Pri opravovaní iackych testov často riešim dilemu, ako vhodne nakombinovať pomer otvorených a uzavretých otázok. V prvom prípade sa iaci musia rozpísať viac do hĺbky a výhodou je, e si lepšie preverím úroveň ich vedomostí. V prípade klasických testových otázok s jednou správnou monosťou som zas ušetrený od nekonečných hodín opravovania. Výnimkou sú šiestaci. Tí neodpovedajú ani jednou z uvedených moností. Na dejepise sa toti ako prvé učia pokladať silné otázky. Aj preto to nie som ja, kto im zadáva na teste otázky, ale pýtajú sa samotní iaci.
Jedna z úloh na polročnom teste z dejepisu pre šiesty ročník bola prečítať si text o dnešných konšpiráciách a špekuláciách týkajúcich sa starovekých civilizácií a poloiť čo najsilnejšiu otázku, ktorá iakov po prečítaní textu napadla. Pýtali sa so záujmom a náznakom kritického myslenia. No jedna otázka vynikala nad ostatné. Desaťročná Lea sa spýtala: Prečo si niektorí ľudia myslia opak pravdy?
Ak by ste si dali za úlohu poloiť čo najsilnejšiu otázku na vyjadrenie Zeitgeistu, ducha dnešnej doby, či uplynulých týdňov, sotva by ste našli lepšiu. Tá otázka je dokonalá, mono práve svojou priezračnou úprimnosťou pýtajúceho sa dieťaťa. Skúste si ju poičať a ako pravítko ju priloiť k okolitému svetu.
Uvidíte rigoróznu prácu predsedu parlamentu, ktorej šesťdesiattri strán je odkopírovaných z iných zdrojov, ale jej autor ju nazýva literárnym dielom a neváha pritom bezostyšne zdôrazniť, ako sa obhajoba udiala v súlade s platnými predpismi.
Uvidíte podpredsedu parlamentu, ako si posiela lascívne komentáre a fotografie so enou obvinenou z objednávky dvoch vrád. A ako sa po ich zverejnení vykrúca, e sa jednalo o koordinovaný postup, ktorý vopred komunikoval s tajuplnou treťou stranou. A medzitým, len mimochodom, navrhne na post ústavného sudcu svojho straníckeho šéfa a expremiéra.
Uvidíte profil poslanca vládnej strany na Facebooku, ktorého vyjadrenia na sociálnych sieťach sleduje viac ľudí ako statusy prezidenta, lídra opozície a naj-populárnejšieho hip-hopového speváka dohromady. Vyjadrenia, v ktorých bráni médiá, ktorých princípom je fakty si vymýšľať, a nie overovať. A zástupy internetových pritakávačov tlieskajú a zdieľajú slobodu klamať povýšenú nad slobodu slova.
Uvidíte státisícové zhliadnutia videí samozvaných pseudonovinárov, v ktorých si autori prajú smrť opozičnej političky, vyzývajú k násiliu a vyhráajú sa tradičným urnalistom. Napokon, keď im hrozí postih, označia nenávisť za satiru.
Ako kandidáta na prezidenta uvidíte Mečiarovho ministra spravodlivosti, ktorý dnes brojí proti systému, v ktorom neváhal hlasovať za seba samého ako šéfa Najvyššieho súdu. Teraz sľubuje alternatívu. Napríklad brániť kresťanstvo fialovým logom v tvare pentagramu, ktoré má symbolizovať sviatočnú farbu cirkevných rúch. Mono si len neuvedomil, e je to farba smútočná.
Uvidíte aj feministickú stránku, na ktorej diskutujúci prajú konzervatívnemu poslancovi zakladajúcemu novú stranu fyzickú likvidáciu. Samozrejme, len ak by nebola iná monosť, predsa len nechceme tu mať nejakú hejslovač. A s dodatkom, e minulý reim to mal voči katolíkom celkom dobre nastavené.
A keď ste sa u preklikali všetkým podstatným, čo týdeň priniesol, uvidíte reklamu na elektroniku sľubujúcu na čierny piatok zľavy a do výšky deväťdesiat percent zo sumy, ktorá len nedávno narástla o osemdesiat.
Prečo si teda niektorí ľudia myslia opak pravdy? Pre niektorých je to pohodlnejšie. Pre ďalších zas uitočnejšie a pre iných bezpečnejšie. A napokon, mono aj preto, e sme si odvykli pýtať sa a viac nám vyhovujú uzatvorené odpovede, kde si len vyberieme jednu z moností. Problém je, ak tie odpovede nemá kto opraviť. Vtedy je jedno, akú monosť zakrúkujete. Pravdu trafíte, len ak budete mať šťastie.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.