Jednou z obľúbených dejepisných tém na zaŹčiatku školského roka, mojou, ako aj iackou, je kapitola venovaná ideológiám. S deviatakmi rozoberáme, ako sa v inom historickom kontexte, rozdielnych politických reimoch a v odlišných ivotných situáciách mení ochota ľudí prijímať rôzne predstavy o tom, ako by mal fungovať svet. Inak uvaoval robotník začiatkom 20. storočia, inak slovenský gardista a inak disident v čase normalizácie. V súčasnosti sa zas rozdielne prejavuje svetonázor demokratického konzervatívca či liberála v porovnaní s protisystémovým konšpirátorom. Premýšľame nad tým, kde sa berú ideológie a zároveň ako odpovedajú na politické preferencie skupín a jednotlivcov. No najlepšia diskusia sa začne, keď si uvedomíme, e nejakú predstavu o tom, ako by mal fungovať svet, má kadý z nás.
Vytvoril som preto iakom jednoduchý kvíz, ktorého cieľom bolo ilustrovať rozdielnosť politických názorov na dvoch zvyčajných hodnotových osiach: ľavica–pravica a konzervatívny–liberálny. Obsah, ktorý obvykle býva súčasťou sofistikovaných politických kompasov so sadou desiatok otázok, som sa pokúsil zjednodušiť do situácií, pri ktorých som predpokladal, e sa s nimi mohol stretnúť čerstvý driteľ občianskeho preukazu. Teoreticky sme názormi v triede pokryli celé demokratické spektrum. Prakticky, pri pohľade von, sa okamite ukázal nesúlad medzi teoretickými kategóriami a realitou.
Ako máme rozumieť tomu, keď konferenciu s Konzervatívny summit otvára príhovorom predseda slovenského parlamentu, ktorý má jedenásť detí s desiatimi enami, slovami: konzervativizmus nezabúda na dôleitosť pocitov lásky a lojality k ene, rodine, spoločenstvu, národu a vlasti. Hodnotová os v našom grafe na tabuli akosi nestačí poňať túto bizarnosť.
Český premiér nahradí volebný program svojej strany vlastnou publikáciou nazvanou Sdílejte, ne to zakáou! a pasuje sa do role vlastenca, pre ktorého sú tou najvyššou hodnotou budúce generácie. A akosi neprekáa, e popritom nechá zavliecť vlastného syna do cudziny zo strachu, aby neohrozil otcov biznis. Ako tomu rozumieť? Máme to chápať ako príklad ambicióznej sociálnej politiky, alebo nebodaj slobody podnikania, ktorej nesmie stáť v ceste ani vlastná rodina?
Ako je moné, e popularita deklaratórne ľavicovej strany bývalého slovenského premiéra opäť rastie priamo úmerne jeho nacionalistickým a rasistickým vyjadreniam, a zároveň zostáva súčasťou frakcie sociálnych demokratov v Európskom parlamente?
Prečo je pre niektorých aktivistov obmedzenie liberálnych médií v Maďarsku prejavom autoritarizmu, ale obmedzenie slobody slova v západných krajinách, aby sa ktokoľvek necítil dotknutý, ich vízii liberálnej demokracie neprekáa? Dvojaký meter by si vyadoval aj dvojaké grafy, no u sa nám nezmestia na tabuľu.
A ako sa postaviť k otázke o regulácii technologických gigantov, keď u len samotnú odpoveď hľadáme prostredníctvom Googlu, aby sme ju následne mohli zdieľať na Facebooku?
Bezradne zisťujeme, e dnešná realita sa celkom vymyká pojmom, ktoré pouívame na jej označovanie. Odpoveď, e iaden model sa stopercentne nezhoduje s realitou, je nepostačujúca. Ak nemáme pojmy, ktoré by ju dokázali vierohodne popísať, na realitu zanevrieme, pretoe sa stane neuchopiteľnou. Uzatvoríme sa radšej do zákopov kultúrnych vojen, kde aspoň konflikt dáva realite aký-taký zmysel. Lene tam, kde ľudia prestávajú veriť v realitu svojej vlastnej skúsenosti, ako nás učí Hannah Arendtová, tam sa otvárajú dvere totalite.
Mono potrebujeme nanovo zadefinovať strelky politického kompasu a začať uvaovať v celkom nových kategóriách ako čestnosť–pokrytectvo, slušnosť–vulgárnosť či poctivosť–zákernosť. Bude to však stačiť, keď je, zdá sa, pokrivená samotná realita? V tomto prípade sme sa celá trieda poľahky ocitli na jednej strane spektra. K ideológii čestnosti, slušnosti a poctivosti sme sa bez námietok prihlásili všetci. U len zostáva obhájiť si ju aj v realite.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.