Tomáš Horváth

Maslo egoizmu

Na informáciu o otvorení ukrajinskej triedy na našej škole reagovali žiaci prevažne pozitívne a so zvedavosťou. Jeden z deviatakov nejavil veľký záujem nadväzovať nové kontakty, avšak bol ochotný zmeniť svoj postoj, ak budú v triede nových spolužiakov, ktorí so svojimi rodinami len niekoľko dní dozadu utekali pred vojnou, pekné dievčatá. Povedal to položartom, no jeho poznámka vyvolala skôr pocit trápna a nevhodnosti. Ako vysvitlo z nášho ďalšieho rozhovoru, jeho nezáujem pramenil z doma prebraného názoru, že Ukrajinci si za svoje utrpenie môžu sami. Po niekoľkých dňoch diskusií svoj postoj mierne poopravil. Pripustil, že na Ukrajine prebieha vojna vyvolaná Ruskom a ľudia, ktorí odtiaľ utekajú, majú oprávnené obavy o svoje životy. Ale nedokázal už zodpovedať otázku, prečo by nás mali ich životy zaujímať.

Podobne ako pri covide, aj vojna na Ukrajine nám s pribúdajúcimi dňami zovšednieva. Bolo len otázkou času, kedy sa z počiatočnej solidarity začnú vynárať aj odlišné postoje. Zvykol som si, že školské prostredie je svojím spôsobom malé laboratórium, v ktorom možno tieto zmeny odpozorovať. Na rozdiel od veľkého života tam vonku je však podstatne tvárnejšie. Tento deviatak svojím postojom predznamenal kontranaratív, ktorý sa postupne rodí v časti slovenskej spoločnosti, voči nevídanej vlne pomoci ukrajinským utečencom.

Ako prvý to naplno pomenoval vo svojom facebookovom statuse bývalý predseda Národnej rady a Putinov verný pätolizač. Andrej Danko sa v potravinách odfotil so štvrťkou masla v rukách, nahnevaným výrazom v tvári a s rozhorčeným komentárom, v ktorom sa pýta, kedy konečne začne vláda a pani prezidentka venovať pozornosť Slovákom. Všade len samá pomoc Ukrajine a Ukrajincom, ale našinec zaplatí za maslo pomaly tri a pol eura. Koľká nespravodlivosť!

Hoci môj žiak postupne pripustil existenciu utrpenia druhých, jeho ochota ísť ďalej narazila na bariéru sebectva. Prečo by som mal ísť pomáhať, keď sa ma to bezprostredne netýka? Naopak, pomoc, ktorú vykonávajú iní, ma potencionálne pripravuje o vlastné istoty. Práve v tomto uvažovaní sa črtá nová strelka morálneho kompasu našej spoločnosti.

Pre nemalú časť slovenskej spoločnosti (a opozície) predstavovalo Putinovo Rusko protipól voči zdegenerovanému Západu. Táto predstava vychádzala z predpokladu silného autoritatívneho lídra, ktorý svojím vládnutím prináša zrozumiteľný poriadok, ktorý vystupuje v kontraste k ťažko zrozumiteľnému Západu. Dnes je táto predstava v troskách. Putin sa neruskému svetu ukazuje ako zúfalo nekompetentný, zlobou poháňaný diktátor. Populisti, prinajmenšom v strednej Európe, strácajú v Rusku významný referenčný bod. Naopak Západ prekvapuje svojou pohotovosťou, principiálnosťou a ochotou brániť odrazu veľmi zrozumiteľné hodnoty slobody a demokracie. Práve svojou pomocou a bezprecedentnou solidaritou s desaťtisícimi núdznych ukrajinských rodín dávame sami sebe najavo, že nám na týchto hodnotách záleží. No zároveň sa tým odhaľuje zrkadlo inej časti spoločnosti, ktorá je v ňom schopná vidieť len seba, avšak teraz sa v ňom vidí akási ukrátená.

Morálny kompas našej spoločnosti už nebude vymedzený Ruskom a Západom. Jeho nová strelka bude po novom oscilovať medzi egoizmom a solidaritou. V tvárnom školskom laboratóriu sa nám strelku kompasu zatiaľ podarilo udržať vychýlenú smerom k solidarite aj vďaka zapojeniu žiakov do dobrovoľníckej pomoci, ktorá im dodáva dôležitý pocit sebahodnoty, napriek tomu, že niektorým to nie je príjemné. Egoisti budú mať vždy len to svoje lacné maslo, vlastné pohodlie a národné záujmy ktorých sa budú dovolávať. Iní sa zas pristihnú pri tom, že im vlastné pohodlie a dostatok prídu nepatričné, a preto budú hľadieť ďalej než len na seba. Strelka sa roztáča.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 2/2022
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Maslo egoizmu

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu