Tomáš Horváth

Generácia C

„Generation COVID“, skrátene „Generácia C“. Takto označujú zahraniční komentátori generáciu súčasných mladých ľudí, od malých detí až po aktuálne končiacich študentov, ktorej ani nie tak aktuálny, ako skôr budúci život bude zásadne poznamenaný pandémiou COVID-19, respektíve jej ekonomickými dôsledkami.

„Generácia C“ sú aj moji žiaci. Generácia, ktorá nezažila 11. september, ale terorizmus a vojnu proti terorizmu vníma ako úplne samozrejmú súčasť globalizovaného sveta, do ktorého sa narodila. Je to generácia, ktorá sa narodila krátko pred krachom Lehman Brothers a následným dominovým pádom búrz a finančných inštitúcií po celom svete. Miera nezamestnanosti na Slovensku sa v čase, keď väčšina z nich ešte nechodila ani do školy, takmer zdvojnásobila, pričom mladí ľudia tvorili takmer 40 percent z celkového počtu nezamestnaných. V tom čase asi ani nepostrehli kratučké intermezzo vo vedení krajiny – ich doterajšie vnímanie domácej politickej reality sa im spája len s jednou vládnou garnitúrou. A napokon, je to generácia, ktorá pozorne sledovala hurhaj okolo utečeneckej krízy, ktorý v nich, na rozdiel od ich rodičov, nevyvolával znepokojené a ustráchané reakcie. To, čoho sa však boja viac, ich rodičov, naopak, až tak nevyrušuje, je životné prostredie. S vedomím zodpovednosti za životné prostredie a planétu neváhajú nasledovať svoju rovesníčku Grétu v jej boji proti klimatickým zmenám.

Napriek tomu, že táto generácia zažila, či už priamo, alebo prostredníctvom nepriamych dôsledkov, všetky veľké krízy uplynulých dvoch desaťročí, ani po jednej nedostala svoje pomenovanie. Pričom každá, zvlášť alebo spoločne, bola pre ich život mimoriadne dôležitá.

„Generácia C“ dostala pomenovanie, paradoxne, podľa krízy, ktorá sa jej bezprostredne nedotkla. Aspoň zatiaľ. Prakticky nikto z týchto mladých nebol ohrozený na živote, zavreté školy dokonca mnohí vnímali ako benefit. To, čo sa od nich vyžadovalo, bolo zodpovedné správanie sa najmä voči starším generáciám, aby neboli ohrozené ich životy a zdravie. Dočasne nemohli cestovať a z rúšok sa už medzičasom stal módny artikel. „Generácia C“ zažila demokraciu z domu a zistila, že je to nuda. Lenže návrat, či pre väčšinu skôr vstup do skutočného sveta môže byť už čoskoro nemilým rozčarovaním.

„Toto je historický okamih. Obnovili sme svoje manželské sľuby na 30 rokov,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel po tom, ako lídri krajín EÚ odsúhlasili závratný rozpočet 750 miliárd eur ako súčasť záchranného balíka po korona kríze príznačne nazvaný „Ďalšia generácia EÚ“. Práve ďalšia generácia mladých ľudí, dnes ešte detí v tomto manželskom zväzku dnešných členských štátov, je tá, ktorú „Marshallov plán C“ najviac ovplyvní.

Vskutku, môže to byť historický okamih. Ak doterajšie generácie v našej spoločnosti mali zažitú predstavu, že v čase krízy sa musíme spoľahnúť sami na seba, prípadne sa o nás postará Západ, s opakujúcimi sa škandálmi v domácej politike (aktuálne dominujú opísané diplomovky) a s diskreditovanou Trumpovou a Johnsonovou administratívou a nezvládnutou pandémiou v Amerike a Veľkej Británii sa bude pozornosť a nádej „Generácie C“ upierať k doteraz skôr prehliadanej a v živote tejto generácie úplne samozrejmej EÚ.

Každý rodič chce pred dieťaťom pôsobiť v čo najlepšom svetle, často lepšom, než je tomu v skutočnosti. Jednou z najväčších výziev preto bude nielen tie miliardy nepreflákať, ale pripomínať a zdôrazňovať, komu za tie pracovné miesta pre mladých či lepšie nemocnice vďačíme, a neprisvojovať si automaticky všetky zásluhy na národnej úrovni. Môže to byť zlomový okamih budovania dôvery našej stále menejcenne sa cítiacej, miestami submisívnej stredoeurópskej spoločnosti smerom k jednotnejšej Európe a k Európskej únii. „Generácia COVID“ sa tak môže stať generáciou dôvery – „Generation Confidence“. Parafrázujúc slovenského premiéra, nepokazme im to.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 4/2020
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Generácia C

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu