Tomáš Horváth

Čo má cenu? Dobrý príbeh

Najlepšie zarábajúci film všetkých čias je o superhrdinoch, ktorí chránia Zem pred hlavným zloduchom cestovaním v čase a naprávaním starých chýb. Film podľa komiksovej predlohy zo série Avengers vyšiel minulý rok a videlo ho viac ako 100 miliónov divákov po celom svete, prevažne mladých ľudí túžiacich po pomerne jednoznačnom príbehu.

PricewaterhouseCoopers, jedna z najväčších svetových poradenských spoločností, vo svojej zásadnej analýze z roku 2018 predpovedala, že do roku 2030 budú existovať štyri hlavné svety práce, každý vyjadrený inou farbou. Červený je zameraný na rýchle inovácie, modrý na výkon a efektivitu veľkých korporácií, zelený zas na spoločenskú zodpovednosť a nechýba ani žltý svet pomáhajúcich profesií, kde sú ľudia na prvom mieste.

Štúdia predpokladá, že každý mladý človek si bude môcť vybrať príbeh, ktorého sa stane súčasťou. A škola by mala byť priestorom, ktorý svojim žiakom vytvorí podmienky pre čo najlepšie rozhodovanie sa pri výbere. Nepochyboval som ani ja a ani oni, že si nájdu svoje miesto v tejto farebnej palete. A tak som videl svojich žiakov ako budúcich inovátorov v startupoch. Niektorí už na základnej škole prišli s nápadmi na popolník pre fajčiarov alebo solárny dáždnik. Videl som ich vo veľkých korporáciách, kde budú zažívať pocit finančnej istoty pre seba a svoje rodiny na úkor zmysluplnosti vykonávanej práce. Mnohých som videl, ako sa usilujú o udržateľný pokrok s čo najmenším ekologickým dopadom na planétu. A napokon, pri viacerých som si bol istý, že sa jedného dňa staneme kolegami učiteľmi alebo sa stretneme v pomáhajúcich profesiách.

Avšak tento rok priniesol do zdanlivo liŹneárne sa vyvíjajúcej budúcnosti mladej generácie zásadný zlom a pestré farby svetov práce vybledli. Nielen v dočasnej strate pohodlia, možností cestovania či stretávania sa. Na konci roka poznačeného koronakrízou počúvame, že dnešní tínedžeri budú z dôvodu zavretých škôl zarábať o stovky eur ročne menej (štúdia Svetovej banky) alebo že ich šanca nájsť si prácu bude dvojnásobne nižšia než napríklad v mojej vekovej skupine (štúdia OECD). V prieskume pre UNICEF traja zo štyroch mladých potvrdili, že v tomto zvláštnom roku cítili potrebu vypýtať si pomoc ohľadom ich duševného zdravia, pričom každý druhý sa cítil menej motivovaný robiť aktivity, ktoré bežne s radosťou vykonáva.

Akoby mladí ľudia strácali možnosť zvoliť si svoj príbeh. A nielen to, dokonca ho aj písať, keďže ho už za nich píšu štúdie a ekonomické odhady. Rozumejú tomu, v akom nelichotivom scenári sa ocitli, no žiaľ im zatiaľ nikto, tak v Česku, ako na Slovensku, neponúkol príbeh keď nie so šťastným koncom, tak aspoň s nádejou, že ich budúcnosť nebude horšia ako naša prítomnosť. Nejasnosť v zavádzaní opatrení a chaotická komunikácia vládnych predstaviteľov nedávajú mladým veľa možností ako pochopiť, čo sa vlastne deje a môže diať. Obzvlášť tínedžeri sa ocitli v dvojitom zovretí. Nie sú už tak malí, aby sa ich opatrenia nedotkli, no zároveň nemajú ešte vek a podmienky, aby si dokázali vytvoriť vlastné stratégie prežitia mimo rodičovského zázemia. Nehovoriac o sile zveráku, v ktorom sa ocitli deti z prostredia vzdelávacej chudoby.

V našej škole si na začiatku školského roka volíme tému, ktorá nás bude sprevádzať najbližšími desiatimi mesiacmi. Tou tohtoročnou, Čo má a nemá cenu?, sme pôvodne zamýšľali vyhodnotiť, čo všetko sme sa naučili z jarných mesiacov strávených doma pred počítačmi. Táto otázka sa nám však každým ďalším dňom pripomína s čoraz väčšou naliehavosťou. Nemá cenu hovoriť o ekonomických odhadoch, keď ani neviete, či prídete ďalší týždeň do školy. Nemá cenu báť sa o prácu, keď ešte neviete, kým chcete byť. To, čo má cenu, je povzbudiť mladých ľudí, že nie sú stratení v scenári, ktorý za nich napísal niekto iný. Takto má ich príbeh potenciál predbehnúť v rebríčku sledovanosti aj príbeh o superhrdinoch.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 6/2020
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Čo má cenu? Dobrý príbeh

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu