Vy ste vtedy neili, tak neviete, e... Túto vetu a jej rôzne obmeny som u počul veľa krát. Ľudia starší odo mňa, z generácie mojich rodičov, ktorá vyrastala v časoch normalizácie, ňou zvykli v rozhovoroch upozorňovať ani nie tak na neskúsenosť mojej generácie s totalitou, čo je jednoducho fakt, ako skôr na vlastnú skúsenosť. Báli sa o ňu – e nebude docenená, e sa jej váha postupne stratí či rozplynie v slobode odovzdanej ďalšej generácii. Vadilo mi to, pretoe som si myslel, e nám málo dôverujú. Nedávno som sa však podobne zachvel o svoju skúsenosť aj ja.
Po dvoch rokoch učenia iakov v náročnom prostredí na Spiši som sa vrátil do svojej rodnej Bratislavy, aby som v učení ďalej pokračoval. Kulisy sa vymenili, angličtinu vystriedal dejepis a rómske deti z osady nahradili deti z bratislavských sídlisk. Potreby iakov z relatívne dobre situovaných rodín z mestského prostredia sa predsa len líšia, no neznamená to, e by iadne nemali. Keď sa vo februári minulého roka, krátko pred parlamentnými voľbami, uskutočnil na viacerých školách projekt Študentské parlamentné voľby, ich výsledok priniesol prekvapenie: väčšina mladých si v simulovaných voľbách zvolila fašistické, extrémistické či neštandardné strany. A tie u o pár týdňov nato sedeli v parlamente. Aj preto som sa tešil, ako si na dejepise, najmä s tými staršími, posvietime na kritické myslenie.
Bol jedenásty september a na jednej z prvých hodín dejepisu som mojim deviatakom poloil otázku, či vedia, aký je dnes dátum. V triede zostalo ticho, avšak pod nechápavými pohľadmi sa mihla zvedavosť. A tak som im ukázal fotografiu horiacich Dvojičiek. Prvé reakcie boli skôr opatrné – od aha, to som u niekde videl a po konštatovanie, e na Youtube sú predsa rôzne vysvetlenia pádu Svetového nákupného centra. A v tej chvíli som si uvedomil, e v čase udalosti, ktorá do veľkej miery zadefinovala povahu dnešného sveta, iaden z mojich iakov ešte nebol na svete.
U odmala je pre dnešných štrnásť a pätnásťročných mladých prítomnosť terorizmu vo svete úplne samozrejmá. Rovnako je pre nich samozrejmé členstvo Slovenska v Európskej únii alebo usporiadanie politického establišmentu, keďe od svojich troch rokov ijú v krajine, ktorej vládne, a na krátku výnimku, stále ten istý premiér a jeho strana. Skrátka, dokonale nepredvídateľný svet pre jedných môe byť zároveň dokonale všedný pre tých, ktorí iný svet nepoznali, a tak ho len zdanlivo prijímajú a konzumujú.
Mal som v tej chvíli nutkanie začať diskusiu vetou vy ste vtedy neili, tak to asi neviete, e... a začať iakom rozprávať o mojej skúsenosti z týchto, z môjho pohľadu nie a tak vzdialených čias. Mal som nástojčivý pocit, e ak sa s nimi nepodelím, nepohneme sa ďalej. Predstavil som si však, e ak by som bol na ich mieste, samému by mi to vadilo, a preto som sa rozhodol dať radšej slovo im. Ukázal som im facebookový status deviataka z jednej slovenskej základnej školy, ktorý koloval v tých dňoch internetom. Ich rovesník sa v ňom aloval, e po novom sa bude musieť učiť a tri hodiny dejepisu týdenne, a to kvôli extrémizmu. Vraj je na to vymývanie mozgov, aký bol Tiso vojnový zločinec pripravený, aj za cenu, e sa o ňom na škole bude hovoriť, e je fašista.
Nechal som svojich iakov, aby sa k tomu vyjadrili. Na moje prekvapenie sme u o chvíľu mali tabuľu zapísanú pojmami ako rasizmus, upravená skutočnosť, nadradenosť, lo alebo strach. V následnej diskusii iaci status dokonale prekukli a dokonca navrhli, ako si dať na manipuláciu a prejavy nenávisti na internete pozor. Mal som z nich radosť – síce vtedy neili, ale vedia.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.