Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 6 > Vladimír Slivka: Bezčasé Maroko

Vladimír Slivka

Bezčasé Maroko

Jak jste se dostal k fotografování v Maroku?

Snažím sa veľa cestovať, vlastne cestujem všetok voľný čas. Fotografovať Maroko, alebo presnejšie snažiť sa urobiť dokumentárny súbor z Maroka, nebol na začiatku zámer. Fotografie som robil v lete a v septembri 2017, keď som bol u kamaráta na Kanárskych ostrovoch a rozmýšľal som, ako sa dostanem domov. Napadlo mi, že môžem prejsť do Maroka a cez Maroko sa dostať do Španielska. Maroko tak pre mňa bola vlastne cesta domov.

Jak vznikaly fotografie konkrétně?

Celý čas v Maroku som hľadal tému, ktorú by som mohol spracovať. Chodil som po uliciach, rozprával sa s ľuďmi, vysedával v čajovniach, ale nič konkrétne, čo by ma zaujalo natoľko, aby som ostal dlhšie, sa mi nepodarilo nájsť. Fotografoval som teda to, čo som momentálne prežíval. V Maroku som bol veľmi krátko, okolo troch týždňov, a za ten čas som sa snažil prejsť čo najviac miest, v každom som strávil pár dní. Takže fotografie prinášajú moje subjektívne vnímanie tej zeme, moje fantázie, pocity, emócie.

Proč jste soubor nazval Timeless Morocco?

Pretože som mal na niektorých miestach pocit, akoby tam čas prestal existovať, akoby všetko existovalo iba v tom jednom okamihu a rovnako tak bolo večne. Maroko ako miesto nedotknuté fenoménom času, bez času. Fotografoval som miesta, ktoré mi pripomínali ešte francúzske koloniálne povojnové časy, miesta na ktorých nevieme, či sa daná scéna odohráva dnes, alebo 50–60 rokov späť. Fotografoval som marockú krajinu, ľudí v nej, odetých v ich tradičných odevoch, ale aj nočné scény a výjavy z uličiek centra starých miest (medin), scény z marockých trhovísk, predmestí, úzkych uličiek, pláží na pobreží Atlantického oceánu.

Do jaké míry je pro vás důležitá výtvarná složka a do jaké míry zachycení reality?

Vo svojich fotografiách samozrejme dokumentujem, ale vždy sa snažím prispôsobiť výtvarné prevedenie téme, ktorú spracúvam. Fotografie z Maroka sú fotografované na kinofilm, ich výtvarná stránka je prispôsobená zámeru, aby prinášali skôr informáciu o mojich pocitoch, ktoré som prežíval na danom mieste v danom čase. Snažil som sa, aby som prostredníctvom obrazov z Maroka preniesol svoje emócie aj na náhodného diváka. Tiež som sa snažil, aby moje fotografie trošku diváka zmiatli v tom, že nie je úplne zrejmé, kedy vznikli, aby ten súbor pôsobil neidentifikovateľne v čase a priestore. Takže áno, realita mi skôr slúži ako predloha, ale obrazy na výsledných fotografiách vypovedajú viac o mojom subjektívnom prežívaní tejto reality, o mojich pocitoch, snovej predstavivosti a fantázii.

Jaké místo zaujímá Maroko ve vaší tvorbě?

Nie je to zatiaľ uzavretý projekt, veľmi by som chcel, aby sa mi podarilo pripraviť z mojich fotografií dokumentárnu fotografickú knižku. Chcem sa v najbližšej dobe do Maroka vrátiť a nafotiť ešte nejaké fotografie z miest, do ktorých sa mi zatiaľ nepodarilo dostať.

-tt-

Vladimír Slivka (1978) studoval fotografii na Vysoké škole výtvarnych umeni v Bratislavě, v ateliéru Ľuba Stacha. Během studia se účastnil řady fotografických workshopů, některých i s pedagogy z opavského Institutu tvůrčí fotografie, kde v roce 2013 začal rovněž studovat (nyní je v 1. ročniku magisterského studia).

Má za sebou několik fotografických projektů

a společných výstav. Žije v Bratislavě.

 

Fes, Borj Nord, vyhliadkové miesto nad Fesom, odkiaľ vidieť panorámu celého mesta.

Fes, Bab Chorfa, jedna z hlavných vstupných brán do starého mesta Fes (mediny).

Fes, nočna scéna z jednej z viac ako 9000 uličiek labyrintu starého mesta, mediny Fesu

El Jadida, hradby starej portugalskej pevnosti zo 16. storočia, zapísanej na zozname UNESCO.

El Jadida, staré mesto (medina).

Vladimír Slivka (1978) studoval fotografii na Vysoké škole výtvarnych umeni v Bratislavě, v ateliéru Ľuba Stacha. Během studia se účastnil řady fotografických workshopů, některých i s pedagogy z opavského Institutu tvůrčí fotografie, kde v roce 2013 začal rovněž studovat (nyní je v 1. ročniku magisterského studia). Má za sebou několik fotografických projektů a společných výstav. Žije v Bratislavě.

Obsah Listů 6/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.