(Letná glosa)
Prvý písomný záznam o výrobe piva, pochádzajúci zo starovekej Mezopotámie, má viac ako 6000 rokov. Najjasnejší dôkaz o obľúbenosti v našich končinách zasa predstavuje jeho priemerná spotreba – na Slovensku okolo 146 pollitrových krígľov na osobu ročne a v Čechách a 286. O tom, e pivo obsahuje mnostvo zdraviu prospešných látok, ako trebárs vitamíny skupiny B, draslík, fosfor či magnézium, u dozaista dávno vieme. Vieme však, aký je pôvod tohto slova?
Slovo pivo bolo odvodené od slovesa piť. V praslovančine, jazyku predkov Slovanov, ktorým sa hovorilo pribline od tretieho tisícročia pred naším letopočtom po 9. storočie nášho letopočtu, malo sloveso piť podobu pit?, čo sa vyslovovalo ako: piti (s ultrakrátkym i na konci). A po zániku zvláštnych znakov, takzvaných jerov vyslovovaných ako krátke u (ak išlo o tvrdý jer - ?), alebo krátke i (čo platilo pri mäkkom jeri - ?) v priebehu 10. storočia, nadobudlo súčasnú podobu: piť. K slovnému základu slovesa pit? (pi-) sa teda pridala prípona –vo slúiaca na označenie istého materiálu, určitej látky (v slovách typu: hnoji – vo, pleti – vo a pod.) – v tomto prípade látky určenej na pitie, a tak vzniklo slovo pivo. Neskôr bol od neho vytvorený aj výraz pivnica (v češtine pivnice), ktorý pôvodne odkazoval na miestnosť, kde sa uchováva pivo. Kedy presne k vzniku slova pivo došlo, nikto s určitosťou nevie, ale pravdepodobne to bolo ešte v časoch praslovančiny. Prvá, po latinsky písaná zmienka o výrobe piva Slovanmi je toti stará viac ako 1500 rokov.
V českých písomnostiach sa o pive v rôznych súvislostiach hovorí od 10. storočia, pričom najstarší český pivovar bol zaloený v praskom Břevnovskom kláštore, vysvätenom v roku 993, kde sa pivo varí dodnes. Z neskorších období sa tie zachovali české zápisy, v ktorých sa zmieňuje pivo v spojeniach: kto pivo šenkuje (r. 1409), v pivo (r. 1422), pivo pšeničné i ječné (r. 1441), nevykysalého piwa (r. 1444), rychtář má pivo sobě doma vařiti třikrát do roka (r. 1456), piva řídkého (1477) atď. Naproti tomu najstarší písomný dôkaz o existencii pivovaru na území Slovenska pochádza a z roku 1274. Ide o listinu vtedy iba 12ročného uhorského kráľa Ladislava IV., ktorá obsahuje zmienky o pivovaroch v obciach Tvrdomestice a Veľké Uherce. Tieto pivovary však u dávno, na rozdiel od najstaršieho dodnes fungujúceho slovenského pivovaru vo Vyhniach neďaleko Banskej Štiavnice (v súčasnosti pivovar Steiger) z roku 1473, zanikli.
Čo sa týka slovenských písomností, pivo sa v nich v rôznych tvaroch objavuje od 16. storočia. V podobe piwa bol tento výraz zaznamenaný v písomnosti z obce Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), datovanej do roku 1543 a o fľaške piva (v podobe fflassku piwa) hovorí ilinský text z roku 1599. Najstarší záznam slovného spojenia variť pivo (v tvare: pivo varic) zasa pochádza z východoslovenského regiónu Šariš, kde bolo zapísané v roku 1643.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.