Dvouměsíčník pro kulturu a dialog
Jste zde: Listy > Archiv > 2022 > Číslo 2 > Brigita Schmögnerová: Kryptomeny – požehnanie, alebo nová hrozba?
Rôzne okolnosti už v súčasnosti vedú k rastu záujmu o kryptopeniaze (označované tiež ako virtuálne peniaze). Mnohí v nich vidia budúcnosť peňazí. Za prvý štvrťrok 2021 sa v Českej republike predali kryptomeny za takmer 89 miliónov eur a medziročný nárast predstavoval 300 percent! Médiá hovorili o kryptománii alebo o bitcoinovej horúčke. Bitcoinmánia sa vysvetľovala dvojnásobným nárastom ceny bitcoinu, obmedzenými inými investičnými príležitosťami a jednoduchým spôsobom jeho nakupovania.
Prvou a zatiaľ jedinou legálnou menou sa stal bitcoin v El Salvádore. Zámerom bolo umožniť, aby salvádorskí gastarbeiteri mohli posielať remitenty domov bez poplatkov bankám či PayPalu alebo inému prevádzkovateľovi transferu peňazí. Okrem toho 70 percent Salvádorčanov nemá bankový účet, a posielať peniaze na účet by tak neprichádzalo do úvahy vôbec. Na obchodovanie s bitcoinom stačí mať iba smartphone.
Bitcoin, napriek jeho volatilite, sa rozšíril v štátoch s hyperinfláciou, ako napr. vo Venezuele, kde inflácia dosiahla vlani 1400 percent.
Kryptopeniaze, predovšetkým tzv. stablecoiny kryté dolárom, môžu byť spôsobom, ako sa vyhnúť finančným sankciám uvaleným na Putinovo Rusko – odstrihnutiu niektorých ruských bánk od medzinárodného platobného systému SWIFT. Európski lídri hľadajú spôsob, ako tomu zabrániť.
Tieto a podobné príklady nás nútia položiť si otázku, či kryptomeny, ktorých je dnes už okolo 2000 a obchoduje sa s nimi na viac ako tisícke kryptobúrz, predstavujú požehnanie, alebo sú hrozbou vo svete financií a mimo finančného sveta.
Bitcoin, ako prvá z kryptomien, vznikol v roku 2008 a do behu sa dostal hneď v nasledujúcom roku. Bitcoin je decentralizovaná digitálna mena, ktorú nevydáva a nekontroluje žiadna centrálna autorita a svojou konštrukciou (počet bitcoinov je obmedzený na 21 miliónov) je ho možno označiť za digitálne zlato. Dnes druhou najznámejšou kryptomenou je ethereum, ktorá začala fungovať v roku 2015.
Na rozdiel od bitcoinu a jemu príbuzných mien vznikla aj trieda kryptomien– stablecoiny. Predstavujú sa ako kryptomeny, ktorých cena je stála, lebo sú kryté, napríklad košom pozostávajúcim z dolárov, vládnych dlhopisov alebo iných aktív. Experti ako i regulačné orgány o tom vážne pochybujú a niektoré skúsenosti to potvrdili. Záujem o stablecoiny rastie, no napriek tomu bitcoin zostáva najznámejšou a najpoužívanejšou kryptomenou.
Najkritizovanejšou vlastnosťou bitcoinu je kolísavosť jeho ceny (volatilita). V priemere na dennej báze cena bitcoinu skáče o niekoľko percent, v dlhšom intervale je to omnoho viac. Napríklad medzi aprílom a júnom minulého roka cena jedného bitcoinu klesla na polovicu.
Kolísavosť bitcoinu závisí od ponuky a dopytu a reaguje i na vonkajšie faktory. Keď Elon Musk vložil časť svojich hotovostných rezerv do bitcoinu, jeho cena poskočila o 10 percent. Naopak, z 20. na 21. januára tohto roka po poklese na Wall Street hodnota trhu s kryptomenami klesla o 147 miliárd amerických dolárov.
