Juraj Buzalka

Pochod bigotov za život

Päťdesiattisíc pochodujúcich „za život“ v Bratislave 12. septembra, tretíkrát od prvého pochodu v roku 2013 v Košiciach, rozprúdilo vášnivé debaty na slovenských internetoch. Tri národné pochody „za život“ sú bezpochyby najmasovejšie verejné demonštrácie

od nežnej revolúcie, ktoré dosahujú rozmery výnimočných protestov Za slušné Slovensko po zavraždení novinára a jeho snúbenice v marci 2018.

Prestrašení politici v nadväznosti na pochod predložili niekoľko návrhov za sprísnenie interrupcií, lebo o ne ide, keď sa pochoduje „za život“ – ani jeden úspešne. Pripomína to zaklínanie slaboduchejších lídrov po pochode v roku 2016, kedy v predvolebnom šialenstve a s hlúpym argumentom, že viera v hocičo si zaslúži rešpekt a právo rešpektu (zaujímavé, že pre inovercov či liberálov to nie vždy platí), politici podpisovali deklarácie o ochrane rodiny ako na bežiacom páse. Nepoučili sa, že ani vtedy ani teraz im to u väčšiny voličov nijako nepomôže.

Súčasný zákon dovoľuje na Slovensku vykonávať interrupcie do 12. týždňa tehotenstva na požiadanie matky. Neskôr je možné interrupcie vykonávať v prípade, že tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život tehotnej ženy, prípadne ak sa zistí poškodenie plodu. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť považuje zásahy do súčasného interrupčného zákona za neopodstatnené. Privítali by akurát umožnenie vykonávania umelého prerušenia tehotenstva „potratovou tabletou“, ktorá je pre ženy bezpečnejšia ako chirurgický zákrok.

Národný pochod za život sa deje v čase, keď podľa prieskumov väčšina populácie, vrátane mnohých kresťanov, podporuje zachovanie súčasnej regulácie interrupcií. Organizátori a účastníci pochodu však napriek tomu podporujú akýkoľvek krok, ktorý ženám obmedzí prístup k interrupcii. Nepripúšťajú výnimky, napríklad v prípade znásilnenia, poškodenia plodu alebo ohrozenia zdravia matky.

Poraziť liberalizmus srdcom

Medzi mladými katolíkmi, ktorí pochodu dominovali, sa objavili aj veľmi kontroverzné postavy ako napríklad páter Kuffa, známy netolerantnými názormi na „džender“ (inak kvôli bigotným názorom vďačný terč internetových vtipov) ako aj vedením sociálneho centra pre bývalých väzňov v Žakovciach, či fašizoidný youtuber Rudolf Vasky, ktorý vyzýva na ubíjanie ľudí roxorovými tyčami (čelí kvôli tomu súdu z podnecovania nenávisti) a otvorene si želá zmenu demokratického režimu.

Tento sebadeklarovaný „truthteller“, ktorého pravidelne na internete sleduje dvadsaťtisíc divákov, vysielal z pochodu, organizovaného Konferenciou biskupov Slovenska, priamy prenos. V ňom srdečne ponúkal priestor členom fašistickej Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí ako jediní straníci údajne proti vôli organizátorov pochodovali v straníckych farbách, v zelených tričkách a s vlajkami s dvojkrížom, a vyvolával na slávu lídrovi Mariánovi (ktorý podľa tabloidov čelí rozvodu svojej „tradičnej“ rodiny). Kotlebovci spôsobili najväčší prejav nevôle v serióznych médiách a medzi ľudskoprávnymi aktivistami.

Organizátori nedokázali fašistov z pochodu vylúčiť. Napriek vyhláseniu, že sa dištancujú od „násilných a urážlivých prejavov... a od všetkých možných foriem, ktoré by smerovali k potláčaniu ľudských práv a slobôd“, prerazilo skôr tvrdenie hovorcu pochodu, že fašisti a pochodujúci kresťania sledujú spoločný cieľ, zákaz interrupcií.

Pochod za „kultúru života“ spája bigotných kresťanov a fašistov oveľa viac ako len aborcie. Aborcie sú vo viere pocho-dujúcich genocída, aborčné kliniky (ich kritika prichádza od evangelikálov v Amerike) zas obdobou koncentračných táborov, v ktorých so súhlasom štátu a pod vplyvom manipulácií radikálnymi dženderovými ideológiami zabíjajú najmenších. Podľa fašistov i kresťanov potrebujeme čosi ako „bioetickú reformu“, ktorá prinesie ozajstnú slobodu do rodiny, základnej jednotke spoločnosti, a to najmä proti tým ľudským právam, ktorými sa zaštiťujú feministky a homosexuáli.

Mnohohlavý a toxický liberalizmus sa podľa svätuškárskeho naratívu usadil v Európe. Poraziť ho je možné iba srdcom. Odvážny duch kresťanstva sa totiž musí vrátiť najmä do inštitúcií Európskej únie. „Európa potrebuje deti, nie imigrantov!“ je ideál ľudových kresťanských más aj fašistov. Čo na tom, že Európa nikdy v dejinách neumožnila život toľkým deťom ako v modernej dobe? Čo na tom, že odpor k vakcináciám, ktorí propagujú fašisti i mnohí svätuškári, môže priniesť úmrtnosť nepredstaviteľných rozmerov najmä u detí?

Desiatky tisíc dobrovoľníkov pomáhalo vo februári 2015 organizovať tzv. referendum „za ochranu rodiny“. Išlo im o presadenie exkluzívnej nukleárnej heterosexuálnej rodiny, ktorú vydávajú za tradičnú, do legislatívy, o odmietnutie adopcie detí homosexuálmi a právo vyučovať deti v školách v rozpore s štátnym programom, napríklad bez sexuálnej výchovy. Menej ako štvrtina voličov referenda rozhodla nohami o jeho neplatnosti, aj tak však prúd reakcionárov, ktorí určite neodmietli pochodovať „za život“ v septembrovej Bratislave, predstavoval vplyvnú nátlakovú menšinu.

Nie pokoj, ale meč

Nie sú to teda bigotní či cynickí lídri, ale ulica, ktorá dáva do pozoru sebadeklarovaných národovcov z radov politickej triedy. Apokalyptické chápanie úpadku modernity a západnej civilizácie spája ľudový katolicizmus so stúpencami fašistických konšpiračných teórií. Homofóbia a viera v radikálne očistenie skorumpovaného kapitalistického systému nie sú vzdialené presvedčenia jedných i druhých.

Existuje len málo náboženstiev na svete, ktoré nemajú silne vyvinutú reguláciu se-xuálneho správania. Táto biologická funkcia patrí medzi základné fundamenty ná-boženstva. Argumenty proti gejom sú napríklad vskutku materialistické, založené primárne na absentujúcej reprodukčnej schopnosti homosexuálnych párov. Nevieš sa rozmnožiť, nemáš práva! Hocijaký eugenik by zaplesal nad toľkým materializmom! Ešteže sa rádové sestry ani kňazi nemusia množiť.

Väčšina fašistov sa prezentuje ako obrancovia kresťanstva, kresťanskej rodiny proti ateistom a amorálnym humanistom. Veď cirkev je pre nich pilierom sociálneho poriadku. Už v nacistickom Nemecku či fašistickom Taliansku viaceré akcie režimov mierili proti cirkvi a boli tiež cirkvami kritizované, väčšina nacistov a fašistov sa však považovala za nábožensky presvedčených a podporovala „očistné“ mechanizmy v spoločnosti, napríklad proti židom. Aj Kristus bol pre mnohých modrooký árijský blondýn. Panna Mária ako belaso-biela, modrooká bábika opásaná ružencom mámi masy kľakajúcich v celej strednej Európe dodnes. Semitský pôvod božej rodiny akoby nebol v hre.

Mussolinimu môže cirkev vďačiť za konkordát, ktorý urobil z katolicizmu štátne náboženstvo, čo okrem iného znamenalo povinnú výučbu katolíckej náuky na štátnych školách. Pápež Pius XI síce kritizoval fašistické klaňanie sa pohanskému štátu, ktorý odvádza ľudí od Krista a cirkvi, veľa talianskych fašistov však zostalo devótnymi katolíkmi.

Volanie po „silách života“ v slovníku fašistov tak mnohým citlivejším môže dnes znieť zvláštne pri volaniach na ochranu „kultúry života“. Najmä ak, ako píše na sociálnej sieti jeden z podporovateľov pochodu za život, „Lyberalov nezastavys, sú ako mor!“ My, liberálni kresťania teda darmo veríme, že „Boh je láska!“ Pre svätú alianciu fašistov a bigotných kresťanov platí skôr verš z evanjelia podľa Matúša: „neprišiel som priniesť pokoj, ale meč!“

Nie sú to teda ojedinelé spoločné záľuby v aborciách, ktoré spojili fašistov a fundamentálnych kresťanov do slovenského národného pochodu za život, ale až príliš podobné materialistické pohľady na reprodukciu, biologickú funkciu rodiny a ľudový reakcionarizmus, ktoré tento spoločný cieľ kultivujú ešte predtým, ako sa pod zelenými vlajkami a za spevu gospelov prejaví na námestiach.

Juraj Buzalka (1975) je sociálny antropológ, pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 5/2019
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Pochod bigotov za život

Poraziť liberalizmus srdcom

Nie pokoj, ale meč

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu