Pavol Ičo

Aj Havel pochyboval

I keď nás oficiálne štatistiky presviedčajú, že sa zo Slovenska stáva ekonomický tiger a nezamestnanosť v Bratislavskom či Trnavskom kraji dosahuje iba minimálnu úroveň, realita na východe krajiny je celkom iná. Tu by zrejme mnohí privítali prinavrátenie režimu, v ktorom neboli bezdomovci či nezamestnaní, tak ako pred tridsiatimi rokmi. A to i bez ohľadu na to, že tento systém obmedzoval ľudí v ich osobnej slobode, nepovoľoval cestovať do niektorých krajín a bránil rozvoju súkromného podnikania.

Dnes už totiž cestovať môžeme, ale mnohí nemáme za čo. Taktiež môžeme vyznávať svoju vieru a ďakovať za to, že aspoň niektorí z nás ešte majú čo vložiť do úst. Ba nájdu sa aj zbohatlíci, medzi ktorými sú iste i jednotlivci, ktorí svoj majetok nadobudli čestným spôsobom. Veľká časť slovenského národa však žije v biede. Svedčia o tom aj aktuálne ponuky práce a hlavne ich platové ohodnotenie.

Trebárs v takých potravinách dnes zarobíte v čistom aj 500 eur, rátať však treba s tým, že musíte zabudnúť na svoj osobný život. Často sa maká od pondelka do soboty a nedajbože ešte vyskočí strašiak menom „manko“...

Samozrejme, ak sa vám pošťastí a vyznáte sa v počítačoch, zarobíte omnoho viac. Nečudujte sa ale, keď vám aj tú lepšiu výplatu razom zhltne nájomné a pár nákupov. Taká už je realita!

Niet preto divu, že ako priznal Jan Šolc, hovorca Občianskeho fóra a poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR vo svojej autobiografii Žít v Liberci (Liberec: Knihy 555, 2018), aj Václav Havel pochyboval o tom, či vôbec stálo za to prinavracať demokraciu. Náš bývalý prezident si pritom v mene ideálu demokracie vytrpel prenasledovanie, vyhrážky i mučenie. Depresii zo smerovania spoločnosti po Novembri 89 tiež prepadol košický disident Marcel Strýko, ktorý počas svojho života absolvoval údajne až 282 tvrdých výsluchov. Demokraciu, isteže, nepovažoval za zlú cestu, ale nástup mečiarizmu rozhodne nevnímal ako víťazstvo vytúženej slobody. A dávno pred nimi sa navyše kriticky vyhranil voči vláde ľudu aj grécky filozof Platón, autor výroku: „... demokracia vzniká, keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým, čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a úradoch.“ (Platón: Štát, Bratislava: KALLIGRAM, 2009, s. 330)

Ako je to teda? Naozaj priniesla nežná revolúcia slobodu, alebo skôr rodinkárstvo, biedu a azda ešte väčšiu osobnú neslobodu, keď človek musí pracovať až do úmoru, aby dokázal zabezpečiť všetky základné životné potreby, a častokrát dokonca ani nemôže vyjadriť svoj názor, lebo je hneď označený za konšpirátora?

Iste, nepochybne sú i takí, ktorým sa dnes žije lepšie. Na mysli mám najmä osoby, ktoré sa úprimne snažili o zlepšenie pomerov a boli bývalým režimom prísne perzekvované. Mnohí z nich síce žijú v chudobe, ale aj tá je predsa len lepšia ako väzenie. No pri pohľade na zástupy bezdomovcov, hrabúcich sa v odpade, a utrápené výrazy ľudí, bezradne kráčajúcich po uliciach košickej „metropoly východu“, sa ma neraz zmocňuje pocit, že čosi nefunguje, že entuziastickí revoluciónari čosi podcenili, či lepšie povedané – nedomysleli.

Pavol Ičo

Obsah Listů 5/2019
Archiv Listů
Autoři Listů

Pavol Ičo

Aj Havel pochyboval

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu