Homosexualita je často mylne vnímaná ako moderný fenomén či výstrednosť súčasnej doby. Preukázateľne však sprevádzala ľudstvo prinajmenšom od staroveku. O homosexualite sa zmieňuje Platónov spis Symposion, datovaný do štvrtého storočia pred našim letopočtom, kde postava tvorcu mnohých antických komédií, Aristofanés, tvrdí, e mui – homosexuáli sú najlepšími z chlapcov a mládencov, pretoe sú svojou prirodzenosťou najmunejšími. Avšak celkom opačný názor na homosexualitu mal jedenásty rímsky cisár Domicián (vládol v rokoch 81–96 n. l.), ktorý proti spoluitiu osôb rovnakého pohlavia intenzívne bojoval. Nazdával sa toti, e milostné vzťahy medzi mumi oslabujú jeho armádu, činia muov zenštilými, a tým pádom ohrozujú celú ríšu. Rovnaký názor presadzoval omnoho neskôr, v osemnástom storočí, aj britský historik Edward Gibbon, ktorý v diele Úpadok a pád rímskej ríše označil homosexualitu za jednu z dvadsiatich príčin rozvratu rímskeho cisárstva. A Gibbonove názory si osvojili aj viacerí súčasní spisovatelia a historici. Jedným z nich bol trebárs Angličan MiŹchael Grant (1914–2004), autor knihy Pád rímskeho impéria, ktorý poukázal na to, e homosexuálna orientácia mnohých rímskych vojakov spôsobila pokles počtu narodených detí, ako aj oslabenie bojaschopnosti Rimanov. Ďalšou známou osobnosťou, ktorá homosexualitu povauje za príčinu pádu Ríma, je taliansky historik, bývalý viceprezident talianskeho Národného centra pre výskum, dnes sedemdesiattriročŹný RoberŹ-
to de Mattei.
V Čechách a na Slovensku bola homosexualita v minulosti povaovaná predovšetkým za úchylku. V psychiatrických príručkách bývala vedená v súvislosti s poruchou sexuálneho dozrievania, alebo vo vzťahu k poruche osobnosti a správania. A od 1. januára 1993 začala byť náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia povaovaná za normálny jav a uvedeným dňom bola vyškrtnutá z Medzinárodnej klasifikácie chorôb. To, čo bolo dlhé stáročia vnímané ako úchylka, je teda dnes prezentované ako čosi úplne normálne.
Pavol Ičo (1987) je publicista. ije v Košiciach.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.