Volatilita bitcoinu a jemu podobných kryptomien nie je jediným rizikom, s ktorým musia investori počítať. Ani obchodovanie cez kryptoburzy nie je bez rizika. Kybernetické útoky na kryptomenové burzy, ako napríklad pred necelým pol rokom, keď z platformy Poly Network zmizlo 600 miliónov USD, môže pripraviť jednotlivcov o celú investíciu.
Nízka výnosnosť vládnych dlhopisov, za ktorou stojí ich mimoriadny nákup FEDom či ECB, je ďalšou motiváciou pre investorov do kryptomien. Podľa prieskumu až 70 percent inštitucionálnych investorov považuje bitcoin a kryptomeny za lákavé investičné možnosti. Sú medzi nimi i penzijné fondy. Rýchlo rastie hlavne trh kyptomien na báze stablecoinov. V minulom roku sa obchod s kryptomenami vyšplhal na 15,8 biliónov USD: v porovnaní s rokom 2020 nárast bol viac ako 550 percent.
I keď obchodovanie s bitcoinmi nie je úplne anonymné, lebo bitcoinová adresa toho, kto obchoduje, sa dá zistiť, obchodovanie s ním a inými kryptomenami sa zneužíva na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a daňové úniky. Odhaduje sa, že zatiaľ najväčší podiel nezákonných obchodov na celkových obchodoch s kryptomenami sa dosiahol v roku 2019. V absolútnych číslach krypto-kriminalita podľa spoločnosti Chainalysis dosiahla vlani 14 miliárd amerických dolárov.
Kriminalita narástla i pri používaní kryptopeňazí (najmä stablecoinov) v tzv. DeFi aplikáciách dApps. Len v minulom roku sa vyšplhala na 9 miliárd USD. Popularita DeFi (DeFi znamená decentralizované financie, ktoré využívajú podobnú technológiu ako bitcoin) pri tom rastie: DeFi umožňujú realizovať finančné transakcie, napríklad ako získať úver, poistenie a pod., bez účasti banky, poisťovne atď., a to za výhodnejších podmienok.
Bitcoin dnes podľa Cambridgeského indexu spotreby elektrickej energie spotrebúva 0,6 percenta svetovej produkcie elektriny. Tzv. ťažba bitcoinov je spojená s riešením zložitých matematických úloh na osobitných zariadeniach náročných na elektrickú energiu. V Číne, ktorá ťažbu bitcoinov už zakázala, konzumovala lacnú energiu z uhlia a zhoršovala už i tak problematickú kvalitu ovzdušia.
No ani energia z obnoviteľných zdrojov nie je riešením. Ako hovorí bývalý šéf Úradu pre finančný dohľad vo Švédsku Erik Thedéen, je nemysliteľné, aby sa celá produkcia z obnoviteľných zdrojov Švédska použila na ťažbu bitcoinov. Od apríla do augusta 2021 spotreba energií použitá na ťažbu bitcoinov vo Švédsku podľa neho vzrástla o niekoľko sto percent. Ak by sa nepristúpilo k jeho úplnému zákazu, mala by sa zakázať aspoň najnáročnejšia časť technológie – proof of work.
Po Číne sa tretím štátom s najväčším podielom ťažby bitcoinov stalo Rusko, v ktorom ťažbári využívajú, podobne ako predtým v Číne, lacnú energiu. ažba bitcoinov spôsobila vo viacerých štátoch – ako napríklad v Iráne, a dokonca i v Kosove – nedostatok energie a vlády ju boli nútené dočasne či na trvalo zakázať.
Nadmernou spotrebou elektrickej energie negatívny dopad na životné prostredie nekončí. ažba bitcoinov podľa výsledkov výskumu publikovaného v Resources, Conservation & Recycling vyprodukuje elektronický odpad porovnateľný s ročným odpadom z malých IT zariadení ako napríklad v Holandsku. Odhaduje sa, že zariadenia na ťažbu bitcoinov majú priemernú životnosť iba 1,29 roka. To je jednou z príčin veľkého množstva elektronického odpadu. Pri nízkej miere recyklácie tohto druhu odpadu môžeme čakať, že bude zväčšovať skládky odpadu v chudobných štátoch, napríklad v štvrti ghanského hlavného mesta Akkra na najhoršej skládke odpadu na svete Agbogbloshie či na iných smetiskách v Ghane, Nigérii či v Indii a Pakistane.
Už dnes i veľkí investori ako penzijné fondy, investičné fondy bánk, a dokonca niektoré centrálne banky začali do kryptomien investovať, alebo o tom uvažujú. Veľké americké bankové domy, ako prvý JP Morgan, začínajú poskytovať služby pre svojich klientov v kryptopeniazoch. Rastúca trhová cena kryptomien používaných mimo tradičného finančného sektora začína byť rizikom pre finančnú stabilitu.
Barry Eichengreen, autor dnes už klasickej knižky o zlatom štandarde a Veľkej depresii, upozorňuje, že ak rezidenti začnú používať niektoré z kryptopeňazí vo veľkom rozsahu, môže to dokonca paralyzovať politiku centrálnej banky a ohroziť národnú menu. Hrozba je reálna hlavne pre menšie štáty, ktorých mena nie je dostatočne dôveryhodná.
Ešte v prvej polovici roka 2019 Marck Zuckerberg, zakladateľ Facebooku, prišiel s informáciou, že v roku 2020 zavedie virtuálnu menu na báze stablecoinu s názvom libra. Mohlo by sa s ňou obchodovať na Facebooku i cez WhatsApp. Bol to v prvom rade podnikateľský projekt, ktorý mal prilákať nových sledovateľov tejto sociálnej siete a pomôcť zarobiť ešte viac na reklamách.
Už krátko nato, na júlovom zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G7 v Chantilley, jeho vyhlásenie vyvolalo znepokojenie. Šéf FEDu – centrálnej banky Spojených štátov – Jerome Powell zdôraznil, že libra môže vážne ohroziť ochranu súkromia, podporiť pranie špinavých peňazí, podkopať ochranu spotrebiteľov a finančnú stabilitu. Banka pre medzinárodné platby (BIS) varovala pred hrozbou, ktorú kryptopeniaze môžu znamenať pre stabilitu bankového sektora. Finančná kríza 2007/8 zostáva čiernou morou, a treba si preto pozorne všímať finančné inovácie nového druhu, ktorými kryptopeniaze nepochybne sú.
Zuckerberg vyvolal reakciu v USA aj u niektorých politikov za Demokratickú stranu (medzi nimi bola i známa senátorka Elizabeth Warrenová), ktorí otvoreným listom vyzvali Zuckerberga, aby od tohto projektu upustil. Zuckerberg nepožíva veľkú dôveru ani v Európe: Na škandál Cambridge Analytica, ktorý zneužil údaje poskytnuté Facebookom v prospech Vote Leave a zohral svoju úlohu pri brexite, sa nezabúda.
Napriek tomu projekt začínal nadobúdať reálnu podobu a oveľa väčší rozmer a zapojili sa do neho i veľkí hráči ako Mastercard, Visa, e-Bay, PayPal. Keď ale regulačné orgány USA spozorneli a tlak proti libre premenovanej na diem začal rásť, veľkí hráči z neho postupne odskočili. Projekt sa začal ich odchodom rozpadávať, a ak zoberieme do úvahy i aktuálne ťažkosti Facebooku, resp. jeho materskej organizácie Meta, minimálne sa dostal do spiacej fázy.
Raven Hart, spoluzakladateľ Bristol Cooperative Alliance, organizácie podporujúcej lokálnu demokraciu ako nástroj lokálneho rozvoja, pokladá kryptomenu za politický projekt, ktorý má svoje korene v Rakúskej ekonomickej škole. Bitcoin, najrozšírenejšia z kryptomien, má naozaj mnoho znakov libertariánskeho projektu: Ako decentralizovaná mena stojí proti autorite štátu; je proti údajnému tlačeniu peňazí centrálnou bankou, ktoré je podľa libertariánov jedinou príčinou inflácie; je digitálnou formou zlatého štandardu (bitcoin – digitálne zlato).
