Marián Hatala

Dotýkať sa básňou a skracovať vzdialenosti

Dušan Dušek (1946) napísal a vydal toľko básnických zbierok, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Okrem knižky Počítanie na prstoch ešte Dúšky a Príbeh bez príbehu, teda tri. Toto číslo je však naskrze nepresné a nepodstatné. Veď poézia pre Dušeka predstavuje čosi fundamentálne, bytostne dôležité, existenčné. Stala sa mu životným a umeleckým princípom, ktorý prirodzene uplatňuje a v plnej miere rozvíja aj v iných literárnych žánroch: v poviedkach, novelách alebo vo filmových scenároch. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote možno dokonca predpokladať, že i na Filmovej a televíznej fakulte bratislavskej VŠMU, kde ako pedagóg pôsobí na Katedre dramaturgie a scenáristiky.

Počítanie na prstoch obsahuje sedemdesiatsedem voľne radených básní, ktoré ilustráciami sprevádza akademický maliar Dušan Nágel – bezmála autorovo výtvarné alter ego, ako sa dá usúdiť z dávnejšej i tejto obnovenej spolupráce dvojice, ktorá znie vskutku súladne. Každý si totiž vo svojej umeleckej disciplíne osvojil spoločnú „reč úsporných posunkov“ a úsilenstvo zachytiť emócie, letmé pohyby duše, zachvenia mysle, útržky podstatných slov a viet, ich farbu a vôňu. A každý pritom ponúka hru založenú na uvoľňovaní prúdu asociácií a z nich sa rodiacich oslobodzujúcich vnuknutí. Napriek vyslovenej obave „meškám – ako vždy“ a napriek poznaniu, že zakaždým príde „trochu neskoro“ a aj zaznamená „trochu neskoro“. Pretože sviatočné, neraz zázračné okamihy každodennosti a všetok nepretržitý pohyb naokolo „predbiehajú moje oči“.

A predsa je výsledkom onoho tvorivého procesu literárne a výtvarne vyvážený celok, v ktorom sa Dušekove písané a Nágelom kreslené obrázky niekedy ponášajú na koláže – zostrihy zozbieraných postáv, predmetov, objektov a symbolov. Takou je, povedzme, insitne rustikálna básnička Do klobúka.

Stačí tak málo, a pritom tak veľa. Parafrázujem Dušeka zo záveru básne Boxerka: Ak aj niečo nevidíte, môžete si to aspoň predstaviť. V tejto múdrej a úsmevnej rade sa skrýva jeho poetika, noetika a vlastne návod, ktorý má, povedzme, podobu básne s názvom Sušienky: „Vtáky, vtáčky a ostatné vtáčiky, sediace na uzimených stromoch, sú podobné ovociu: najmä sušeným slivkám začínajú rásť krídla.“

Áno, autor so zmyslom pre presnosť a významové odtiene (hovorí predsa o „vtákoch“, „vtáčkoch“ i „vtáčikoch“) zavedie čitateľa k úvodnému obrazu a chvíľu, čo trvá pár slov, tam s ním postáva a čaká (preto tá dvojbodka!), aby ho – už pripraveného, ba zvedeného – postavil pred hotovú vec, pred novú poetickú skutočnosť.

Dušekovmu spôsobu inak sa dívať a iné vidieť predchádza sústredená práca a za hrsť slov. Často ide len o dvojicu, trojicu uzlových pojmov (napríklad motivicky návratný vták – dážď – povetrie), čo vytvoria príbeh. Akoby náhodou je nablízku večne zvedavé a žasnúce dieťa, ktoré potom beží za dospelými, aby im ho vyrozprávalo. To dieťa sa chce, pravdaže, hrať a smiať („urob stojku, nech je veselo, dáždnik sa len smeje“, „aj tráva sa raduje“...). Aj strýc Anton vraví v spomínanej básni Do klobúka: „Musíme sa radovať z toho, čo sa nám podarí.“ Dušek, ktorý svojím a vôbec všetkým postavám pozorne načúva, prispôsobuje jeho požiadavke aj príležitostné zrážky s realitou. V prospech poézie. A tak chlapec vo futbalovom drese nebadane odchádza z práve vznikajúcej spoločnej fotografie s otcom, ktorý – tiež vo futbalovom drese – za zavretými očami sníva o synovej futbalovej budúcnosti.

„Dotyk je najmenšia vzdialenosť,“ napísal raz Dušan Dušek. Knihou Počítanie na prstoch (s doslovom Daniela Heviera) sa dotýka všeličoho pekného, skracujúc nejednu vzdialenosť od ľudí, ktorých má rád, a od vecí, od situácií, ktoré sú mu blízke. To má z toho, že si furt „lepil na čelo poštovú známku a odosielal sa na neznámu adresu“.

Dušekove malé, tiché radosti sa už a našťastie stávajú malými, tichými radosťami aj jeho čitateľov. To je všetko, čo možno povedať o autorovi, o nás a o vydavateľstve Petrus.

Dušan Dušek: Počítanie na prstoch, Petrus, Bratislava 2018, 114 s.

Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, novinář, kritik a stálý spolupracovník Listů.

Obsah Listů 6/2018
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Dotýkať sa básňou a skracovať vzdialenosti

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu