Ferdinand Vrábel

Výročie bitky o Sokolovo

Začiatkom marca (7.–13.) 2018 uplynulo 75 rokov od bojov 1. čs. samostatného poľného práporu s nemeckými jednotkami o Sokolovo. Pri tejto príležitosti usporiadala Československá obec legionárska národnú púť na miesta bojov. Československí vojaci sa v Sovietskom zväze ocitli už v septembri 1939 ako príslušníci tak zvaného Poľského legionu. Pod náporom útočiacich nemeckých vojsk ustupovali na východ Poľska, ktorý po 17. septembri 1939 obsadila sovietska Červená armáda. Česi a Slováci z legionu v počte 798 boli internovaní 365 km východne od Moskvy v meste Oranky.

Po vstupe ZSSR do vojny s Nemeckom a následnom podpísaní vojenskej dohody medzi čs. a sovietskou vládou 18. júla 1941 nastali priaznivé podmienky na založenie vojenskej jednotky. Organizačné práce viedol plukovník Heliodor Píka z československej vojenskej misie v Moskve.

Prvým posádkovým mestom českých a slovenských vojakov sa stalo priuralské mesto Buzuluk v západnej časti Orenburskej oblasti, kam počiatkom roku 1942 prišla skupina 93 dôstojníkov a poddôstojníkov a začala budovať čs. jednotku pod velením podplukovníka Ludvíka Svobodu. Ako dobrovoľníci sem prichádzali Česi (medzi nimi veľa volyňských Čechov), Slováci a Rusíni, ktorí začali budovať potrebné zázemie. V polovici februára mal prápor už viac ako 300 príslušníkov. Ich výcvik sa začal v polovici marca 1942. V lete pomáhali obyvateľstvu aj pri žatevných prácach. Dňa 30. januára 1943 prápor odcestoval vlakom na západ smerom k frontu. Skutočný krst ohňom absolvoval prápor v bojoch o Charkov vo februári a marci 1943. Mesto bolo oslobodené sovietskymi a našimi jednotkami 16. februára 1943, ale po nemeckej ofenzíve znovu padlo do rúk fašistov. Tí v charkovskej nemocnici zavraždili okolo 900 ranených sovietskych i našich vojakov, ktorí nemohli byť evakuovaní. Tento vojnový zločin sa stal aj jedným z bodov obžaloby nemeckých predstaviteľov pred Norimberským tribunálom. Charkov bol o tri týždne znovu oslobodený a Nemci sa sústredili proti Sokolovu na západ od Charkova. V tom čase už prebiehali intenzívne boje na rieke Mža a v okolí obce Taranovka. Časť čs. práporu pod velením L. Svobodu, povýšeného už na plukovníka, mala brániť Sokolovo s úlohou zabrániť prechodu nemeckých tankov a pechoty cez rieku Mžu v smere Sokolovo – Mirgorod a Sokolovo Arťuchovka. Túto úlohu čs. jednotky za cenu nemalých obetí aj splnili. V dňoch 7.–13. marca tu padlo, alebo ich po zajatí Nemci zavraždili, 88 Čechov a Slovákov. Z nich viacerí dostali in memoriam vysoké sovietske vyznamenania. Zlatú hviezdu hrdinu Sovietskeho zväzu udelili npor. Otakarovi Jarošovi, vôbec ako prvému cudzincovi v čase Veľkej vlasteneckej vojny, a takisto aj Leninov rad. Plukovník Svoboda dostal tiež Leninov rad a kapitán Bohumír Lenc-Lomský Rad Vlasteneckej vojny I. stupňa. Ďalší príslušníci čs. práporu boli vyznamenaní Radmi červenej zástavy, Radmi Veľkej vlasteneckej vojny, medailami Za odvahu, Čs. vojnovými krížmi a čs. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom.

Boje pri Sokolove z hľadiska celkového priebehu bojov vojny neboli kľúčové, ale pre čs. jednotku a budovanie jej bojových tradícií mali obrovský význam. Húževnatá obrana Sokolova zdržala nemecké plány na dobytie Taranovky minimálne o dva dni. Prápor stratil vyše 230 príslušníkov (padlí, ranení a nezvestní), ale zostal bojaschopný.

V Charkove a Sokolove sa pri príležitosti spomienok na tieto boje pred 75 rokmi uskutočnili pietne akty a v Sokolove aj asi hodinová rekonštrukcia bojov. Českú delegáciu na akcii viedla ministerka obrany Karla Šlechtová a slovenskú generálporučík Ing. Pavel Macko, zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.

Ferdinand Vrábel

Obsah Listů 2/2018
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

Výročie bitky o Sokolovo

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu