Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné

• Hlavní stránka
• Aktuální číslo
• Archiv
• Autoři
• Fotografie
• Pelikán
• Česko-slovenské Mosty
• Předplatné
• Prodejci
• Ohlasy
• Odkazy
• O Listech / O Listach / Über Listy
• Tiráž a kontakty

Jste zde: Listy > Archiv > 2017 > Číslo 4 > Zuzana Kepplová: Ako sa reči o vlastenectve stali nevyhnutnými

Zuzana Kepplová

Ako sa reči o vlastenectve stali nevyhnutnými

Keď tesne pred minulými voľbami ústavní činitelia zviazali prúty na Bratislavskom hrade, bolo jasné, kto vládne národnej agende. Premiér Fico, prezident Gašparovič a predseda parlamentu Paška znázornili pod čerstvo odhalenou sochou Svätopluka jeho troch synov.

Tí boli – ako hovorí povesť – povolaní k lôžku umierajúceho kniežaťa, ktorý sa snažil ukázať im, že spolu budú silní, no ak sa rozídu, jednotlivé prúty ľahko polámať a ríša stratí svoju pevnosť. Dvaja – Paška a Fico – boli členovia vládneho Smeru, ktorý po voľbách zložil jednofarebnú vládu. Prezident sa v známom výroku vyznal, že sa cíti byť ako členom Smeru. Strana, národ a štát sa tu zliali v celok – tento model sme mohli vidieť aj u severných a južných susedov.

Prehrávka svätoplukovskej scény pod kopytami novoodhalenej sochy zaraďovala Slovensko medzi okolité štáty stavajúce na dedičstve stredovekých kráľovstiev. Napriek protestom z vedeckej a umeleckej obce, a nebolo dôležité, či to je alebo nie je pravda. Táto strana sa k pretitulovaniu veľkomoravského kniežaťa na kráľa starých Slovákov prihlásila v ochotníckom predstavení. Posilnená matičiarmi a národniarmi.

Komu sa to nepáčilo, mal zostať pred bránami hradu tak ako v ten slávnostný večer.

Viac hráčov o národ

V ďalšej volebnej etape sa už o túto agendu delila s ďalšími stranami – s SNS Andreja Danka, ale aj radikálnou Kotlebovou ĽSNS. Obe sa v prieskumoch striedajú na tretej priečke za Smerom a liberálnou SaS.

Žiada sa doplniť, že v súvislosti s migračnou krízou a úvahami o potrebe pracovníkov z tretích krajín začal aj líder liberálov Richard Sulík o sebe hovoriť ako o ekonomickom nacionalistovi, no na rozdiel od spomínaných strán sa nikdy nepustil cestou rituálu, symboliky, nacionalizmus používal len ako rezervoár pre svoje ekonomické a kultúrne argumenty proti kvótam na utečencov aj príchodu cudzincov do automobiliek.

Smer nikdy národniarsku symboliku ako zdroj populizmu neopustil. Keď bolo treba, poslúžil si ním. A pokojne sa tak dostal na územie, ktoré si SNS chcela zabrať pre seba, no Smer ho nechcel opustiť napriek zdanlivému protirečeniu s nálepkou sociálnej demokracie. Keď na cyrilometodskej slávnosti na Devíne rečnil premiér Fico a pozvánku nedostal šéf SNS Danko, ten sa nezabudol ozvať a svoj príhovor k zhromaždeniu zavesil aspoň na svoje stránky. Koaliční lídri sa tu dostali do smiešneho sporu, kto bude blahorečiť vierozvestcov a preoseje cez ich mená svoj stranícky program.

Podobná situácia sa opakovala začiatkom júla, keď národniari na svojej stránke avizovali, že ich aktivisti budú po krajine páliť vatry zvrchovanosti. No občan si mohol vo výsledku prečítať skôr o jedinej vatre, ktorú nie Danko ale Fico zapálil v Starej Bystrici.

Mestečko s eurofondovým námestím a pitoreskným orlojom vloženým do drevenice hostilo špičky Smeru na každoročných slávnostiach. Teraz to bola možnosť odpromovať aj kandidáta na žilinského župana z čela strany, ukázať lojalitu Oravy strane a zapáliť vatru, ktorá bude mať symbolický presah na celé Slovensko.

Premiér a kandidát Blanár k vatre dokorčuľovali na inlinoch – čo môže lepšie ukazovať rozvoj krajov ako cyklotrasy a športové možnosti. A zapálením vatry sa zároveň prihlásili k idei samostatného Slovenska. Teda ani v časoch, keď premiér pravidelne skloňuje ekonomické úspechy a cestu do jadra EÚ po trase hlbšej integrácie, neopúšťa využitie symboliky vatier, ktoré sa skôr spájajú s mečiarovským Slovenskom než s plánmi hlbšie sa previazať s Európou.

Paradox asi málo vyrušuje, stačí že, ako Fico rád opakuje, táto mačka chytá myši (voličov).

Všetci o Štúrovi

Čo sa udialo, je, že národ sa stal nevyhnutnou súčasťou slovníka slovenských politikov. A to nielen u strán, ktoré to majú v mene ako SNS. Alebo u všežravých pragmatikov zo Smeru.

Napríklad, keď sa poslanecký asistent Filip Rybanič pozrel na účet ministra vnútra Kaliňáka a médiám doručil výpis ako dôkaz, že minister bol v obchodnom styku s daňovým podvodníkom Bašternákom, poslanec Rajtár z opozičnej SaS to označil za „akt vlastenectva“.

Hovorilo sa aj o whistleblowingu, pojem mal vysvetliť Rybaničovho správanie, ktoré bolo v rozpore so zákonom o bankách. Dôraz sa však kládol na vlastenectvo, aj keď výraz verejný záujem by tu tiež poslúžil. Chýbal by mu však patetický náboj a odkaz na väčší celok, v mene ktorého akože konal.

Keď v inej kauze spochybňovaného rozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva chcela Veronika Remišová z opozičného OĽaNO dodať váhu svojim zisteniam, tiež siahla k nepravdepodobnému slovníku. Povedala, že zodpovední za kauzu „poškodzujú naše národné záujmy“.

V tomto prípade vychádza slovník možno z prevencie, aby tí, čo na prechmaty v narábaní s eurofondovými výzvami neboli označení – opakovane boli – za neprajníkov Slovenska a politicky motivovaných ohováračov. Rýchlo teda siahli po podobnom výrazive. Na svojom blogu navyše Remišová ku kauze dodala výčitku, vraj čo by si o hospodárení na školstve pomyslel Štúr.

To už je bezpochyby pomrkávanie na voličstvo, ktoré na národné témy počúva. A snaha o prenesenie búst na vlastné pole: kto naozaj reprezentuje národ, a kto mu škodí?

Kto hovorí za národ

Predseda parlamentu Danko momentálne chystá budovu Národnej rady na Deň ústavy. Inštaluje aj štúrovské portréty a bežnú údržbu – keďže sa deje na budove parlamentu – vydáva za štátnický čin. Doplnenie názvu na priečelí budovy, úprava zelene či vyrýpaných dlaždičiek v očakávaní 1. septembra dostávajú trochu neprimeraný rámec. Človek si pomyslí, že to malo byť už dávno a bez rečí. Ale nie, aj Deň ústavy, ktorý pridá školákom o deň prázdnin, sa zíde v boji o zabratie sviatkov, symbolických miest, dejinných momentov na stranícke účely.

Vedení otázkou, kto najlepšie vyjadruje totalitu národa.

Koaličný Smer by argumentoval, že držaním národniarskej agendy stavajú onú povolebnú „hrádzu proti extrémizmu“. Rozumej ďalšiemu prieniku a rozširovaniu fašistických – tieto strany by povedali vlasteneckých – strán v parlamente. Navyše sú sami dedičmi HZDS. SNS by sa hlásila, že je to jej prirodzené pole pôsobnosti. A opozícia tento slovník používa, aby nebol použitý proti nej.

Na túto otázku – definuj spoločenstvo, ktoré zastupuješ – budú musieť odpovedať všetci na politickej scéne. Aj keby sa chceli voči nacionalizmu či šovinizmu vyhraniť akýmsi pozitívnym patriotizmom.

V čase brexitu, America first, nového európskeho nacionalizmu, Putina aj Erdogana sa idey – liberalizmus, sociálna demokracia, kresťanská demokracia... – zachytávajú o územie a ľud, stávajú sa len nástrojmi na stvárnenie osudu národa.

absolvovala na budapeštianskej Stredoeuropskej univerzite a na Newyorskej štátnej univerzite ve Stony Brooku. Je autorkou próz Buchty švabachom, 57 km od Taškentu a Reflux.

Zuzana Kepplová je spisovateľka, redaktorka publicistiky a komentátorka denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU. Doktorandské štúdium absolvovala na budapeštianskej Stredoeuropskej univerzite a na Newyorskej štátnej univerzite ve Stony Brooku. Je autorkou próz Buchty švabachom, 57 km od Taškentu a Reflux.