Tomáš Horváth

Deti Husákových detí

Václav Havel vo svojom liste Gustávovi Husákovi z apríla roku 1975 píše o strachu ako o hlavnej príčine ľudského konania v socialistickom Československu. Práve konanie zo strachu viedlo podľa Havla k zdanlivej konsolidácii a jednotnosti spoločnosti v období vrcholiacej normalizácie, avšak zároveň vytvorilo spoločnosť, ktorá sa vnútorne prepadá do čoraz väčšej krízy. A práve v atmosfére „duchovnej a mravnej krízy spoločnosti“ vyznačujúcej sa ľahostajnosťou a sebectvom sa narodila silná a početná generácia detí, známa aj ako Husákove deti. Dnes je táto generácia rodičmi mojich žiakov.

K príležitosti tridsiateho výročia Nežnej revolúcie sme pripravili žiakom na našej základnej škole sériu podujatí. Pozvali sme do diskusií hercov, vtedajších študentských lídrov, ako aj súčasnú angažovanú mladú generáciu. Žiaci pozerali filmy ako Rukojemník a Občiansky preukaz a následne o nich s hosťami diskutovali. Týždeň vyvrcholil dňom, kedy sa celá škola vrátila v čase o tridsať rokov späť. Zvyčajný džavot detí na chodbách odrazu vystriedal krik učiteľov v triedach, na ktorý naši žiaci nie sú vonkoncom zvyknutí. Na hodinách písali diktované poznámky, prepisovali dlhé texty z učebníc alebo sa učili o Marxovi, Leninovi a Gottwaldovi. A to všetko pod hrozbou trestu, ak sa neprispôsobia zjavne iracionálnym pravidlám. Naša škola sa tak na jeden deň zmenila na školu, akú zažívali rodičia a starí rodičia našich žiakov a žiaľbohu na niektorých miestach stále zažívajú aj ich rovesníci. Deti Husákových detí si tak vyskúšali, aké to je, keď všetko vaše konanie ovláda režimom vynucovaný strach.

Na záver dňa skupina žiakov a učiteľov, ktorí sa počas týždňa tajne stretávali v sklade pod školou a pod rúškom ilegality sa učili angličtinu a náboženstvo, vyvolala najprv tichý protest a následne aj pokojnú revolúciu; pri nej prečítali svojich dvanásť požiadaviek – navlas rovnakých, aké požadovala Verejnosť proti násiliu pred tridsiatimi rokmi. Keď doznela československá hymna, vrátili sme sa do tried, zvesili sme Husákov portrét zo stien a položili sme si otázku, čo si najviac ceníme na živote v demokracii. Väčšina zhodne odpovedala slobodu slova.

Deti Husákových detí sa už nemusia navonok prispôsobovať pod tlakom totality, avšak ich život sprevádza iný pocit ohrozenia. Po diskusii s lídrom vtedajších ochranárov a následnom precitnutí nad dnešným žalostným stavom ochrany prírody mali niektorí žiaci slzy v očiach, keď popisovali svoju úzkosť z náhlych klimatických zmien a mali strach z predstavy, že ich nikto nebude počúvať. Kto sa bude zaujímať o ich názory?

Pred tridsiatimi rokmi sa zaujímal o názory ich rodičov, ak čo i len trochu vybočovali z nariadenej konformity, režim, aby ich mohol následne potlačiť. Dnes sa o vaše názory zaujíma ktokoľvek, ak zapadajú do jeho videnia sveta a sú podporené dostatočným počtom zdieľaní na internete. Niet divu, že medzi najsledovanejšie postavy dneška patria pätnásťroční youtuberi, ktorých popularita rastie počtom videní a like-ov na sociálnych sieťach. Na jednej strane je úchvatné, že takto vplyvným môže byť naozaj ktokoľvek – od samotára hrajúceho počítačové hry až po v detstve vyčleňované dievča. Sledovanosť týchto mladých ľudí sa počíta v miliónoch a násobne prevyšuje sledovanosť ktoréhokoľvek politika. Sú však nositeľmi zodpovednosti za budúcnosť?

Havlov list Husákovi mal konkrétneho adresáta. Aj preto mohol Havel od svojho predchodcu v prezidentskom úrade žiadať nápravu celospoločenského útlaku a poníženia a apelovať na dejinnú zodpovednosť vtedajšieho lídra. Koho má však osloviť dnešná mladá generácia, deti Husákovýh detí, ak chcú vyjadriť oprávnenú obavu o nielen svoju budúcnosť? Namiesto listu natočia krátke video, zavesia ho na sociálnu sieť a budú dúfať, že ich volanie neskončí kdesi v spame.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 6/2019
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Deti Husákových detí

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu