V čase okrúhleho výročia Nenej revolúcie postupne vyberáme z kolektívnej pamäti príbehy, ktoré definovali svetlú stranu ponovembrových dejín, aby sme si nimi pripomenuli nesamozrejmosť slobodnej súčasnosti. Sú to príbehy boja s temnou, autoritárskou mocou – od zapálených sviečok a štrngania kľúčmi cez poráku Mečiara a po obvinenie Kočnera z objednávky vrady Jána Kuciaka. Zdá sa, e dlhodobá pamäť nám ešte ako tak funguje, ale tá krátkodobá vykazuje známky zatemnenia.
Záver leta sa niesol v znamení odkrývania komunikácie, ktorú viedol podnikateľ Marián Kočner so spolupracovníkmi, z ktorých mnohí zastávali vplyvné politické funkcie. Threema, názov mobilnej aplikácie, pomocou ktorej Kočner rozdával cez telefón príkazy a panoval ako nedotknuteľný tieňový vládca, sa stala symbolom odhaľovania a poráky temnej moci tiahnucej sa v našich ponovembrových dejinách od čias Mečiara. Polícii sa podarilo rozšifrovať históriu komunikácie a odhaliť tisíce správ obsahujúcich dialógy medzi hlavným podozrivým z objednávky vrady novinára, v ktorých neraz medzi jeho kumpánmi figurovali mená politických špičiek, predovšetkým z vládnej strany.
U teraz je zrejmé, e dešifrovaný archív správ poslúi ako základ obaloby a ich obsah, dúfajme, ako predpoklad spoločenskej reflexie nad tým, ako sme mohli dovoliť chobotnici korupcie zapustiť chápadlá tak hlboko. Lene zatiaľ, čo sa Threema stala symbolom, knihou zla, ako ju nazval Martin M. Šimečka, to kadodenné, plíivé, zreteľné zlo nám akosi mizne z pamäti. Alebo sa do nej ani nezapíše.
Výhodou takejto knihy je, e má svojho autora a e si v nej môeme spätne listovať a hľadať ponaučenia. Threema, ako dobre zašifrovaná zbierka dôkazov, je symbolom roky trvajúceho príbehu korupcie, o ktorom sme tušili a a teraz si ho môeme spätne prečítať. Ale symbolom dneška a príbehu, ktorý sa ešte len má stať, je skôr iná mobilná aplikácia.
Medzi najobľúbenejšie mobilné aplikácie mojich iakov patria Instagram a Snapchat, ktoré umoňujú zdieľať fotografiu či krátky komentár upravený vizuálnymi efektmi, filtrami. Rozdiel oproti beným sociálnym sieťam spočíva v tom, e všetky príspevky odoslané ich prostredníctvom sú len dočasné a neumoňujú uchovávať históriu komunikácie – objavia sa uívateľovi len jednorázovo, v čase rozkliknutia, a následne nenávratne zmiznú. Sledujete takto denne desiatky správ a upravených fotografií svojich kamarátov, pričom im venujete len chvíľkovú pozornosť a u na druhý deň neviete, čo im predchádzalo. Ale predstavte si, e dostanete správu, v ktorej sa vám bude niekto vyhráať. Ako dokáete, e vás šikanuje či vydiera?
Princíp takejto komunikácie tkvie najmä v tom, e vás zbavuje zodpovednosti za zverejnený obsah. Vaše autorstvo zostáva, ale je len dočasné. Preto nie je dôleité, čo ste povedali alebo napísali predtým, ale to, čo hovoríte teraz. V tomto prostredí slová strácajú váhu a pamäť je len doplnkom.
Spôsob okamitej komunikácie bez pamäti je v niečom symptomatický pre dnešné prijímanie informácií a rozhodovanie sa. Váha prísľubu sa rozpúšťa v instantnej zmesi krátkodobých sľubov, ktoré môete kedykoľvek prekryť novými, popierajúc tie predošlé. Aj preto sa napríklad prísľub hrádze proti fašizmu, ktorý dala pomaly dosluhujúca vláda po zvolení kotlebovcov do parlamentu, celkom rozplynul v obhajobe ich rasistických vyhlásení o Rómoch – veď si to myslí takmer celý národ. Chvíľu môete byť antifašista obhajujúci SNP, ďalší deň s fašistami hlasovať. Dôleité je, čo komunikujete tu a teraz. A keď vás niekto upozorní na minulosť, prekryjete to intenzívnejšou prítomnosťou.
Náš vzťah k pamäti sa mení. Otupievame a pomaly upadáme do sveta nepamäti, v ktorom neexistujú ponaučenia, nie je v ňom zodpovednosť, iadne ospravedlnenia a absentujú dôsledky. V škole preto zamykáme deťom mobily do skrinky. Aby hneď nezabudli, čo sa naučili.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.