Písal sa rok 1933, keď súrodenci Hans a Sophie Schollovci z dobre situovanej nemeckej protestantskej rodiny vstúpili vo veku ani nie 15 rokov do mládeníckej organizácie Hitlerjugend. Nikto ich k tomu nenútil, skôr naopak. Priviedla ich tam mladícka rebélia a túba stať sa súčasťou väčšieho celku.
Na jednej z prvých vyučovacích hodín dejepisu v novom kalendárnom roku som si plánoval s deviatakmi pozrieť dokument zachytávajúci významné, predovšetkým vojenské míľniky druhej svetovej vojny, navyše v modernom farebnom vyhotovení dobových záberov. Skrátka, hodina, za ktorú sú iaci na konci polroka vdy vďační, pretoe nemusia podávať iaden veľký intelektuálny výkon. U po chvíli sledovania prišla prekvapivá poiadavka: poďme radšej diskutovať. Počuli ste u ten nový podcast s Líviou a Marekom? spýtala sa jedna zo iačok.
Pred zopár dňami bol na internete publikovaný záznam dvojhodinovej debaty medzi takmer rovesníkmi mojich iakov. Na jednej strane gymnazistka Lívia, členka mládeníckej organizácie Ľudovej strany Naše Slovensko, na druhej rovnako mladý Marek, zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu. Diskutovali o kontroverzných, najmä kultúrno-etických témach, ako potraty, multikulturalizmus či LGBTI. Na tej debate nie je ani tak podstatný jej obsah (podľa očakávania sa sugestívne emócie na Líviinej strane striedali s faktickými vyjadreniami Mareka), ako skôr fakt, e uprostred vrcholiacej predvolebnej kampane k parlamentným voľbám sa stane rozhovor dvoch 18ročných ľudí stredom pozornosti.
Dôleité míľniky našej demokracie boli doteraz späté s mladými ľuďmi. Boli to študenti, kto voviedli do ulíc Nenú revolúciu. Keď sa v roku 1998 formovala mobilizačná kampaň proti Mečiarovi, jej stredobodom boli opäť najmä mladí sústredení v rôznych občianskych iniciatívach a mimovládnych platformách. A koniec koncov, boli to opäť mladí ľudia do 30 rokov, ktorí napomohli svojou účasťou na referende tesne prekročiť hranicu 50 percent potrebnú na odsúhlasenie vstupu Slovenska do EÚ. Avšak odvtedy sa dlhé roky zdalo, akoby sa pri veľkých politických rozhodnutiach po mladých zľahla zem. Predstava, e sú to občiansky pasívni obyvatelia predovšetkým virtuálneho priestoru, však u neplatí. Nedávny prieskum renomovanej agentúry ukázal, e rozhodnutých voliť je viac ako 70 percent ľudí do 29 rokov, pričom takmer 19 percent z nich je pripravených voliť fašistov. Inak povedané, ak by v nadchádzajúcich parlamentných voľbách volili len mladí, Kotlebova strana by suverénne zvíťazila.
Nachádzame sa uprostred boja o priazeň mladého človeka. Nové strany s ambíciou vymeniť SMER vo vláde ponúkajú na čelných miestach kandidátok mladých ľudí z protestov Za slušné Slovensko a zároveň mobilizujú stovky mladých dobrovoľníkov naprieč Slovenskom. Na rozhraní ilegality a fašizmu u niekoľko rokov funguje paramilitantná organizácia Slovenskí branci, ktorá nacvičuje s mladými chlapcami v lesoch obranu pred nereálnym nepriateľom s reálnymi zbraňami. A nielen vo virtuálnom priestore funguje stále početnejšia anabáza kotlebovskej Ľudovej mládee hľadajúca vykúpenie (druhých) v práci, ktorá oslobodzuje.
Po pribline piatich rokoch, ktoré súrodenci Schollovci strávili v Hitlerovej mládeníckej organizácii, prišlo vytriezvenie spôsobené nemonosťou rozvíjať svoj umelecký talent a napĺňať lásku k druhým, umocnené zadraním staršieho Hansa gestapom za šírenie protinacistických piesní. Chcelo to len čas a vytriezvenie, kým Hans a Sophie, ich spoluiaci a kamaráti zaloili azda najvýznamnejšie nenásilné protinacistické hnutie v Tretej ríši Biela rua. Na jednom z jej letákov distribuovaných v roku 1942 v tisícoch po telefónnych búdkach, univerzitách a poštových schránkach, sa písalo: Nebudeme ticho. Budeme vaše zlé svedomie.
Potrebujeme mladých ľudí, aby v nás prebúdzali zlé svedomie, ak sa rozhodneme nesprávne. Odkiaľ sa však dozvedia, čo je správne?
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.