Leto na česko-slovenskom pohraničí v Bielych Karpatoch má svoje čaro. Pokoj, lúky plné ovocných stromov a pohostinní tamojší obyvatelia. Počas našich posledných potuliek kopcami nad Novou Bošácou sme sa s priateľkou dali do reči s manelským párom ijúcim na samote na odľahlých kopaniciach. Domáci nás pozvali ďalej na pohárik pre tento kraj typickej bošáckej slivovice. Ako sme blišie spoznávali minulosť osamoteného statku a nepriamo aj príbeh našich hostiteľov, naliali nám najprv jeden, potom druhý kalíštek pálenky, na ktorú boli oprávnene hrdí. Keď sme sa zodvihli na odchod, domáci ešte raz otvoril fľašu voňavého, na povrchu kalíška retiazkujúceho destilátu a zastavil nás so slovami: Tu u nás sú do páru tri. Hoci nás ešte čakala cesta dolu do údolia, nechceli sme uraziť našich hostiteľov a s vďačnosťou sme ich ponuku prijali.
Pohostinnosť tohto miesta hlboko kontrastovala s udalosťami, ktoré sa v tom istom čase, ako sme sa po návrate dozvedeli, odohrávali vo svete tam dole, pred bratislavskou Národnou radou. Rozvášnený dav odporcov očkovania vybavený vajíčkami a pripravený dobiť parlament a zabrániť tak prijatiu legislatívy, ktorá by v blíiacej sa tretej vlne pandémie zvýhodňovala zaočkovaných oproti tým, ktorí túto monosť stále vedome odmietajú, vítali aj niekoľkí opoziční politici.
Vodca fašistov protestujúcich doslova pozval ďalej, veď vraj na to majú nárok. Iní ich vítali ako priateľov. A do megafónov sa prihovárali postavy spravujúce skupiny na sociálnych sieťach, kam prizývajú všetkých, ktorí odmietajú očkovací apartheid. Frustrovanej luze núkali cynické uistenia a pozývali ju do svojho boja proti faktom, vede a odborníkom a vôbec všetkým, ktorí povaujú covid za reálnu hrozbu.
Pohostinnosť, v obvyklom význame tohto slova, sa nám spája s pozvaním do príbytku hostiteľa, ktorý sa nezištne delí spravidla o jedlo či iné plody svojej práve. Hosť pri tom zaíva pocit prijatia a vďačnosti. To, čo dnes sledujeme, je však perfídna podoba pohostinnosti, v ktorej vás druhá strana nepozýva do intimity vlastnej zraniteľnosti, nedáva vám k dispozícii kúsok svojho a ani neponúka nič z plodov svojej práce.
Títo hostitelia pripomínajú skôr vlka z rozprávky O červenej čiapočke, ktorý sleduje len vlastný zvrhlý záujem, a tak víta nič netušiace dievčatko v dome, ktorý mu nepatrí, preoblečený za starú mamu, ktorá u leí vo vlkovom bruchu. Pozvú vás k sebe najprv na sociálnych sieťach, aby vám následne otvárali dvere do demokratických inštitúcií, ktoré by vás najradšej nechali vyrabovať a zničiť.
Naše domácnosti rastú počtom, no zároveň sa zmenšuje počet ich obyvateľov. Podľa Prognostického Ústavu SAV má byť do roku 2030 väčšina domácností na Slovensku jednočlenná. Niektorí sa budú sťahovať do samoty na kopanice, iní uprednostnia anonymitu sídliskových bytov. Akokoľvek, v prostredí, kde prevauje samota a pohostinnosť sa spája skôr s pocitom ohrozenia intimity vašej malej domácnosti, sa otvára veľký priestor pre manipulátorov a konšpirátorov, ktorí nie faktami, ale úlisným virtuálnym nadbiehaním vašej potrebe po prijatí budú usilovať o vašu dôveru.
Inými slovami, budú vás presviedčať, e tu sú do páru tri celkom opačným spôsobom, ako naši hostitelia na kopaniciach. Bez hĺbky gesta, no s o to väčšou doslovnosťou budú servírovať skutočnú pravdu o vakcíne či očkovaní.
Pozvú vás do svojho uzavretého domova konšpirácie a nedôvery, aby tak navodili falošný dojem spolunáleitosti a vyvolali vo vás ten starý pocit prijatia a vďačnosti, ktorý u nezaívate u suseda na poháriku, ale na Facebooku v skupine Nezaočkovaní spolu s ďalšími desaťtisícimi vzbúrencov. A dokým nezistíte, e aj tam ste vlastne sami a jediný spôsob, ako získať priazeň okolia, je postaviť si vlastný virtuálny príbytok a pozvať doň niekoho na pár slov vašej vlastnej li. Našťastie tu stále máme miesta, kde skutočnú pohostinnosť chráni nedostatok mobilného signálu.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.