Václav Havel vo svojom liste Gustávovi Husákovi z apríla roku 1975 píše o strachu ako o hlavnej príčine ľudského konania v socialistickom Československu. Práve konanie zo strachu viedlo podľa Havla k zdanlivej konsolidácii a jednotnosti spoločnosti v období vrcholiacej normalizácie, avšak zároveň vytvorilo spoločnosť, ktorá sa vnútorne prepadá do čoraz väčšej krízy. A práve v atmosfére duchovnej a mravnej krízy spoločnosti vyznačujúcej sa ľahostajnosťou a sebectvom sa narodila silná a početná generácia detí, známa aj ako Husákove deti. Dnes je táto generácia rodičmi mojich iakov.
K príleitosti tridsiateho výročia Nenej revolúcie sme pripravili iakom na našej základnej škole sériu podujatí. Pozvali sme do diskusií hercov, vtedajších študentských lídrov, ako aj súčasnú angaovanú mladú generáciu. iaci pozerali filmy ako Rukojemník a Občiansky preukaz a následne o nich s hosťami diskutovali. Týdeň vyvrcholil dňom, kedy sa celá škola vrátila v čase o tridsať rokov späť. Zvyčajný davot detí na chodbách odrazu vystriedal krik učiteľov v triedach, na ktorý naši iaci nie sú vonkoncom zvyknutí. Na hodinách písali diktované poznámky, prepisovali dlhé texty z učebníc alebo sa učili o Marxovi, Leninovi a Gottwaldovi. A to všetko pod hrozbou trestu, ak sa neprispôsobia zjavne iracionálnym pravidlám. Naša škola sa tak na jeden deň zmenila na školu, akú zaívali rodičia a starí rodičia našich iakov a iaľbohu na niektorých miestach stále zaívajú aj ich rovesníci. Deti Husákových detí si tak vyskúšali, aké to je, keď všetko vaše konanie ovláda reimom vynucovaný strach.
Na záver dňa skupina iakov a učiteľov, ktorí sa počas týdňa tajne stretávali v sklade pod školou a pod rúškom ilegality sa učili angličtinu a náboenstvo, vyvolala najprv tichý protest a následne aj pokojnú revolúciu; pri nej prečítali svojich dvanásť poiadaviek – navlas rovnakých, aké poadovala Verejnosť proti násiliu pred tridsiatimi rokmi. Keď doznela československá hymna, vrátili sme sa do tried, zvesili sme Husákov portrét zo stien a poloili sme si otázku, čo si najviac ceníme na ivote v demokracii. Väčšina zhodne odpovedala slobodu slova.
Deti Husákových detí sa u nemusia navonok prispôsobovať pod tlakom totality, avšak ich ivot sprevádza iný pocit ohrozenia. Po diskusii s lídrom vtedajších ochranárov a následnom precitnutí nad dnešným alostným stavom ochrany prírody mali niektorí iaci slzy v očiach, keď popisovali svoju úzkosť z náhlych klimatických zmien a mali strach z predstavy, e ich nikto nebude počúvať. Kto sa bude zaujímať o ich názory?
Pred tridsiatimi rokmi sa zaujímal o názory ich rodičov, ak čo i len trochu vybočovali z nariadenej konformity, reim, aby ich mohol následne potlačiť. Dnes sa o vaše názory zaujíma ktokoľvek, ak zapadajú do jeho videnia sveta a sú podporené dostatočným počtom zdieľaní na internete. Niet divu, e medzi najsledovanejšie postavy dneška patria pätnásťroční youtuberi, ktorých popularita rastie počtom videní a like-ov na sociálnych sieťach. Na jednej strane je úchvatné, e takto vplyvným môe byť naozaj ktokoľvek – od samotára hrajúceho počítačové hry a po v detstve vyčleňované dievča. Sledovanosť týchto mladých ľudí sa počíta v miliónoch a násobne prevyšuje sledovanosť ktoréhokoľvek politika. Sú však nositeľmi zodpovednosti za budúcnosť?
Havlov list Husákovi mal konkrétneho adresáta. Aj preto mohol Havel od svojho predchodcu v prezidentskom úrade iadať nápravu celospoločenského útlaku a poníenia a apelovať na dejinnú zodpovednosť vtedajšieho lídra. Koho má však osloviť dnešná mladá generácia, deti Husákovýh detí, ak chcú vyjadriť oprávnenú obavu o nielen svoju budúcnosť? Namiesto listu natočia krátke video, zavesia ho na sociálnu sieť a budú dúfať, e ich volanie neskončí kdesi v spame.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.