Pred sto rokmi, 22. mája 1921, vznikla v Prahe najväčšia organizácia česko-slovenských legionárov – Československá obec legionárska (ČsOL). Keď sa po skončení prvej svetovej vojny vrátili domov príslušníci česko-slovenských légií z rôznych bojísk, začali sa hneď zdruovať, jednak aby medzi sebou udrali kontakty a jednak aby spoločne lepšie mohli obhajovať a presadzovať záujmy legionárov. Takmer súčasne vznikli viaceré organizácie, napríklad Zväz čs. legionárov, Druina čs. legionárov, ale u na začiatku roku 1921 sa ukázala potreba zaloenia jednotnej legionárskej organizácie. V dňoch 15.–17. januára 1921 sa zišiel v Národnom dome v Prahe-Karlíne zjazd zástupcov legionárskych organizácií, ktorý sa uzniesol na tom, e bude zaloená jednotná organizácia, ktorá by mala silné postavenie, a mohla by tak lepšie obhajovať aj sociálne záujmy legionárov. Z tohto zjazdu poslali jeho účastníci pozdravný telegram prezidentovi T. G. Masarykovi, v ktorom sa okrem iného uvádzalo: Pane presidente! První všelegionářský sjezd, který staví základy k jednotné legionářské organizaci, posílá Vám svůj pozdrav. Pro nás legionáře nemůe býti jiného programu, ne idee, které Vaše ivotní moudrost dala naší zahraniční revoluci. Těmto zásadám zůstaneme vdy věrni. Zdar Československé republice!
Ustanovujúci zjazd ČsOL ako neziskovej a apolitickej organizácie sa uskutočnil 22. mája 1921 v Prahe. Svoj pôvod odvádzala od Českej obce sokolskej a prevzala aj jej organizačnú schému: jednota, upa a ústredie. Za svoj program prijala zásady sformulované Tomášom Garrigue Masarykom: Bez rozdielu politickej príslušnosti dať všetky sily na upevnenie štátu, prispievať k vybudovaniu armády v duchu národných a demokratických tradícií, usilovať o to, aby boje politické a kultúrne boli vedené zbraňami ducha, bez násilia a lí, hájiť záujmy legionárov a starať sa o ich sociálne problémy. Členmi ČsOL bolo mnoho vedúcich predstaviteľov Československej republiky, okrem iných aj T. G. Masaryk a Edvard Beneš. Predsedom ČsOL sa stal ruský legionár Josef Patejdl a podpredsedom Slovák, tie ruský legionár, Ivan Markovič. Od roku 1924 vydávala ČsOL denník Národní osvobození. Legionárska organizácia, Sokol a skautská organizácia patrili počas prvej Československej republiky k najvýznamnejším oporám štátu a demokratického zriadenia. V medzivojnovom období sa uskutočnili tri manifestačné zjazdy ČsOL; na poslednom v roku 1935 sa zúčastnilo a 40 000 ľudí. Po okupácii Čiech a Moravy Nemcami bola ČsOL rozpustená a jej vedúci predstavitelia boli internovaní. Väčšina legionárov sa zapojila do protinacistického odboja a mnohí v rokoch druhej svetovej vojny aj zahynuli, okrem iných aj Patejdl (koncentračný tábor Dachau, 1940) a Markovič (Buchenwald, 1944).
Po oslobodení bola ČsOL obnovená a jej členmi sa stali aj príslušníci druhého odboja. Po februári 1948 bola však ČsOL znovu zlikvidovaná a v jej činnosti ďalej pokračovali len jednoty v zahraničí. Majetok ČsOL aj jej budovy, hlavne tzv. Štefánikov dom (dnes Hotel Legie) boli násilne skonfiškované a pridelené Zväzu protifašistických bojovníkov. Iróniou je, e o druhú likvidáciu ČsOL sa pričinil najmä bývalý ruský legionár Jan Vodička. U v Rusku sa proti légiám veľmi prehrešil, keď vyvolal svojou boľševickou agitáciou v 1. streleckom pluku Majstra Jána Husa vzburu, v dôsledku ktorej sa jeho veliteľ plukovník Josef Jiří Švec 25. októbra 1918 na stanici Aksakovo-Belebej zastrelil. Po návrate do Československa sa Vodička stal členom komunistickej strany a jedným z najväčších protivníkov légií. Mnohí legionári boli znovu prenasledovaní, vylúčení z armády, degradovaní a ich dôchodky boli zníené na minimum. Niektorí sa dostali aj do väzenia a bývalý ruský legionár Heliodor Píka bol po zinscenovanom politickom procese dokonca popravený.
K obnoveniu ČsOL došlo v roku 1991. Dnes táto organizácia zdruuje vojnových veteránov druhej svetovej vojny, novodobých veteránov, ich rodinných príslušníkov a tie priaznivcov, ktorí chcú udriavať a rozvíjať ideály a hodnoty, na ktorých vznikol v roku 1918 spoločný demokratický štát Čechov a Slovákov. Po rozdelení Československa slovenská časť ČsOL zanikla, a tak ČsOL dnes pôsobí u len v Českej republike a v niektorých mestách v zahraničí, napríklad aj v ruskom Jekaterinburgu. V súčasnosti ČsOL vydáva časopis Legionářský směr, ktorý uverejňuje články o dejinách légií a informuje o činnosti jednôt ČsOL, Dôleitým medzníkom bol V. manifestačný zjazd ČsOL v roku 2011, ktorý deklaroval silu a jednotu organizácie a rozhodol o realizácii projektu LEGIE 100. Tento projekt sa uskutočnil s podporou vlády ČR a v spolupráci s ministerstvom obrany ČR a ďalšími inštitúciami, spolkami a samosprávami. Cieľom projektu, ktorého najvýznamnejšou časťou bola replika Legiovlaku, putujúceho od roku 2014 po ČR a SR, bolo pripomenúť rozhodujúce zásluhy česko-slovenských legionárov na vzniku československého štátu a vrátiť do povedomia verejnosti legionárske tradície. Projekt sa začal 11. októbra 2014 na sté výročie vzniku Českej druiny na Čestnom nádvorí Národného pamätníka na Vítkove a zakončil sa koncom roku 2020, keď sme si pripomenuli návrat posledných legionárov z Vladivostoku domov. Mono konštatovať, e ako v ČR, tak aj v SR sa ciele projektu podarilo naplniť, veď na Slovensku bol Legiovlak celkom trikrát a spolu s ČR jeho expozície navštívilo okolo 780 000 návštevníkov z domova aj z cudziny.
Na Slovensku ČsOL v súčasnosti nepôsobí, ale spolupracujú s ňou viaceré partnerské organizácie – najvýznamnejšie sú Nadácia a Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika. Tie spolu s Klubom historickej techniky vo Zvolene prispeli aj rekonštrukciou kováčskej dielne v slovenskom vagóne do Legiovlaku, čím sa táto akcia stala skutočne česko-slovenskou. Okrem výstav a prednášok je významný tie podiel ČsOL na stavbe pomníkov doma aj v zahraničí a organizovanie pútí po bojiskách čs. légií. Legionárska organizácia od svojho počiatku venovala veľkú pozornosť aj dejinám légií a vydala stovky rôznych publikácií a pamätí legionárov. Takým spôsobom aj súčasná ČsOL dôstojne pokračuje v činnosti pôvodnej organizácie zaloenej v roku 1921.
Ferdinand Vrábel (1948) je historik. Zaoberá sa dejinami I. ČSR, problematikou antisemitizmu a národnostných menšín.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.