Ferdinand Vrábel

Lekár, český vlastenec so slovenskými koreňmi

Ján Jesenius za svoje aktivity v prospech českého stavovského povstania zomrel po boku svojich českých i nemeckých kolegov a spolubojovníkov na Staromestskom námestí 21. júna 1621. To pripomína aj jeden z dvadsiatich siedmich krížov na mieste popráv. Od tejto udalosti v júni tohto roku uplynie už okrúhlych štyristo rokov. Na smutné výročie sa pripravuje pietna spomienka, na ktorej sa zúčastnia aj zástupcovia zo Slovenska.

Vždy, keď sa v českých dejinách
dialo niečo významné,
nájdeme tam aj slovenskú stopu...

To prepojenie medzi českými a slovenskými dejinami je významné a dôležité. Svedčí to nielen o osudovej blízkosti oboch našich národov, ale aj o tom, že sme často v minulosti prechádzali podobnými alebo spolu súvisiacimi udalosťami. Platí to už od čias Samovej ríše, Veľkej Moravy, kniežaťa Břetislava I., kráľa „železného a zlatého“ Přemysla Otakara II., Václava III. i Václava IV. a husitských čias, jagellonského obdobia a tiež cez neblahé roky tridsaťročnej vojny, národné obrodenie (spomeňme len Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika a Františka Palackého), revolučné roky 1848–1849, roky prvej svetovej vojny (československé légie) a vznik Československej republiky až po vojenskú operáciu, keď československí vojaci na rozkaz svojich veliteľov eliminovali kata českého národa v roku 1942, Slovenské národné povstanie a nezabudnuteľnú „pražskú jar“, až do súčasnosti. A s veľkou pravdepodobnosťou to bude platiť aj v budúcnosti, hoci neraz čítame o tom a počúvame aj kuvičie hlasy, ako sa vraj naše národy od seba po rozdelení Československa vzďaľujú a mladšie generácie už tomu druhému, hoci tak blízkemu jazyku nerozumejú.

Jedným z takých spojív medzi nami je tiež osobnosť lekára, českého vlastenca so slovenskými koreňmi a rektora Karlovej univerzity. Ján Jesenius/Ján Jessenius/Ján Jesenský alebo Ján/Jan z Jesenu bol lekár, politik, filozof a autor desiatok vedeckých spisov. Narodil sa vo Wroclawi/Vratislavi (tá vtedy patrila k Českému kráľovstvu) 27. decembra 1566, ale jeho zemianska rodina mala korene v turčianskej obci Horné (dnes Turčianske) Jaseno. Jeho otcom bol zeman Bartolomej Jessenius, ktorý sa oženil s vratislavskou rodáčkou Martou Schüllerovou. Ján Jessenius študoval na gymnáziu vo Vratislavi a potom na univerzitách vo Wittenbergu, Padove a v Lipsku.

Po štúdiách pôsobil v rôznych mestách, okrem iného aj v Prahe, kde sa stal osobným lekárom cisára Rudolfa II. V rokoch 1595–1612 bol ženatý s Máriou Fels. V Prahe vykonal aj prvú verejnú pitvu ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Opis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v deviatich prednáškach pod názvom Anatomiae Pragae anno MDC... historia.

Je autorom kníh o anatómii a krvi, ale venoval sa aj filozofii a politickým úvahám. Známy je tiež jeho traktát Proti tyranom a aj vtedy aktuálny spis o more. V roku 1602 prišiel Jessenius do Prahy opäť, a to na osobnú žiadosť cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov. V roku 1608 Jessenius Prahu opustil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Mateja. V službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku 1612. V roku 1617 sa Jessenius vrátil do Prahy tretíkrát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal aj profesorom histórie. V tom čase bola väčšina vzdelancov polyhistormi.

V roku 1618 navštívil Prešporok/Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku ho tam zatkli a previezli do Viedne, kde ho niekoľko mesiacov väznili. Po prepustení na slobodu sa vrátil na rektorský post v Prahe. V rokoch českého stavovského povstania sa ako diplomat zapojil do mnohých diplomatických poslaní, za čo po porážke povstania zaplatil krutou a mučivou smrťou. Pred popravou mu odsekli pravú ruku a vytrhli jazyk... aby sa pomstychtivosť dočasne víťazných Habsburgovcov vo svojej zvrátenosti uspokojila aj týmto spôsobom. Jeho hlavu vystavili, spolu s ďalšími, na Staromestskej veži Karlovho mostu (niektoré aj na Malostranskej mosteckej veži), ale v roku 1631 ich premiestnili do Týnskeho chrámu. V tomto roku obsadili značnú časť Čiech luteránske saské armády a s ňou sa vrátili nakrátko domov aj niektorí protestantskí emigranti. Lebky popravených pánov boli v tajnosti, len v úzkom kruhu vyvolených, pochované kdesi na Starom Meste. Keď posilnené katolícke vojská Sasov z Čiech vypudili, odišli s nimi aj svedkovia pohrebu pozostatkov popravených. Títo exulanti sa potom domov už nikdy nevrátili. Preto sa nepodarilo pochované hlavy popravených mučeníkov nájsť, a tak dnes nevieme, kde sa pozostatky Jána Jessenia a ani ďalších popravených, nachádzajú.

Pamätná izba Jána Jessenia, zriadená v roku 1996, sa nachádza v kultúrnom dome v obci Turčianske Jaseno pri Sklabini (okres Martin) v časti Horné Jaseno. V expozícií pamätnej izby sú vystavené ukážky najstarších listín k dejinám obce z 13. storočia, vecné pamiatky o živote a hospodárení zemanov Jesenských i kópie materiálov hovoriace o pohnutým osudoch Jána Jessenia. Jedným z najvýznamnejších potomkov tohto rodu bol aj slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ, politik a člen československých légií v Rusku Janko Jesenský (1874–1945).

Ferdinand Vrábel (1948) je historik. Zaoberá sa dejinami I. ČSR, problematikou antisemitizmu a národnostných menšín.

Obsah Listů 3/2021
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Lekár, český vlastenec so slovenskými koreňmi

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu