pavlů (dnes bohužiaľ už polozabudnutého) aj vskutku zaslúži, prináša podrobné informácie aj o pomeroch v školstve v Predlitavsku, o pomeroch v Uherskom Hradišti a problémoch zriadenia českej strednej školy – najprv súkromnej a neskôr zoštátnenej, ďalej od školského roku 1902–1903 o štúdiu na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, tam pôsobiacich profesoroch a tiež o aktivitách Pavlů mimo školy. Okrem prednášok z právnych disciplín Pavlů navštevoval aj prednášky profesora T. G. Masaryka na Filozofickej fakulte, kde sa bližšie oboznámil aj s problematikou vtedajších sporov o realizmus.

Pavlů bol už svojím pôvodom z moravského Slovácka od začiatku ovplyvnený aj myšlienkami česko-slovenskej vzájomnosti, ktoré sa prehĺbili a utvrdili kontaktom s Čechmi, Moravanmi a Slovákmi počas jeho štúdií v Uherskom Hradišti a najmä v Prahe. Ferenčuhová podrobne rozoberá aj túto problematiku, zoznamuje s hlavným predstaviteľmi hnutia a ich aktivitami. Pražský pobyt Pavlů zoznámil nielen s Masarykom, ale aj s Milanom R. Štefánikom, s ktorým mal neskôr v rokoch Veľkej vojny zohrať významnú úlohu pri organizácii a pôsobení čs. dobrovoľníckeho vojska (légie) v Rusku.

Významnú kapitolu predstavuje aj jeho pobyt ako vojaka v Pešti v rokoch 1904–1905, jeho novinárske počiatky a zoznámenie s vtedajšími slovenskými vlastencami. V rokoch 1906–1907 navštevoval prednášky na budapeštianskej právnickej fakulte a súčasne pracoval v redakcii Hodžovho Slovenského týždenníka. Vďaka Milanovi Hodžovi získal Pavlů aj akési zázemie v Pešti, keď mohol pobývať priamo v redakcii, čo bolo v jeho finančných problémoch nie bezvýznamnou pomocou.

Pavlů mal od začiatku ambície byť akýmsi spojovacím článkom medzi Slovenskom a Čechmi. Preto od toku 1904 pravidelne informuje českú spoločnosť o dianí na Slovensku najprv v pravidelnej rubrike v časopise Čas vydávanom Janom Herbenom. Jeho ideovú náplň však určoval Masaryk. Pavlů spolupracoval aj s Revue Naše Slovensko. Po tragických udalostiach v Černovej pomáhal zorganizovať prednášku Andreja Hlinku najprv v Prahe na Žofíne a potom aj v ďalších mestách v Čechách a na Morave. Pavlů si od úradov vymohol aj povolenie na rozmnožovací stroj, ktorým v rokoch 1908–1910 vydával z poverenia ústredného výboru Českoslovanskej jednoty bulletin Slovenská korešpondencia. To všetko bola veľmi dobrá škola pre budúceho redaktora Čechoslováka v Rusku. Ferenčuhová venovala pozornosť aj neoslavistickej epizóde v živote B. Pavlů a kontaktom s Karlom Kramářom. Po prijatí za sekretára Slovanského výboru dostal možnosť sprevádzať Kramářa na ceste do Petrohradu a Moskvy. O vtedajšom vnímaní slovanskej myšlienky napísal stať Neoslavizmus, ktorá vyšla v Sborníku slovenskej mládeže v roku 1909.

Po vypuknutí vojny Pavlů narukoval ako práporčík do rakúsko-uhorskej armády, ale bol už na jeseň 1914 zajatý a v Tarnowe vstúpil do Českej družiny ako jeden z tzv. novodružiníkov. Vtedy sa začala veľmi významná kapitola jeho života ako redaktora novín Čechoslovák a neskôr Československého denníka, spoluorganizátora čs. dobrovožníckeho vojska v Rusku a napokon aj plnomocníka čs. vlády pre Ruskú légiu.

V Rusku bol Pavlů významným spolupracovníkom M. R. Štefánika a T. G. Masaryka a zasadil sa o to, aby sa Masaryk v Rusku úspešne presadil. Odbočka Československej národnej rady v Rusku ho vyslala naproti Masarykovi do Štokholmu. Z neutrálneho Švédska poslal Pavlů nemecky napísaný pozdrav Josefovi Rotnáglovi do Prahy a podpísal ho ako Theodor Slováček. S Masarykom cestoval cez Fínsko a do Petrohradu dorazili v noci z 15. na 16. mája 1917.

Časť pamätníkov z légií a tiež niektorí autori povrchných článkov vnímajú Pavlů veľmi kontroverzne. Vyčítajú mu hlavne podporu Kolčaka a ďalšie kroky najmä pri presadzovaní Štefánikovho nariadenia číslo 588, ktoré však v skutočnosti Ruskú légiu zachránilo a naštartovalo evakuáciu legionárov z Vladivostoku do vlasti. Ferenčuhová sa tejto zložitej problematike nevyhýba a približuje ju na základe archívnych dokumentov so snahou o maximálnu objektivitu.

Po návrate do Československa pôsobil Pavlů v diplomatických službách až do svojej tragickej smrti v máji 1938. Autorka svoju rozsiahlu monografie rozdelila do troch príznačne nazvaných častí. Kapitola Mladosť prináša podrobnosti o pôvode a rodine Pavlů, jeho štúdiách, mládežníckych aktivitách a jeho novinárskych počiatkoch. Pri písaní pre časopis Prúdy, ktorý nadviazal na Hlas, sa Pavlů zoznámil aj s Ivanom Markovičom, s ktorým neskôr spolupracoval v Rusku. Kapitola informuje aj o Luhačovických poradách českých a slovenských vlastencov a o krátkej neoslavistickej kapitole v živote Pavlů.

Jadrom monografie je kapitola Mužnosť, ktorá podrobne rozoberá jeho činnosť v Rusku, jeho význam pre organizovanie čs. légie, jeho podiel pri zjednotení českých a slovenských krajanských spolkov v Rusku, pôsobenie v redakcii Čechoslováka a neskôr Československého denníka, spoluprácu s M. R. Štefánikom, T. G. Masarykom a ďalšími vedúcimi postavami čs. odboja. Čitateľ sa môže podrobne oboznámiť s postojom Pavlů k ruským revolúciám, s rokovaniami s boľševikmi a s anabázou légií do Vladivostoku. Dôležitou kapitolou je aj pasáž o vzťahoch Pavlů s admirálom Kolčakom. Tretiu časť knihy tvorí kapitola Múdrosť približujúca jeho pôsobenie po návrate domov a jeho prácu ako diplomata v Bulharsku, Dánsku a Sovietskom zväze.

Bohumila Ferenčuhová: Bohdan Pavlů. Politická biografia 1883–1938. Veda, vydavateľstvo SAV, Historický ústav SAV, Bratislava 2021, 511 s.

Ferdinand Vrábel (1948) je historik. Zaoberá sa dejinami prvej ČSR, problematikou antisemitizmu a národnostných menšín.

Obsah Listů 2/2022
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

B. Pavlů – politik, voják, diplomat

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu