Denisa Očkajová

Ber(ie)me to (príliš) vážne (?)!

Politici. Chcú vládnuť, rozhodovať, mať moc, vplyv a peniaze a aj tí na komunálnej úrovni neváhajú použiť praktiky vrcholnej politiky, len aby sa dostali k „moci“. Ako prebiehajú a nakoľko sú dôležité komunálne voľby v malých obciach?

... bol raz jeden malý úľ. Bol celkom maličký. Stál v rohu veľkej zakvitnutej lúky a mnohí o ňom ani nevedeli. Veď v ňom žilo len niečo málo vyše 200 včiel a od centra diania bol úplne vzdialený.

Jedného slnečného dňa prišlo z hlavného úľa nariadenie, že si každé včelstvo musí zvoliť novú kráľovnú a včelie zastupiteľstvo. Ja viem, myslíte si, že po oznámení tejto správy to tam začalo vrieť ako v úli, ale nebolo to celkom tak. Nič tragické sa nedialo a čas plynul ďalej. Všetko šlo ako po masle, ehm, teda po mede, samozrejme. Lenže deň volieb novej kráľovnej a včelieho zastupiteľstva sa pomaly blížil.

Dlho si včely i trúdy lámali hlavy, kto z nich by bol najlepšou kráľovnou a kto bude kandidovať, až sa napokon našli dve kandidátky na kráľovnú, dve potenciálne členky budúceho včelieho zastupiteľstva a tri trúdy, ktoré sa chceli stať včelími poslancami. Všetko by šlo hladko, veď kandidátov na včelích poslancov bolo päť, teda presne toľko, koľko bolo treba zvoliť. Nebolo teda o poslanecké miesta treba bojovať ani sa v ničom predbiehať. Len podať kandidátku a čakať na deň volieb.

Nenápadný boj sa však strhol medzi včelami – kandidátkami na kráľovnú. Obe chceli vládnuť v úli a vidina relatívne stabilného zamestnania a lákavého platového ohodnotenia im tiež neboli ľahostajné. Hoci verejne obe tvrdili, že bude, ako bude, a že všetko nechávajú v rukách svojich včelích voličov, nebolo to celkom tak. Potichučky a nenápadne si začali zháňať voličov. Jedna zo včiel, nezávislá kandidátka, teda včela, ktorá nebola členkou žiadnej včelej politickej strany ani koalície, stavila na svoju dobrú povesť a doterajšie zásluhy v spoločenstve úľa. Veď v minulosti zorganizovala nejedno posedenie pre zaslúžilé včely v penzii, často pomáhala pripravovať posedenie žien pri mede pri príležitosti dňa včiel, podieľala sa na príprave vianočnej besiedky pre malé včielky a dokonca zorganizovala v úli jarnú upratovaciu brigádu. Neorganizovala teda žiadne predvolebné mítingy ani nerozdávala perá. Jednoducho, neťahala svojim voličom medové motúzy popod nos. Nechala veci plynúť a verila vo svoje doterajšie úspechy a obľúbenosť medzi ostatnými včelami. Včela straníčka sa, naopak, rozhodla obdarovať svojich voličov predmetmi s logom najsilnejšej včelej politickej strany. Veď pero či manikúra sa takej včele vždy zídu, no nie?

Tým sa však predvolebná včelia kampaň neskončila. Berúc si príklad z vrcholnej politiky v hlavnom úli, rozhodla sa včela straníčka pre trochu očierňovania. Včelou rečou povedané, že svoju protivníčku trošku vydymí. Kade chodila, tade počúvala, až sa jej nakoniec spolu s peľom a nektárom z kvetov do úľa donieslo, že jej protikandidátka by v prípade svojej výhry chcela z úľového úradu prepustiť včelu administratívnu pracovníčku. Neváhala teda ani chvíľku. Nepremýšľala, či si „zaručene“ pravdivú informáciu včely alebo trúdy nevymysleli, či je to ozaj tak a či to nepočula len preto, lebo veľmi chcela. Tak, či onak, pustila sa správu po úli šíriť. Poletujúc z kvetu na kvet, bzučali si včely, ako chuderka zamestnankyňa včelieho úradu príde o svoje dlhoročné zamestnanie a to len pár chvíľ pred včelím dôchodkom. Jednoducho, niečo nehorázne.

Úľ sa rozdelil na dva tábory. Rodina a kamaráti včely straníčky z dolného konca a priatelia a najbližšia rodina včely nezávislej kandidátky. Obe skupiny boli, samozrejme, presvedčené o tom, že ich favoritka by bola tou najlepšou kráľovnou na nadchádzajúce volebné obdobie. Keď nadišiel deň volieb, všetci obyvatelia úľa celý deň pracovali usilovne ako včeličky, čistili plásty, s láskou sa starali o larvy a nosili do úľa peľ, aby mohli po splnení svojich pracovných povinností zaletieť do volebnej miestnosti a podporiť svoju kandidátku. A veruže im na tom záležalo. Zo všetkých včiel prišlo voliť až 75 percent. Nedostavili sa len choré a staré včely a trúdy, ktoré boli pracovne vyťažené na zárobkoch mimo úľa a cesta domov by im dlho trvala. Veď nie nadarmo sa hovorí „usilovný ako včela“. Práca im bola prednejšia ako blaho spoluobčanov v úli.

Kto by hádal, ako to všetko dopadlo, tu sú volebné výsledky. Všetkých päť včelích kandidátov na poslancov dostalo od včiel a trúdov hlasy a teda sa mohli ujať svojho úradu. A čo kráľovná? Nezávislá kandidátka vyhrala nad svojou súperkou o deväť hlasov. Veľmi sa tešila. Svoj úspech oslavovala s rodinou a kamarátmi, so svojimi voličmi, no aj hlavu si lámala, kto ju očiernil a ako svoju novú funkciu zvládne. Napokon ju však so cťou a odvahou prijala.

Nie, nie... nie je to koniec. Nová včelia kráľovná začne svoju funkciu plniť už čoskoro, len čo si svoje povinnosti dokončí doterajší vládca a konečne sa poberie do včelej penzie. Bude vládnuť v malom úli. Bude držať ochrannú ruku nad len niečo vyše 200 včelami. Bude zbierať peniaze na odvoz odpadu z úľa, vyberať dane. Postará sa o triedenie odpadu i o to, aby sa za dlhých zimných večerov v uliciach medzi plástmi svietilo a aby bola pokosená tráva. Niekto to robiť musí, to áno. No v podstate to nie je nič svetoborné či výnimočné. V porovnaní s oveľa väčšími úľmi, oveľa väčším počtom včelích obyvateľov a vyšším včelím ročným rozpočtom, zdá sa až smiešne, aký cirkus včely pre voľby narobili. Stálo to za to? Veď včela žije v priemere len okolo 130 dní.

Denisa Očkajová (1993) je absolventkou odboru medzinárodné vzťahy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Obsah Listů 6/2018
Archiv Listů
Autoři Listů

Denisa Očkajová

Ber(ie)me to (príliš) vážne (?)!

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu