Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 2 > Ferdinand Vrábel: Výročie bitky o Sokolovo

Ferdinand Vrábel

Výročie bitky o Sokolovo

Začiatkom marca (7.–13.) 2018 uplynulo 75 rokov od bojov 1. čs. samostatného poľného práporu s nemeckými jednotkami o Sokolovo. Pri tejto príležitosti usporiadala Československá obec legionárska národnú púť na miesta bojov. Československí vojaci sa v Sovietskom zväze ocitli už v septembri 1939 ako príslušníci tak zvaného Poľského legionu. Pod náporom útočiacich nemeckých vojsk ustupovali na východ Poľska, ktorý po 17. septembri 1939 obsadila sovietska Červená armáda. Česi a Slováci z legionu v počte 798 boli internovaní 365 km východne od Moskvy v meste Oranky.

Po vstupe ZSSR do vojny s Nemeckom a následnom podpísaní vojenskej dohody medzi čs. a sovietskou vládou 18. júla 1941 nastali priaznivé podmienky na založenie vojenskej jednotky. Organizačné práce viedol plukovník Heliodor Píka z československej vojenskej misie v Moskve.

Prvým posádkovým mestom českých a slovenských vojakov sa stalo priuralské mesto Buzuluk v západnej časti Orenburskej oblasti, kam počiatkom roku 1942 prišla skupina 93 dôstojníkov a poddôstojníkov a začala budovať čs. jednotku pod velením podplukovníka Ludvíka Svobodu. Ako dobrovoľníci sem prichádzali Česi (medzi nimi veľa volyňských Čechov), Slováci a Rusíni, ktorí začali budovať potrebné zázemie. V polovici februára mal prápor už viac ako 300 príslušníkov. Ich výcvik sa začal v polovici marca 1942. V lete pomáhali obyvateľstvu aj pri žatevných prácach. Dňa 30. januára 1943 prápor odcestoval vlakom na západ smerom k frontu. Skutočný krst ohňom absolvoval prápor v bojoch o Charkov vo februári a marci 1943. Mesto bolo oslobodené sovietskymi a našimi jednotkami 16. februára 1943, ale po nemeckej ofenzíve znovu padlo do rúk fašistov. Tí v charkovskej nemocnici zavraždili okolo 900 ranených sovietskych i našich vojakov, ktorí nemohli byť evakuovaní. Tento vojnový zločin sa stal aj jedným z bodov obžaloby nemeckých predstaviteľov pred Norimberským tribunálom. Charkov bol o tri týždne znovu oslobodený a Nemci sa sústredili proti Sokolovu na západ od Charkova. V tom čase už prebiehali intenzívne boje na rieke Mža a v okolí obce Taranovka. Časť čs. práporu pod velením L. Svobodu, povýšeného už na plukovníka, mala brániť Sokolovo s úlohou zabrániť prechodu nemeckých tankov a pechoty cez rieku Mžu v smere Sokolovo – Mirgorod a Sokolovo Arťuchovka. Túto úlohu čs. jednotky za cenu nemalých obetí aj splnili. V dňoch 7.–13. marca tu padlo, alebo ich po zajatí Nemci zavraždili, 88 Čechov a Slovákov. Z nich viacerí dostali in memoriam vysoké sovietske vyznamenania. Zlatú hviezdu hrdinu Sovietskeho zväzu udelili npor. Otakarovi Jarošovi, vôbec ako prvému cudzincovi v čase Veľkej vlasteneckej vojny, a takisto aj Leninov rad. Plukovník Svoboda dostal tiež Leninov rad a kapitán Bohumír Lenc-Lomský Rad Vlasteneckej vojny I. stupňa. Ďalší príslušníci čs. práporu boli vyznamenaní Radmi červenej zástavy, Radmi Veľkej vlasteneckej vojny, medailami Za odvahu, Čs. vojnovými krížmi a čs. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom.

Boje pri Sokolove z hľadiska celkového priebehu bojov vojny neboli kľúčové, ale pre čs. jednotku a budovanie jej bojových tradícií mali obrovský význam. Húževnatá obrana Sokolova zdržala nemecké plány na dobytie Taranovky minimálne o dva dni. Prápor stratil vyše 230 príslušníkov (padlí, ranení a nezvestní), ale zostal bojaschopný.

V Charkove a Sokolove sa pri príležitosti spomienok na tieto boje pred 75 rokmi uskutočnili pietne akty a v Sokolove aj asi hodinová rekonštrukcia bojov. Českú delegáciu na akcii viedla ministerka obrany Karla Šlechtová a slovenskú generálporučík Ing. Pavel Macko, zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 2/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.