Tomáš Horváth

Paralelné svety

Keď dám žiakom za úlohu zistiť viac o pojme, ktorý nepoznajú, často sa stáva, že siahnu po prvej definícii, ktorú im našiel vyhľadávací algoritmus bez ohľadu na to, aby bližšie skúmali jej platnosť. Pre nich je v tej chvíli podstatné, že naplnili pojem obsahom. Akýmkoľvek. źahko sa tak môže stať, že aj keď hovoríme o tom istom, myslíme tým niečo celkom iné.

V zrozumiteľnom svete majú slová svoj jasný význam. Je zrejmé, že fašizmus znamená totalitu a neslobodu. Platí zákon akcie a reakcie. Keď zavraždia novinára, ľudia idú do ulíc protestovať proti mafiánskym praktikám v štáte a žiadajú od vlády demisiu. V zrozumiteľnom svete taktiež viete, kto bol napríklad v auguste 1968 vinníkom a kto obeťou.

Dnes však nežijeme v zrozumiteľnom svete. Sme svedkami vzniku paralelných svetov, ktoré sa nám zobrazujú ako pokrivený obraz v zrkadle a my prestávame vedieť rozlišovať, na ktorý obraz sa pozeráme či ktorého obrazu sme súčasťou. V posledných rokoch sme si zvykli rozlišovať medzi mainstreamom a alternatívou. Máme mainstreamové a alternatívne médiá, podaktorí dokonca aj alternatívne fakty. Avšak ocitáme sa v stave, kedy sa aj toto rozlišovanie rozteká v paralelných realitách, medzi ktorými dokážete prestupovať ako postavy v sci-fi filme, a to na základe toho, ktorej definícii reality uveríte.

Keď sa začiatkom roka konal v Bratislave protest opozičných lídrov vedený expreŹmiérom Ficom, námestie bolo plné symbolov, ktoré boli na nerozoznanie od zvyčajných demokratických zhromaždení. Prítomní jednohlasne odmietli fašizmus. Konkrétne, očkovací fašizmus. Nechýbala vďačnosť za slobodu, potlesk však smeroval do Moskvy a oslavoval Husáka. My chceme len mier, znelo davom, ktorý nahnevane skandoval so zdvihnutou päsťou a vyhrážal sa prezidentke a vláde. Výzva po priamej demokracii vyvrcholila traktátom o potrebe štandardných politických strán. Zhromaždenie bolo zakončené púšťaním nafukovacích holubíc. Posolstvo si do holubice mohol každý prítomný dosadiť svoje.

V zrozumiteľnom svete bolo jasné, za čo alebo proti čomu stojíte. Odlišovali vás slová aj symboly. Pre lži sme však začali používať eufemizmy ako hoax, či dezinformácia, nenávisť sme zabalili do moderne znejúceho hejtu. Postupne sme si privykli, že ktokoľvek môže vydávať čokoľvek za pravdu a našim jediným spôsobom, ako na to reagovať, sa stali preteky v zdieľaní cynických statusov na sociálnych sieťach. Dnes stojíme pred ešte náročnejšou výzvou. Čo si počať v situácii, keď všetci žiadajú to isté a používajú rovnaké gestá a označenia, ktoré napĺňajú ľubovoľným, často protirečivým významom?

Zažívame vyprázdňovanie pojmov v priamom prenose, respektíve pri každom pozretí videa na YouTube. Stále väčšia časť našej spoločnosti začína veriť obrátenému významu doteraz viac či menej jednoznačných pojmov. Spoločnosť je odrazu plná martýrov, fašistov a obetí. A my sa v tom prestávame orientovať a ani na to nevieme reagovať.

Nevieme, čo robiť v situácii, kedy druhá strana obráti každý váš pokus o vymedzenie pojmov proti vám. Stačí, že prezidentka pripraví video o kritickom myslení a konšpiráciách na sociálnych sieťach, a do niekoľkých dní internet zaplavia videá, často profesionálne zostrihané, s násobne väčším počtom zhliadŹnutí, v ktorých vykreslia prezidentku ako hlavnú konšpirátorku. Ak predstavíte vakcínu ako cestu k slobode, s o to väčšou vervou budú hájiť slobodu neočkovať sa. A keď budete chcieť mier na Ukrajine, ukážu prstom na NATO ako príčinu napätia.

Strácame sa vo významoch slov a vajatáme na pomedzí paralelných svetov, ktoré nimi operujú. Podobne ako prchkí žiaci, aj my prestávame overovať platnosť významov a nevieme nájsť zhodu v tom, ako im rozumieť. Najvyšší čas začať hľadať, ako zmeniť vyhľadávací algoritmus.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 1/2022
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Paralelné svety

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu