Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2017 > Číslo 6 > Michal Cirner: Prievan v slovenských župách

Michal Cirner

Prievan v slovenských župách

Mali to byť nudné regionálne voľby, ktoré mal okoreniť len mediálne mimoriadne pokrytý súboj kandidáta demokratických síl a kandidáta extrémistických síl v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Opozícia si príliš neverila, od roku 2001 sa jej v každých voľbách podarilo získať maximálne jedného alebo dvoch županov z ôsmich, výsledky zvolených poslancov krajských zastupiteľstiev neboli tiež ohromujúce. V krajoch vládol najprv relikt 90. rokov – Mečiarovo HZDS, a potom jeho úlohu prebral Ficov SMER-SD (často si osvojil bývalých županov a poslancov, ktorí pôvodne kandidovali za HZDS). Tak sa stalo, že niektorí predsedovia vyšších územných celkov boli na svojich postoch tri alebo štyri funkčné obdobia. Ficova strana s prehľadom tieto voľby vyhrávala, napríklad od roku 2013 mala šiestich županov a najvyšší počet poslancov v regionálnych parlamentoch, pokiaľ hovoríme o výsledku politických strán a nezaoberáme sa fenoménom nezávislých kandidátov, ktorí majú v čase krízy tzv. štandardných politických strán a pri rozmachu akejsi formy nepolitickej politiky na ružiach ustlané.

Slovensko sa doteraz vždy po volebnej noci prebúdzalo do červeného rána, a aj keď bolo cítiť niečo v povetrí, nikto si netrúfal odhadnúť, že prirodzené prekvapenia budú, jemne povedané, šokujúce. Najväčšia vládna strana bola až taká vykoľajená, že si premiér vypýtal oddychový čas a ukázal sa takmer týždeň po voľbách, aby príliš nepresvedčilo dokumentoval víťazstvo svojej partaje. Bolo to celkom tristné, ak sa predseda strany a vlády opieral o číslo zvolených regionálnych poslancov, ktorých má SMER-SD stále najviac, ale stratil ich skoro tretinu (má ich 89 a druhé KDH 35) a jednoznačným víťazom sa stali práve nezávislí kandidáti (161 nezávislých oproti 255 straníkom).

Kde sa už nedalo povedať zo strany predsedu vlády nič pozitívne o rezultátoch, to sú mená nových županov. SMER-SD stratil štyri kraje a Košický, Trnavský, Žilinský či Prešovský kraj budú viesť zástupcovia opozície, ktorí vytvorili predvolebnú koalíciu, tvorenú najmä politickými subjektmi KDH, SaS a OĽaNO. Je to veľká a trpká porážka, keďže v Košiciach kandidoval úradujúci primátor mesta a jedna z najsympatickejších postáv strany Richard Raši (zároveň poslanec parlamentu a exminister zdravotníctva) a prehral takmer s neznámym Rastislavom Trnkom o 875 hlasov. Napríklad z Úradu samosprávneho kraja v Prešove sa vysťahuje poslanec parlamentu za SMER-SD a 16 rokov slúžiaci župan Peter Chudík. Aby toho nebolo málo, podpredseda Ficovej partaje Juraj Blanár, ktorý bol vo funkcii 12 rokov, sa takisto porúča z funkcie. A nešlo iba o guličky. Keďže má dôjsť k spojeniu regionálnych a komunálnych volieb, mandáty sa mimoriadne zákonom predĺžia zvoleným zástupcom ľudu zo štyroch na päť rokov. Okrem toho, vládna koalícia na čele so stranou SMER-SD si chcela pomôcť a zmenila zákon o dvojkolovej voľbe predsedov krajov na jednokolovú, čo malo najmä upadajúcej, ale stále dominantnej strane Roberta Fica pomôcť k lepším výsledkom, ale „nevydalo“.

Všetko vyzerá tak, že demokratická mobilizácia proti extrémistovi Kotlebovi v Banskej Bystrici vylákala do volebných miestností hlavne voličov opozície alebo zmeny. Nielen extrémisti dostali vyššou účasťou (predtým 20 a teraz takmer 30 percent) na frak, ale voľby sa stali referendom proti SMERu-SD a Ficovi alebo jeho vládnej koalícii, pretože pohoreli aj ostatné vládne strany SNS a MOST-HÍD. Opozícia je, ako sa vraví, „na koni“ a v eufórii. Do parlamentných volieb je však ešte ďaleká cesta a regionálne voľby sú niečím iným ako tie do parlamentu. Možno si aj opozičníci začnú klásť rovnakú otázku: nejednalo sa len o to, že občania chceli voliť akúkoľvek zmenu a predovšetkým podporovali nezávislých kandidátov? To by sa v parlamentných voľbách mohlo pekne vypomstiť. Podobné postavičky, akými sú Okamura či Babiš, na slovenskej politickej scéne máme, a ak nemáme, nie je problém ich nájsť. Ešte bude veselo. Alebo aj smutno.

Michal Cirner (1983) je politológ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.

Obsah Listů 6/2017
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.