Poľský básnik a spisovateľ Czeslaw Milosz napísal, e kreativita vychádza z akéhosi vnútorného príkazu k vysloveniu pravdy. Dnes, akoby sme sa uspokojili s tým, e konečným prejavom kreativity je cynizmus či irónia.
Internetom dennodenne kolujú stovky a tisíce obrázkov, zväčša fotografií, doplnených vtipným textom, ktoré vyjadrujú jednoduchú zápletku, vtipnú pointu či zosmiešňujúcu situáciu. Napríklad krátko potom, ako nedávno generálny prokurátor Jaromír Činár oznámil podanie návrhu na zrušenie fašistickej strany Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, ktorej členovia sedia u vyše roka v parlamente, sa sociálnymi sieťami začali šíriť mnohé obrázkové vtipy, ako povedzme ten, na ktorom je šéf, či skôr vodca tejto strany spolu so svojou manelkou, ktorá mu oznamuje: Budem ti verná, a pokiaľ ťa Činár nerozpustí.
Pochopiteľne, takéto obrázkové vtipy častokrát jednu stranu dobre pobavia a druhú pobúria. V čase vedenia politického marketingu na sociálnych sieťach sa takéto grafiky môu stať uitočnými zbraňami pre svoju jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Problém však nastáva, ak takéto obrázkové meme, ako sa im zvykne vravieť, povaujeme za dostatočné vyjadrenie pravdy o človeku, udalosti alebo téme, na ktoré odkazuje. V takom prípade je ľahké podľahnúť ilúzii, e na boj s fašizmom úplne postačí, keď sa fašistom vysmejete do ksichtu.
Zdieľaním či označením týchto dotvorených obrázkov lajkom na sociálnej sieti dávame druhým aj sebe na známosť, e vieme dešifrovať ich posolstvo. No musíme byť obozretní pred otupenosťou. Cynický humor a rôzne populárne formy obrázkovej satiry síce dokáu, niekedy napriek svojej vulgárnosti, a občas práve vďaka nej, poukázať na hlúposť tých, z ktorých si uťahujú, a dokonale ich tým demaskovať– napríklad predstaviteľov fašistických zoskupení. Avšak kreativita pri vymýšľaní výsmešných obrázkov nikdy nenahradí kreatívnu činorodosť, ktorá na problém nielen poukazuje, ale sa ho snaí aj aktívne riešiť, ako tomu je napríklad pri regionálnych diskusiách o extrémizme pod názvom Zabudnuté Slovensko. Istee, vtipné obrázky uťahujúce si z fašistov nemajú za cieľ ich poraziť, nie sú programom ani stratégiou proti vzmáhajúcemu sa fašizmu. Ale ako trefne poznamenal americký historik Timothy Snyder, cynizmus nám dáva pocit trendovosti a alternatívnosti, hoci pritom spolu s našimi spoluobčanmi zapadáme do bahna ľahostajnosti. Akoby nám úplne stačilo pravdu raz spoznať, a potom u len donekonečna lajkovať.
S iným druhom kreativity sa stretávam u svojich iakov. Tí mi na začiatku kadej hodiny píšu a kreslia na malé kartičky, ako sa majú a čím práve ijú. Také naše vlastné triedne meme. Piatačka Anička raz napísala text zo svojej obľúbenej telenovely: Keď budem písať, tvoje oči budú plakať. Musel som sa schuti zasmiať, lebo dokonale vystihla pocit, ktorý často krát zaívam pri opravovaní iackych písomiek. Alebo keď si nájdem z jednej strany namaľované slniečko, viem, e z druhej strany u bude nasledovať anglický preklad sunny. A keď vidím nakreslenú futbalovú loptu, môem očakávať, e pod obrázkom ma bude čakať výsledok včerajšieho zápasu Realu Madrid a informácia o góloch, ktoré strelil Ronaldo.
Ako ich učiteľ dám lajk, či u gestom zdvihnutého palca, alebo slovne, kadému svojmu iakovi. Viem toti, e svojou kreativitou mi takto iaci hovoria dôleitú pravdu o sebe – o svojich záľubách, o tom, čím ijú, alebo o svojich problémoch a radostiach. A mojou zodpovednosťou je vziať to všetko pri učení na zreteľ. Neostávame tak len na povrchu, pri texte a obrázkoch. A aj keď sa na nich zvykneme zasmiať, nie sme ľahostajní k tomu, čo sa za nimi skrýva. Keď si teraz ku koncu školského roka prezerám tie stovky, ba priam tisíce kartičiek od iakov, uvaujem, aké jednoduché by ich bolo odfotiť a niečo k tomu dopísať. No čo s nimi napokon spravíme, nechám na iakov a na ich kreativitu.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.