Ako zlatý štandard v 19. storočí bol nástrojom medzinárodného obchodu, digitálne zlato tiež nepozná hranice. Je nástrojom globalizácie a umožňuje realizovať pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a daňové úniky v globálnom meradle. Bitcoin a iné kryptomeny neprispievajú lokálnemu rozvoju, naopak, podporujú únik kúpnej či investičnej sily mimo obce, mesta, kraja, štátu na rozdiel od lokálnej, regionálnej či národnej meny. Nepochybne sú tŕňom v očiach antiglobalistov.
Kryptopeniaze, ktoré sú decentralizované, t. j. neriadi ich žiadna centrálna moc, mnohí propagujú ako demokratické peniaze. Demokratizácia peňazí prostredníctvom kryptopeňazí je však viac ako diskutabilná. Môžeme súhlasiť, že tieto virtuálne peniaze umožňujú väčšiu finančnú inklúziu. Umožňujú, aby sa do finančných operácií zapojili i tí, pre ktorých sú bankové služby nedostupné. Vo svete sú ich medzi dospelým obyvateľstvom podľa správy Mc Kinsey až 2 miliardy. S kryptopeniazmi postačí mať v rukách smartphone, a každý môže pohodlne i na diaľku obchodovať. Inými slovami súkromné virtuálne peniaze pomáhajú demokratizácií financií.
Inak je to s tvrdením, že súkromné virtuálne peniaze umožňujú demokratizáciu peňazí. Je založené na chybnej predstave, že peniaze tlačí štát, resp. v jeho mene centrálna banka. Ak vynecháme výnimočnú situáciu, keď niektoré centrálne banky v ostatných krízových rokoch pristúpili k netradičnému nástroju známemu ako QE, prevažnú masu peňazí predstavujú úverové peniaze. Úverové peniaze sa dostávajú do obehu poskytovaním úverov komerčnými bankami. Sú to súkromné banky, a nie centrálna banka, ktoré rozhodujú o prevažnom množstve peňazí v obehu. Otázkou demokratizácie peňazí preto je, prečo by o tak dôležitej veci mali rozhodovať súkromné banky, a nie demos prostredníctvom demokraticky riadenej inštitúcie?
Existujú viaceré iniciatívy, ktoré takto chápanú demokratizáciu peňazí – i keď zatiaľ bez širšieho pochopenia – podporujú. Uveďme aspoň názvy niektorých z nich: najznámejšia je Positive Money v Spojenom Kráľovstve, Monetative v Nemecku či Vollgeld vo Švajčiarsku.
Úspešnejšie sú iniciatívy – a nie je ich málo, ktoré presadzujú demokratizáciu peňazí na regionálnej alebo lokálnej úrovni. Používanie lokálnych či regionálnych peňazí umožňuje podporiť rozvoj lokality alebo regiónu, kde obiehajú. V histórii je najznámejší príklad lokálnej meny používanej v tirolskom meste Wörgl počas veľkej hospodárskej krízy.
Súkromné decentralizované peniaze – kryptopeniaze, ako sme už naznačili – predstavujú viaceré riziká: pre klímu a životné prostredie; pre zvyšovanie kriminality, ako je pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a daňové úniky; pre finančnú stabilitu; čiastočne i pre politiku centrálnych bánk a pre investora, resp. sporiteľa, ktorého úspory nie sú chránené ako pri ich vklade do banky. Mnohé z toho možno vzťahovať i na triedu kryptopeňazí, ako sú stablecoiny. Podľa Rohana Graya, profesora práva z Willamette University, USA, sú stablecoiny ako tieňové bankovníctvo, ktoré malo byť regulované hneď, ako vznikalo. (Tzv. tieňové bankovníctvo bolo jedným z kľúčových faktorov finančnej krízy 2007/8).
Prvou unáhlenou reakciou by bolo kryptopeniaze zakázať. Krypto-obchodovanie je ale formou podnikania a vo svete, kde podnikanie sa kladie takmer na vrchol rebríčka ľudských schopností, je to ťažko možné. Predsa však sú štáty, ktoré nákup, predaj alebo ich používanie zakazujú. Patria k nim napríklad Alžírsko, Bolívia, Egypt, Indonézia a v Európe Severné Macedónsko.
Okrem toho, aj keď ich Warren Buffett, jeden z najúspešnejších amerických finančníkov, nazval jedom na potkany, predsa však plnia i niektoré pozitívne funkcie. Zlacňujú prevody remitent do domovských krajín; umožňujú zapojiť sa do finančných transakcií pre tých, ktorí nemajú prístup k bankovým službám; prinášajú inovácie do finančných technológií a pod.
Riešením môže byť ich regulácia. Rôzne formy regulácie kryptomien pripravuje už rastúci počet štátov. Sú medzi nimi USA, viaceré členské štáty EÚ, napríklad Španielsko, no i Európska únia ako taká.
Na vznik decentralizovaných súkromných digitálnych peňazí nemohli nereagovať viaceré centrálne banky rozbehnutím príprav smerujúcich k zavedeniu digitálnej formy zákonných peňazí. Na rozdiel od bitcoinu a iných kryptomien garantom takýchto oficiálnych virtuálnych peňazí je centrálna banka, ktorá rozhoduje o ich množstve v obehu. Nepodliehajú preto volatilite, resp. ich kurz v prosperujúcej ekonomike kolíše iba málo.
Digitálna oficiálna mena centrálnych bánk (v skratke CBDC) by umožňovala realizovať priame transakcie medzi účastníkmi bez nákladov sprostredkovania; takmer okamžite; slúžila by každému, bez ohľadu či má/nemá účet v komerčnej banke, a obsluhovať by sa dala zo smartphonu. Inými slovami, spĺňala by atribúty, ktoré sa používajú na propagáciu kryptomien.
Nemusí prekvapovať, že medzi prvými štátmi, v ktorých sa zaviedla digitálna mena, boli v októbri 2020 Bahamy a nasledovali Nigéria a štáty vo východo-karibskej menovej únii, v ktorých väčšia časť obyvateľstva nebankuje. S digitálnym renminbi už experimentuje Čína, projektom digitálnej meny sa zaoberá India, Švédsko alebo Ukrajina a vytvorením digitálneho eura i ECB. Podľa Medzinárodného menového fondu vraj otázku e-peňazí už skúma až 100 štátov.
Digitálne zákonné meny pomôžu finančnej inklúzii, kde je to treba. Otvorené zatiaľ sú otázky, či predstavujú cestu k demokratizácii peňazí; či bude pri ich používaní dostatočne zabezpečená ochrana súkromia a pod.
A úplne novou je otázka, aké budú geopolitické dôsledky digitálneho renminbi a čínskeho platobného systému CIPS, konkurenta voči platobnému systému SWIFT, na ktorý má vplyv USA. Eswar Prasat, profesor na Cornellskej univerzite, uvažuje, že to otrasie globálnym finančným systémom založenom na dominancii americkým dolárom. Odstrihnutie Ruska od SWIFTu ako súčasti sankcií uvalených na Rusko za vojnu na Ukrajine bude zrejme mať i tento vedľajší pre dolár nežiadúci účinok.
Brigita Schmögnerová (1947) je ekonómka a vysokoškolská pedagogička, v rokoch 1998–2002 bola ministerkou financií slovenskej vlády za Stranu demokratickej ľavice, pôsobila ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (2005–2010 ). Je autorkou životopisnej Knihy o vládnutí (2016), knižne vyšli aj výbory jej komentárov a rozhovorov Na dohľad či v nedohľadne? (2008) a Vieme odkiaľ, nevieme kam (2018).
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy
Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce.
Statistiky.
