Ferdinand Vrábel

Ako sa písalo v Hodoníne o Masarykovi

Koncom roku 1918 sa Hodonín samozrejme pyšnil svojím najslávnejším rodákom Tomášom Garrigue Masarykom. V Hodoníne vychádzajúci krajský orgán Československej strany sociálno-demokratickej Slovácko priniesol koncom roku 1918 viacero materiálov o ňom. V jeho 59. čísle z 10. decembra 1918 a v ďalších číslach vyšlo viacero materiálov o Masarykovom živote a diele. Autor František Ptáček uverejnil na pokračovanie Masarykov životopis s tým, že mluviti o T. G. Masarykovi jest jako chtíti slovy znázorniti zář letního slunce, ve sklenici ukázati vlnění mořské. Vše, co může zde býti promluveno, jest jen slabým odleskem jeho života, neboť on celý svůj život zasvětil práci a ta zasáhla do tolika oborů lidského vědění, že o každém jednotlivém mohlo by se napsati několik – ne jedna přednáška.

Ptáček v závere životopisu Masaryka výstižne konštatuje, že možno bolo Masarykovým osudom, že nebol tými, pre ktorých žil, chápaný. Vytýkali mu – najväčšiemu vlastencovi, že nie je vlastenec, Masaryk však upozorňoval, že nemôže mať lásku k národu a nemôže byť jeho zdarným synom ten, kto nie je zdarný sám v sebe, kto neurobil nič pre seba a pre svoje vzdelanie, pre súťaž s ľuďmi iného národa. Ozdob seba a ozdobíš vlasť, hovorieval. Vytýkali mu nedemokratizmus, jemu, ktorý tvoril na najdemokratickejšom základe – bratstve. Aj keď Masaryk bol všetkým – vlastencom, demokratom, filozofom aj veriacim – bol oveľa viac: poctivým človekom. Už teraz sa mu dostalo skvelého zadosťučinenia, lebo mu je dopriate vidieť ovocie stromu, ktorý zasadil. Autor v závere pripomína aj Masarykov výrok: Samostatnost neudrží a nespasí žádného národa a národ si samostatnost musí udržet – nás spasí jen mravnost a vzdělanost.

V čísle 62 z 21. decembra 1918, teda zo dňa, keď sa Masaryk po štyroch rokoch požehnanej a úspešnej činnosti v zahraničí vrátil domov a zložil sľub ako prvý raz zvolený prezident Československej republiky, je článok s príznačným názvom Syn panského kočího. V úvode autor E. Vojnar píše: V tomto okamžiku projíždí českou zemi sedmdesátiletý kmet. Tomáš Masaryk, rakouský štvanec a prvý president československé republiky. Miliony srdcí buší vzrušeným rhytmem, miliony rukou mu kynou na pozdrav. Republikou bouří vlna radosti. Podľa tohto oslavného článku sa Masarykovi podarilo to, čo sa nemohlo podariť Komenskému: nezomrel v ďalekej cudzine, ale vracia sa domov ako víťaz a vládca. Pisateľ zdôrazňuje, že história Masarykovho života je históriou mravnej obrody národa. Masaryk je jedným z rodu Husov, Komenských, Havlíčkov a Palackých, je krystalovanou synthesou nejlepších a nejsvéráznejších prvků našeho národa... Duch Husův jako by ožil v tomto českém muži znova. Láska k pravdě a pud k dobru učinili z něj obránce cnosti a soudce spravedlivého. Nesnesl křivdy komukoliv a mocnostem zla všude tarasil cestu. Ať již se jednalo o jedince, či o celé národy. V boji za Hilsnera i v procese záhřebském i v procesu Švihově – všude stál Masaryk v urputném boji za pravdu a spravedlnost.

Ale Slovácko neprinášalo len oslavné články a básničky. Autor Dr. Evžen Štern v tom istom čísle novín analyzuje Masarykove názory na českú otázku ako otázku sociálnu a približuje jeho názory na spravodlivý spoločenský poriadok. Je známe, že Masaryk o sebe vyhlasoval, že je socialistom. V prejave k československým dobrovoľníkom v Kyjeve v roku 1917 poukázal na to, že ak je národ podrobený inému národu, znamená to aj lacného robotníka, národnosť má teda aj sociálny význam. Štern však upozorňuje, že Masarykovi prekážal socialistický dogmatizmus a napríklad aj Marxa posudzoval len ako filozofa a nie ako národohospodára. Ďalšie materiály rozoberajú Masarykove názory na katolicizmus, na robotnícke hnutie, revolúcie a podobne. Podľa Otakara Duba bol Masaryk revolucionár, ale nemiloval revolúcie krvavé, bol za revolúciu ideovú. Podľa neho nestačí len vonkajší prevrat. Ten by nebol stály, keby sa človek nezmenil. Treba, aby sa človek prerodil na človeka nového, len vtedy sa nový poriadok bude môcť udržať. Ak sa menia len pomery a nie súčasne aj človek – nezmení sa nič. Pred prevratmi vonkajšími – najprv prevrat vo vnútri. Najprv revolúciu ducha a srdca a potom revolučný prevrat sveta.

Vo svojom vianočnom 63. čísle z 24. decembra 1918 Slovácko informuje o privítaní Masaryka v Prahe a o jeho slovách, že nikdy nezabudne, že vyšiel z ľudu a že náš štát musí byť demokratický – bude to vláda z ľudu, ľuďom a pre ľud. Zhromaždenia, ktoré si tieto slová prezidenta vypočulo, sa zmocnilo veľké pohnutie. Víme všichni, že Masaryk jest ztělesněním pravé české demokracie. My vzhlížíme k němu s naprostou důvěrou. Republika jest v nejlepších rukou. Český národ má štěstí, konštatujú na záver noviny.

Podľa Pamětní knihy města Hodonína po prevrate bol správou mesta poverený advokát Dr. Eduard Krajíček s titulom a právami vládneho komisára. Do Besedného domu o tom priniesol správu okresný hejtman Svoboda. Padlo panství německého Hodonína a Hodonín vzkříšen k novému životu, konštatuje sa na stranách 130–131. Dr. Krajíček ako prvé dva vládne akty vyhlásil:

1. Hlavné námestie v Hodoníne sa pomenováva Masarykovým námestím a 2. Menuje T. G. Masaryka prvým českým čestným mešťanom Hodonína.

Napriek tomu sa nemecká správa Hodonína hneď nevzdala a starosta Fritz Redlich, predtým horlivý germanizátor, zverejnil oznámenie o konci nemeckej mestskej správy až 4. novembra hoci celá nemecká židovská obecná správa odstúpila už 30. októbra.

Ferdinand Vrábel (1948) je historik. Zaoberá sa dejinami I. ČSR, problematikou antisemitizmu a národnostných menšín.

Obsah Listů 6/2019
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Ako sa písalo v Hodoníne o Masarykovi

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu