Alexander Dubček nielen pre cudzincov
Nech sa kadý snaí v tom prostredí, v ktorom ije, aby prejavil svojmu blínemu naozajstný humanizmus, na ktorom záleí budúcnosť ľudstva.
Albert Schweitzer (1875–1965), nositeľ Nobelovej ceny mieru za rok 1952
O tom, e Alexander Dubček v prostredí, v ktorom il, prejavoval naozajstný humanizmus, nemusíme pochybovať. Svedčí o tom mnostvo kníh, článkov a štúdií napísaných o predstaviteľovi tzv. Praskej jari, ale aj osobné svedectvá jeho priateľov, známych i neznámych ľudí. Ako však prostredie, v ktorom vyrastal, il a pracoval A. Dubček, ovplyvnilo jeho samotného? Ako okolnosti a udalosti, ktoré sa stali bez jeho pričinenia, ovplyvnili jeho pracovný a osobný ivot? Odpovede na tieto a iné otázky ponúka kniha univerzitnej profesorky Josette Baerovej Alexander Dubček Unknown, ktorá vyšla v anglickom jazyku v roku 2018.
Josette Baerová pôsobí na univerzite v Zürichu. Venuje sa politickej teórii a politickej kultúre a mysleniu v krajinách strednej a východnej Európy. V rámci svojej profesijnej kariéry absolvovala pracovné stáe v Budapešti, Washingtone, Minsku, Petrohrade i Bratislave. Pre československých čitateľov môu byť zaujímavé predovšetkým jej práce zaoberajúce sa osobnosťami ako V. Clementis, Ľ. Štúr, V. Šrobár, T. G. Masaryk či dve knihy o štrnástich českých a slovenských enách.
Baerovej kniha o Alexandrovi Dubčekovi nie je klasickou biografiou. Autorka problematiku spracovala prostredníctvom tzv. conceptual biography. Sústredila sa nie len na zachytenie Dubčekovych ivotných míľnikov, ale s citom vykreslila obraz doby, v ktorej il a pôsobil. Kniha je určená primárne pre anglicky hovoriacich čitateľov, ktorým autorka pribliuje politickú situáciu v Československu, historický kontext vzniku spoločného štátu v roku 1918, -status Slovenska, vzťah Čechov a Slovákov či spôsob ivota bených ľudí. Priestor samozrejme venovala detstvu A. Dubčeka, ktoré preil s rodičmi v Sovietskom zväze, jeho participácii v rámci Slovenského národného povstania, štúdiu v Sovietskom zväze, budovaniu kariéry v Komunistickej strane, rokom v politickej izolácii a krátkemu návratu do politiky v roku 1989.
Čo Baerovej knihu robí inou, odlišnou od iných kníh o Dubčekovi, je predovšetkým jej prístup k spracovaniu problematiky. Obdobie roku 1968 popísala len veľmi stručne. Vynechanie notoricky známych a často sa opakujúcich informácií o násilnom ukončení Praskej jari jej umonilo podrobnejšie -spracovať ďalšie roky ivota Dubčeka. Čitateľom ponúka zaujímavé fakty a ivotné príbehy v období normalizácie. Podrobne analyzuje Dubčekove listy, ktoré boli reakciou na normalizačné snahy eliminovať jeho a jeho rodinu z politického a spoločenského ivota republiky. Pre zahraničných čitateľov sú iste veľmi zaujímavé informácie o ivotnom štýle bených obyvateľov Československa či aktivity osôb v rámci disentu.
Napriek tomu, e je kniha určená predovšetkým pre zahraničných čitateľov, myslím si, e aj českí a slovenskí čitatelia v nej nájdu mnoho nových a zaujímavých faktov. Vedeli ste napríklad, e Alexander Dubček sa pôvodne mal volať Milan? Rodičia chceli dať druhému synovi meno Milan, ale z úcty a vďačnosti voči organistovi Alexandrovi Trančíkovi, ktorý dal mladej rodine svoj byt na fare, pokrstili svojho syna Alexander.
J. Baerová pracovala s autentickými archívnymi materiálmi, ktoré jej sprístupnili Slovenská národná kninica v Martine i Archív bezpečnostných zloiek v Prahe. V závere knihy nájdu čitatelia podrobne spracovanú časovú os dôleitých udalostí v Dubčekovom ivote i v Československu všeobecne. Nechýba zoznam pouitej literatúry a vecný a menný register. Na pútavosti pridávajú aj rozhovory autorky s Dubčekovým synom Petrom, s profesorom Ivanom Laluhom a Miloslavom Liškom.
J. Baer: Alexander Dubček Unknown (1921–1992) The Life of a Political Icon.
Stuttgart: ibidem Verlag, 2018. 277 s. (Za recenzný výtlačok knihy ďakujem autorke
p. Josette Baerovej.)
Denisa Očkajová (1993) je absolventkou odboru medzinárodné vzťahy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.