Jste zde: Listy > Archiv > 2017 > Číslo 3 > Zuzana Kepplová: Orbánova reč k Visegrádu nebude posledným slovom
Takto pred rokom rečnil Viktor Orbán pred parlamentom a vykladal Ústavu. Ne sa do toho pustil, poukázal na ivotaschopnosť strednej Európy a bezradnosť Západu. Onú neutíchajúcu vitalitu, oívajúcu a kvitnúcu národnú kultúru, spirituálnu renesanciu, ktorú zaívame v našom regióne ilustroval na zvláštnom a pomerne bezvýznamnom príklade. Spomenul 70 kníh slovenských literátov, ktoré boli preloené do maďarčiny.
Za iných okolností by som sa snáď aj nadúvala pýchou alebo sa červenala falošnou skromnosťou. Jedna z kníh je prekladom mojich próz, z čoho mám samozrejme radosť. Kniha vyšla v balíku ďalších prekladov, ktorých nebolo 70, ale 40.
Slovensko bolo v ten rok čestným hosťom festivalu, rok predtým to bolo Turecko a tento rok V4. Kniné festivaly zvyknú mať špeciálneho hosťa, je to u tak. e sa v spolupráci inštitúcií podarilo preloiť v krátkej dobe toľko kníh, viac ne všetky preklady zo slovenčiny dovtedy, je potešujúce. Napokon, naše krajiny sa programovo snaia o spoluprácu, take je to určite významný uzol v tomto úsilí.
No ťako je to čosi, čím mono zamávať západnej Európe pred očami: Pozrite, ako u nás buble kreativita! Kto sa má akoe pozerať? Frankfurtský kniný veľtrh? Alebo snáď Parí, Rím a Berlín? Či priamo Brusel? A kto v Bruseli by sa mal zahanbiť a zamyslieť sa?
Pohliadnite, v rohu sedí Juncker a Tusk, obaja so sklopeným zrakom. Rozprávajú sa o štyridsiatke preloených slovenských kníh, ktoré ukázali, ako tento región vrie, je pripravený na akciu, ochotný k ivotu a skutočne vitálny. Rozvaujú, malátne, ako inak. Veď ako povedal ďalej premiér Orbán, západná Európa si nevie rady, kým tu vidíme stále väčší a väčší rozvoj..
Čo štyridsať, napíšte, e tých slovenských kníh bolo sedemdesiat! A kadá mala dvesto strán! Lebo stredná Európa má čo povedať.
A Orbánovo publikum, ktoré snáď desaťročia nikto nepochválil, pretoe plnilo podmienky, prizeralo sa pribliovaniu Západu, uťahovalo si opasky a čakalo v predsieni, nehodní, stále vzdialení, zrazu počujú reč, ktorá tento pocit zaháňa.
Maďari, ale aj Poliaci, Česi a Slováci, ktorí príhovor maďarského prezidenta pozreli s titulkami, volajú na slávu. Vidia štátnika, mua pevného slova a silnej viery v národ. V národ, ktorý sa ale nekončí poslednou maďarskou dedinou, ale mení sa na národ metaforický. Je to národ ako organizačný princíp. Ako jednotka preitia, jednotka nádeje, jednotka hrdosti. Čo jednotka, sedemdesiatka!
Orbán hovorí k regiónu a hovorí k Európe národov. V čom je naša sila, čo je za tou úasnou vitalitou, ktorou sa líšime od mľandravého, nerozhodného Západu? Maďari sú si vedomí svojho pôvodu, identity a svojho cieľa, tvrdí. Kým Európa svoje korene popiera, jej časový horizont je obmedzený, a to preto, e netuší kam súčasná politika povedie.
Ale on, on to vie. On, premiér krajiny, ktorá sa hlási k svätoštefanskému odkazu prijatia kresťanstva a k protitureckým bojom a k protiviedenskej politike Kossutha.
Témy, ktoré vyťahuje z naftalínu, vystriháva z učebníc, rámuje vo vlastnej obrazárni, spoznáva kadý Maďar a kadý Stredoeurópan. Ak ale nechceme, aby sa národ stal jednotkou odporu a dejiny boli ukladané proti príbehu Európy, pod ktorý sme sa podpísali vstupom do Únie, musíme sa týchto príbehov zmocniť.
Orbán je šikovný rozprávač. Napriek bezradnosti a paralýze, ktorou pôsobí na svojich oponentov, napriek nadšeniu, ktoré vyvoláva u svojich poslucháčov, nemusí mať posledné slovo. Len to skúša. Ohýba udalosti a podriaďuje ich svojmu rozprávaniu. Podkladá si rečnícky pult aj našimi knihami.
Autori vymysleli strednú Európu. Vlastne rozličné stredné Európy. Tie príbehy boli rôzne politicky pouité. Napríklad pre zdôvodnenie návratu na Západ, pre včlenenie do Únie. Môu to urobiť znova, ak nechcú, aby sa Visegrád stal vehiklom pre odchod z Únie.
Zuzana Kepplová (1982) je spisovateľka a komentátorka. Od mája 2015 je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU. Doktorandské štúdium absolvovala na budapeštianskej Stredoeuropskej univerzite a na Newyorskej štátnej univerzite ve Stony Brooku. Je autorkou próz Buchty švabachom, 57 km od Taškentu a Reflux.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.