Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2021 > Číslo 4 > Pavol Ičo: Otázka homosexuality

Pavol Ičo

Otázka homosexuality

Homosexualita je často mylne vnímaná ako moderný fenomén či výstrednosť súčasnej doby. Preukázateľne však sprevádzala ľudstvo prinajmenšom od staroveku. O homosexualite sa zmieňuje Platónov spis Symposion, datovaný do štvrtého storočia pred našim letopočtom, kde postava tvorcu mnohých antických komédií, Aristofanés, tvrdí, že muži – homosexuáli sú „najlepšími z chlapcov a mládencov, pretože sú svojou prirodzenosťou najmužnejšími“. Avšak celkom opačný názor na homosexualitu mal jedenásty rímsky cisár Domicián (vládol v rokoch 81–96 n. l.), ktorý proti spolužitiu osôb rovnakého pohlavia intenzívne bojoval. Nazdával sa totiž, že milostné vzťahy medzi mužmi oslabujú jeho armádu, činia mužov zženštilými, a tým pádom ohrozujú celú ríšu. Rovnaký názor presadzoval omnoho neskôr, v osemnástom storočí, aj britský historik Edward Gibbon, ktorý v diele Úpadok a pád rímskej ríše označil homosexualitu za jednu z dvadsiatich príčin rozvratu rímskeho cisárstva. A Gibbonove názory si osvojili aj viacerí súčasní spisovatelia a historici. Jedným z nich bol trebárs Angličan MiŹchael Grant (1914–2004), autor knihy Pád rímskeho impéria, ktorý poukázal na to, že homosexuálna orientácia mnohých rímskych vojakov spôsobila pokles počtu narodených detí, ako aj oslabenie bojaschopnosti Rimanov. Ďalšou známou osobnosťou, ktorá homosexualitu považuje za príčinu pádu Ríma, je taliansky historik, bývalý viceprezident talianskeho Národného centra pre výskum, dnes sedemdesiattriročŹný RoberŹ-

to de Mattei.

V Čechách a na Slovensku bola homosexualita v minulosti považovaná predovšetkým za úchylku. V psychiatrických príručkách bývala vedená v súvislosti s poruchou sexuálneho dozrievania, alebo vo vzťahu k poruche osobnosti a správania. Až od 1. januára 1993 začala byť náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia považovaná za normálny jav a uvedeným dňom bola vyškrtnutá z Medzinárodnej klasifikácie chorôb. To, čo bolo dlhé stáročia vnímané ako úchylka, je teda dnes prezentované ako čosi úplne normálne.

Pavol Ičo (1987) je publicista. Žije v Košiciach.

Obsah Listů 4/2021
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.