V Bratislave sa 13. júna 2019 uskutočnilo slávnostné pomenovanie námestia pred Slovenským národným múzeom, na ktorom je pamätník československej štátnosti so sochou T. G. Masaryka. Relatívne malé námestie v centre Bratislavy dostalo meno po prvom československom prezidentovi. Tým je po vedúcej osobnosti zakladateľov spoločného štátu českého a slovenského národa pomenované prvé verejné priestranstvo v hlavnom meste Slovenska. Slávnostného aktu sa zúčastnil rad významných osobností, na čele s prezidentom SR Andrejom Kiskom a veľvyslancom ČR v SR Tomášom Tuhým; a tie bení Bratislavčania. Slávnosť sa uskutočnila v rámci stého výročia vzniku Československa – ešte aj v júni 1919 bola v Bratislave veľmi nepokojná a neustálená situácia. Vtedy v Bratislavskej upe oficiálne bola vojenská diktatúra. Rozkazy vojenského veliteľstva boli nadradené rozkazom ministerstva. Pomery boli vzdialené mierovým časom. Napríklad poškodzovanie elezníc a telefónneho vedenia sa trestalo tak, e vojsko malo rozkaz na mieste zastreliť kadého páchateľa, a ak by sa vinník nenašiel, dotyčná obec bola povinná zaplatiť vysokú pokutu do štátnej pokladnice a z jej obyvateľov mali byť zadraní rukojemníci.
To, e neveľký priestor v Bratislave okolo sochy T. G. Masaryka bol vymedzený ako námestie pomenované po sochou pripomínanej osobnosti, však nie všetci privítali. Skupina slovenských historikov to nahnevane označila za verejné zaucho slovenskému národu i Slovenskej republike. Toto neobjektívne vyhlásenie kritikov Masaryka (s podobnými sa príleitostne stretávame) aspoň čiastočne vyvrátil L. Krivošík v konzervatívnom denníku Postoj. Okrem iného pripomenul Masarykov výrok: Som viac ne napol Slovák a u pred päťdesiatimi rokmi som prišiel s programom Slovenska.
K slávnostnému aktu, ktorý mal celkovo dôstojný priebeh, je však náleité uviesť aj triezvu námietku: Pod sochou prvého prezidenta republiky podujatie moderujúci poslanec NR SR Peter Osuský vystupujúceho najstaršieho českého poslanca Karla Schwarzenberga uvádzal slovami Jeho Jasnosť kniea.
O to, e dnes máme našu Bratislavu, sa pred sto rokmi ešte bojovalo; čo v súčasnosti je neraz nedocenené...
(Pozn. red.: Tématu se věnuje té článek Kto sa bojí Masaryka a čechoslovakizmu v tomto čísle)
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.