Marián Hatala

Vysnené skutočnosti a iné užitočnosti

Príbehy, predovšetkým tie rozprávkové, sú vždy plné podobenstiev. Ľudia ich rozprávajú a ďalej domýšľajú, vlastným poznaním sveta tak nadväzujúc na svojich predkov, aby sa ďalšie a nové príbehy neprestali rozprávať a odovzdávať. Lebo to by znamenalo zabúdať. Na poznanie. Na dejiny nášho spoločného ľudského bytia a na každého spolutvorcu týchto dejín.

Jedným z najtalentovanejších rozprávkarov modernej literatúry je Nemec Roland Kübler (1953–2005). Predtým, než sa upísal tomuto umeleckému druhu, študoval ekonómiu i germanistiku a pôsobil ako pedagóg. Rozprávky začal uverejňovať v roku 1983, a keďže dosiahli veľký čitateľský ohlas, čoskoro zanechal učiteľské miesto a vo Waiblingene neďaleko Stuttgartu založil Stendel Verlag, čím sa dobrovoľne a bez výhrad stal spisovateľom v slobodnom povolaní, lektorom a vydavateľom. Jeho kniha Pohádky měsíčního kamene, za ktorú ho v Nemecku vyznamenali cenou udeľovanou za najlepšiu rozprávku Deutscher Märchenpreis, vyšla v edícii Terra bratislavského vydavateľstva Petrus. Nielen to. Popri ilustráciách Juraja Viteka a grafickom dizajne Ľubomíra Krátkeho totiž knihu zdobia dva preklady. Ten slovenský je dielom Patrície Elexovej, prekladu do češtiny sa zhostil Slovák Andrej Rády, ktorý do fondu slovenskej prekladovej literatúry prispel napríklad pretlmočením historických románov Miku Waltariho Čierny anjel a Tajomstvo Božieho kráľovstva.

Starý a chorý rozprávkar Oyano sa so svojou žiačkou Gwen vracia do rodného Města u moře, z ktorého kedysi odišiel, keďže sa v ňom „málem všichni lidé starali téměř jen o své obchody. Sjednávali a obchodovali, prodávali a nakupovali“, a od neho chceli počuť už iba „nicotné, kratochvilné a zábavné historky“, poskytujúce rozptýlenie či dokonca zabudnutie. Oyano prichádza do krajiny kráľa Ursa, pripraveného vyhlásiť vojnu kráľovi Aarsovi a jeho susednému Městu na útesech. Jeden i druhý vládca má na svojej strane bojachtivú armádu, históriu učiacu, že pokojný a blahobytný život ľudu sa nedá zabezpečiť inak než vojnou, a – nepríčetne vystrašený a poslušný ľud, čo „ztratil naději, a s nadějí umírá také láska a důvěra v sebe sama i v ostatní“.

Doba sa vymkla z kĺbov a priveľa ľudí sa potáca na samom dne mravnosti. Svetu chýba Koruna světa – drahocennosť, čo patrila matke oboch bojachtivých kráľov – cisárovnej, ktorá kedysi vládla obom, medzičasom znesváreným krajinám. Na spomínanej Koruně světa „vedle diamantu moudrosti jiskřil drahokam porozumění a vedle něj měkce svítila perla pokory“.

Skutočné hodnoty zmizli a zdá sa, akoby nikomu nechýbali, akoby ich nik ani nehľadal. O to ľahšie a rýchlejšie zaplavujú kráľovské mestá a celé kráľovstvá eskamotéri s lacnými, hoci dobre nacvičenými trikmi. Prichádzajú noví, falošní proroci, obchodníci so strachom a poslušnosťou, obyčajní zlodeji, ktorí chcú mať všetko, hoci im nič nepatrí, a všade sa ozýva hrdinský krik zbabelých vodcov. A predsa v tom huriavku príkazov, zákazov a trestov, a predsa v tej mäteži prázdnych slov a fráz zavše počuť tichý, temer zlomený hlas starého majstra, ktorý s neutíchajúcou uvzatosťou trpezlivo vysiela k hlúčiku poslucháčov posolstvá oslobodzujúcej moci pravdivého slova, veriac sebe a možnosti dať zmysel ľudskej existencii. Múdry starec, ktorý si pritom pritláča na čelo matne sa lesknúci mesačný kameň, je súčasne dievčaťom Erinou i chlapcom Antolom, čiže deťmi. Tie putujú po krajine zlovestných znamení a čudesných, pomstychtivých bytostí, akými sú čarodejník Lutrowa, čierni rytieri, vlky či prízraky vlkov z Říše stínů... Deti hľadajú Korunu světa troch podstát. Putujú krajinou spievajúc a načúvajúc tak dlho, kým sa k ich spevu postupne nepridajú iné deti, až sa napokon hlasy všetkých spoja a vzniknuvší chór má takú silu, že pred ňou mizne „příkop pýchy, val bázně i hradba nenávisti“.

V inom čase a na inom mieste blúdi aj mládenec menom Dalan, aby pre Lutrowu získal kvetinu z Jezera života. Spočiatku chodí bezradne a bezvýsledne, potom však zdolá „bludisko mámení“ a v rieke podstúpi očistný kúpeľ. V okamihu tohto aktu sa stane „malou jiskřičkou, nepatrným zablýsknutím v obrovském přívalu, který se vrhal do kotliny, roztříštěný, ale opět se spojující“. Jiskřičkou, ktorá naostatok premôže všetky strigôňove čary a zaklínadlá.

Dalan sa v pravý čas vráti na pravé miesto – na trhovisko, kde krutý kráľ prikazuje katovi, aby sťal rozprávkarovu žiačku Gwen. S mladíkom však prichádzajú všetky oživené rozprávkové bytosti: „lesní a vodní duchové, bludičky, temně zachmuření skřítci se sukovitými kyji i překásné víly, sněhobílý jednorožec, bledé rusalky z ledových studánek, lesní muži z kouzelných hvozdů.“ Nielenže panovníkovi a katovi nedovolila dieta usmrtiť, ale ich i kráľovských vojakov vyženú z mesta.

Tak pôsobí moc rozprávkového slova. Moc viery v to, čo život napĺňa a ľudí zušľachťuje. Tak pôsobí moc bezmocných, ktorí sú aj v najodľudštenejších dobách verní nadčasovým, univerzálne platným hodnotám a ideálom. Vďaka takýmto rozprávačom a rozprávkarom, vďaka ich slovám a skutkom sa aj dnes z pokolenia na pokolenie odovzdávajú príbehy plné podobenstiev a snov. Lebo „vše, co může být vysněno, může se stát i skutečností“. Tak znie posledná veta, po ktorej je asi zbytočné čokoľvek dodávať. Nanajvýš to, že v čase, keď na Slovensku vrcholili mohutné protivládne demonštrácie, som ani nemohol uvažovať o inej knihe než o mrazivo aktuálnych Küblerových Pohádkách měsíčního kamene.

Roland Kübler: Pohádky měsíčního kamene,

Petrus, Bratislava 2018, 124 s.

Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, novinář, kritik a stálý spolupracovník Listů.

Obsah Listů 2/2018
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Vysnené skutočnosti a iné užitočnosti

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu