Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2021 > Číslo 4 > Tomáš Horváth: Tu sú do páru tri

Tomáš Horváth

Tu sú do páru tri

Leto na česko-slovenskom pohraničí v Bielych Karpatoch má svoje čaro. Pokoj, lúky plné ovocných stromov a pohostinní tamojší obyvatelia. Počas našich posledných potuliek kopcami nad Novou Bošácou sme sa s priateľkou dali do reči s manželským párom žijúcim na samote na odľahlých kopaniciach. Domáci nás pozvali ďalej na pohárik pre tento kraj typickej bošáckej slivovice. Ako sme bližšie spoznávali minulosť osamoteného statku a nepriamo aj príbeh našich hostiteľov, naliali nám najprv jeden, potom druhý kalíštek pálenky, na ktorú boli oprávnene hrdí. Keď sme sa zodvihli na odchod, domáci ešte raz otvoril fľašu voňavého, na povrchu kalíška retiazkujúceho destilátu a zastavil nás so slovami: „Tu u nás sú do páru tri“. Hoci nás ešte čakala cesta dolu do údolia, nechceli sme uraziť našich hostiteľov a s vďačnosťou sme ich ponuku prijali.

Pohostinnosť tohto miesta hlboko kontrastovala s udalosťami, ktoré sa v tom istom čase, ako sme sa po návrate dozvedeli, odohrávali vo svete „tam dole“, pred bratislavskou Národnou radou. Rozvášnený dav odporcov očkovania vybavený vajíčkami a pripravený dobiť parlament a zabrániť tak prijatiu legislatívy, ktorá by v blížiacej sa tretej vlne pandémie zvýhodňovala zaočkovaných oproti tým, ktorí túto možnosť stále vedome odmietajú, vítali aj niekoľkí opoziční politici.

Vodca fašistov protestujúcich doslova pozval ďalej, veď vraj na to majú nárok. Iní ich vítali ako „priateľov“. A do megafónov sa prihovárali postavy spravujúce skupiny na sociálnych sieťach, kam prizývajú všetkých, ktorí odmietajú „očkovací apartheid“. Frustrovanej luze núkali cynické uistenia a pozývali ju do svojho boja proti faktom, vede a odborníkom a vôbec všetkým, ktorí považujú covid za reálnu hrozbu.

Pohostinnosť, v obvyklom význame tohto slova, sa nám spája s pozvaním do príbytku hostiteľa, ktorý sa nezištne delí spravidla o jedlo či iné plody svojej práve. Hosť pri tom zažíva pocit prijatia a vďačnosti. To, čo dnes sledujeme, je však perfídna podoba pohostinnosti, v ktorej vás druhá strana nepozýva do intimity vlastnej zraniteľnosti, nedáva vám k dispozícii kúsok svojho a ani neponúka nič z plodov svojej práce.

Títo „hostitelia“ pripomínajú skôr vlka z rozprávky O červenej čiapočke, ktorý sleduje len vlastný zvrhlý záujem, a tak víta nič netušiace dievčatko v dome, ktorý mu nepatrí, preoblečený za starú mamu, ktorá už leží vo vlkovom bruchu. Pozvú vás k „sebe“ najprv na sociálnych sieťach, aby vám následne otvárali dvere do demokratických inštitúcií, ktoré by vás najradšej nechali vyrabovať a zničiť.

Naše domácnosti rastú počtom, no zároveň sa zmenšuje počet ich obyvateľov. Podľa Prognostického Ústavu SAV má byť do roku 2030 väčšina domácností na Slovensku jednočlenná. Niektorí sa budú sťahovať do samoty na kopanice, iní uprednostnia anonymitu sídliskových bytov. Akokoľvek, v prostredí, kde prevažuje samota a pohostinnosť sa spája skôr s pocitom ohrozenia intimity vašej malej domácnosti, sa otvára veľký priestor pre manipulátorov a konšpirátorov, ktorí nie faktami, ale úlisným virtuálnym nadbiehaním vašej potrebe po prijatí budú usilovať o vašu dôveru.

Inými slovami, budú vás presviedčať, že „tu sú do páru tri“ celkom opačným spôsobom, ako naši hostitelia na kopaniciach. Bez hĺbky gesta, no s o to väčšou doslovnosťou budú servírovať „skutočnú pravdu“ o vakcíne či očkovaní.

Pozvú vás do svojho uzavretého domova konšpirácie a nedôvery, aby tak navodili falošný dojem spolunáležitosti a vyvolali vo vás ten starý pocit prijatia a vďačnosti, ktorý už nezažívate u suseda na poháriku, ale na Facebooku v skupine „Nezaočkovaní“ spolu s ďalšími desaťtisícimi vzbúrencov. Až dokým nezistíte, že aj tam ste vlastne sami a jediný spôsob, ako získať priazeň okolia, je postaviť si vlastný virtuálny príbytok a pozvať doň niekoho na pár slov vašej vlastnej lži. Našťastie tu stále máme miesta, kde skutočnú pohostinnosť chráni nedostatok mobilného signálu.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 4/2021
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.