Mali to byť nudné regionálne voľby, ktoré mal okoreniť len mediálne mimoriadne pokrytý súboj kandidáta demokratických síl a kandidáta extrémistických síl v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Opozícia si príliš neverila, od roku 2001 sa jej v kadých voľbách podarilo získať maximálne jedného alebo dvoch upanov z ôsmich, výsledky zvolených poslancov krajských zastupiteľstiev neboli tie ohromujúce. V krajoch vládol najprv relikt 90. rokov – Mečiarovo HZDS, a potom jeho úlohu prebral Ficov SMER-SD (často si osvojil bývalých upanov a poslancov, ktorí pôvodne kandidovali za HZDS). Tak sa stalo, e niektorí predsedovia vyšších územných celkov boli na svojich postoch tri alebo štyri funkčné obdobia. Ficova strana s prehľadom tieto voľby vyhrávala, napríklad od roku 2013 mala šiestich upanov a najvyšší počet poslancov v regionálnych parlamentoch, pokiaľ hovoríme o výsledku politických strán a nezaoberáme sa fenoménom nezávislých kandidátov, ktorí majú v čase krízy tzv. štandardných politických strán a pri rozmachu akejsi formy nepolitickej politiky na ruiach ustlané.
Slovensko sa doteraz vdy po volebnej noci prebúdzalo do červeného rána, a aj keď bolo cítiť niečo v povetrí, nikto si netrúfal odhadnúť, e prirodzené prekvapenia budú, jemne povedané, šokujúce. Najväčšia vládna strana bola a taká vykoľajená, e si premiér vypýtal oddychový čas a ukázal sa takmer týdeň po voľbách, aby príliš nepresvedčilo dokumentoval víťazstvo svojej partaje. Bolo to celkom tristné, ak sa predseda strany a vlády opieral o číslo zvolených regionálnych poslancov, ktorých má SMER-SD stále najviac, ale stratil ich skoro tretinu (má ich 89 a druhé KDH 35) a jednoznačným víťazom sa stali práve nezávislí kandidáti (161 nezávislých oproti 255 straníkom).
Kde sa u nedalo povedať zo strany predsedu vlády nič pozitívne o rezultátoch, to sú mená nových upanov. SMER-SD stratil štyri kraje a Košický, Trnavský, ilinský či Prešovský kraj budú viesť zástupcovia opozície, ktorí vytvorili predvolebnú koalíciu, tvorenú najmä politickými subjektmi KDH, SaS a OĽaNO. Je to veľká a trpká poráka, keďe v Košiciach kandidoval úradujúci primátor mesta a jedna z najsympatickejších postáv strany Richard Raši (zároveň poslanec parlamentu a exminister zdravotníctva) a prehral takmer s neznámym Rastislavom Trnkom o 875 hlasov. Napríklad z Úradu samosprávneho kraja v Prešove sa vysťahuje poslanec parlamentu za SMER-SD a 16 rokov slúiaci upan Peter Chudík. Aby toho nebolo málo, podpredseda Ficovej partaje Juraj Blanár, ktorý bol vo funkcii 12 rokov, sa takisto porúča z funkcie. A nešlo iba o guličky. Keďe má dôjsť k spojeniu regionálnych a komunálnych volieb, mandáty sa mimoriadne zákonom predĺia zvoleným zástupcom ľudu zo štyroch na päť rokov. Okrem toho, vládna koalícia na čele so stranou SMER-SD si chcela pomôcť a zmenila zákon o dvojkolovej voľbe predsedov krajov na jednokolovú, čo malo najmä upadajúcej, ale stále dominantnej strane Roberta Fica pomôcť k lepším výsledkom, ale nevydalo.
Všetko vyzerá tak, e demokratická mobilizácia proti extrémistovi Kotlebovi v Banskej Bystrici vylákala do volebných miestností hlavne voličov opozície alebo zmeny. Nielen extrémisti dostali vyššou účasťou (predtým 20 a teraz takmer 30 percent) na frak, ale voľby sa stali referendom proti SMERu-SD a Ficovi alebo jeho vládnej koalícii, pretoe pohoreli aj ostatné vládne strany SNS a MOST-HÍD. Opozícia je, ako sa vraví, na koni a v eufórii. Do parlamentných volieb je však ešte ďaleká cesta a regionálne voľby sú niečím iným ako tie do parlamentu. Mono si aj opozičníci začnú klásť rovnakú otázku: nejednalo sa len o to, e občania chceli voliť akúkoľvek zmenu a predovšetkým podporovali nezávislých kandidátov? To by sa v parlamentných voľbách mohlo pekne vypomstiť. Podobné postavičky, akými sú Okamura či Babiš, na slovenskej politickej scéne máme, a ak nemáme, nie je problém ich nájsť. Ešte bude veselo. Alebo aj smutno.
Michal Cirner (1983) je politológ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.