Ferdinand Vrábel

Pittsburská dohoda

Len niekoľko novinových článkov rôznej úrovne a jeden krátky vedecký seminár pripomenul dôležité udalosti spred sto rokov, ktoré predznamenali podiel amerických Čechov a Slovákov na vzniku Československej republiky 28. októbra 1918 – uzavretie Clevelandskej a Pittsburskej dohody. Po vypuknutí prvej svetovej vojny začali Slováci a Česi v USA intenzívnejšie spolupracovať a postupne dospeli k názoru, že najlepšou alternatívou pre oba národy bude vytvorenie spoločného štátu. Česi, ale najmä Slováci sa v USA mohli slobodnejšie vyjadrovať ako v domácom prostredí habsburskej monarchie. V Spojených štátoch využívali podmienky demokra-tického zriadenia a možnosti voľne sa organizovať aj v politických spolkoch a manifestovať otvorene aj svoje politické názory a plány do budúcnosti. Po viacmesačnom vyjednávaní a výmene názorov medzi najvýznamnejšími organizáciami krajanov v Amerike, Slovenskou ligou a Českým národným združením, sa 22. októbra 1915 ich predstavitelia stretli v Clevelande a schválili text dohody, v ktorej sa stanovuje v jednotlivých bodoch program boja Slovákov a Čechov za slobodu a podoba budúceho spoločného štátu. V dňoch 30.–31. mája 1918 -nahradila Clevelandskú dohodu Pittsburská dohoda, v ktorej sa už nehovorilo o federatívnom usporiadaní spoločného štátu, ani o tom, že Slovensko bude mať autonómiu, ale uvádzal sa slovenský snem, čo sa chápalo ako autonómne postavenie Slovenska v spoločnom štáte s Čechmi. Dohodu predrokovali 30. mája (text koncipoval sám Masaryk) a podpísali 31. mája 1918 zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s T. G. Masarykom. Hoci Pittsburská dohoda zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Na rozdiel od Clevelandskej dohody nemalo ísť o federatívne usporiadanie štátu a forma štátu mala byť republikánska.

Okolo Pittsburskej dohody sa počas celej existencie prvej ČSR zvádzal prudký vnútropolitický boj sústredený predovšetkým na zápas autonomistického tábora vedený na jednej strane Andrejom Hlinkom (Slovenská ľudová strana, neskôr Hlinkova slovenská Ľudová strana) a Martinom Rázusom (Slovenská národná strana), na strane druhej centralistami či „čechoslovakistami“ a politickými stranami, ktoré presadzovali unitárnu formu štátneho zriadenia. Predovšetkým z obáv nepriateľsky zameraných susedov Československa a z toho, že národnostné menšiny, podnecované materskými krajinami, by oslabovali jednotu a pevnosť štátu sa autonómia nerealizovala. Všetky ustanovenia Pittsburskej dohody s výnimkou vzniku slovenského snemu sa však splnili.

(Pozn red.: Podrobněji o obou dohodách a boji o slovenskou autonomii v příštím čísle.)

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 3/2018
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Pittsburská dohoda

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu