Viliam Komora

Významná osobnosť nielen Slovenska

Imrich Sedlák vytvoril dielo vo viacerých oblastiach, odkaz zanechal na Slovensku, no i na inej strane rieky Moravy. Pôsobil ako vedec, literárny historik, pedagóg, muzeológ, slavista, odborník v ďalších oblastiach slovenskej a slovanskej kultúry, ale predovšetkým ako matičný činovník skoro celý svoj aktívny život.

Takmer päťdesiat rokov pôsobil v Matici slovenskej (MS), najstaršej národnej kultúrnej, spoločenskej a celonárodnej ustanovizni Slovákov. V Prešove po skončeniu vysokoškolských štúdií slovenského jazyka a literatúry pôsobil od roku 1957 ako učiteľ Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským, od roku 1961 odborný asistent, neskôr docent alma mater Katedry slovenského jazyka a literatúry FF Univerzity P. J. Šafárika. Pri obnovovaní členskej základne MS bol od roku 1968, kedy sa stal celoslovenským podpredsedom MS. V MS v Martine začal pracovať od roku 1976, kde sa podieľal na úlohách, ktoré jej zveril štát.

Dielo a pôsobenie Imricha Sedláka možno rozdeliť do niekoľkých oblastí: literárnohistorické aktivity, regionalistika a kulturológia, pedagogická činnost na VŠ, matičné hnutie, múzeológia. Vytvoril dvadsať osem monografií, vyše stovky vedeckých štúdií, zostavil asi päťdesiat syntetických prác či zborníkov, podieľal sa na tridsiatich múzejných expozíciách a výstavách a pripravil tridsať vedeckých konferencií.

Po Nežnej revolúcii bol ministrom kultúry Ladislavom Chudíkom menovaný za správcu Matice slovenskej. Stabilizoval jej pracoviská, umožnil zakladanie miestnych odborov, bol pri zvolaní valného zhromaždenia, jazykovom zákone, pri zakladaní domov a oblastných pracovísk MS, pri vydávaní Slovenských národných novín i časopisu Slovensko, angažoval sa v oblasti Slovákov v zahraničí. Spomeňme niektoré diela I. Sedláka, bez ktorých by slovenská literatúra a jej teória neboli úplné: Strieborný vek I. a II., Anton Prídavok: Vrásky času, Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti, Východné Slovensko v letokruhoch národa, vedecké zborníky Slovakistika, zostavenie vedeckého zborníka z konferencie pri príležitosti 150. výročia vzniku Matice slovenskej a 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda: Matica slovenská v národných dejinách, či monumentálne kolektívne dielo, ktoré vzniklo pod jeho vedením Dejiny slovenskej literatúry I. a II. Zaradil sa medzi popredných predstaviteľov slovenského národného života.

Pokiaľ by som jednou vetou zhodnotil najvýraznejší prínos Imricha Sedláka jeho slovami, tak to je východné Slovensko ako integrálna súčasť slovenskej národnej kultúry a spoločnosti, čo priniesol, zdokumentoval a zanechal pre nás i ďalšie generácie vedcov, pedagógov, študentov i pre širokú verejnosť.

Keď v dôsledku normalizácie musel opustiť akademickú pôdu, zakotvil od roka 1971 v prešovskom Múzeu Slovenskej republiky rád a zrealizoval Múzeum literárnych tradícií východného Slovenska v Župčanoch (r. 1976). Neskôr od roku 1976 v Matici slovenskej v Martine dosiahol celý rad nielen literárno-múzejných úspechov. Bol jedným z gestorov vytvorenia expozície Slovenského národného literárneho múzea MS v prvej matičnej budove. Pôsobil na vytváraní mnohých historických expozícií na Slovensku.

Po Novembrovej revolúcii mohol opätovne pedagogicky účinkovať. Najskôr pôsobil na Fakulte humanistiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v rokoch 1991–1993, kedy bol inaugurovaný a prezidentom vymenovaný za riadneho profesora. Pričinil sa o zriadenie štúdia odboru muzeológia a kultúrne dedičstvo fakulty v martinskom detašovanom pracovisku v MS. Na tejto univerzite vyučoval v rokoch 1997–2003 na Filologickej fakulte, pôsobil ako vedúci katedry slovakistiky a prodekan.

Na sté výročie založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti bol v roku 1993 pri jej obnovení, stal sa na jedenásť rokov predsedom, napomohol k obnove a zostavil niekoľko jej zborníkov. V období od druhej polovice 90. rokov pôsobil aj ako riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea MS, od roku 1996 ako vedecký tajomník, ako člen výboru MS pôsobil do roku 2013, členom redakčnej rady časopisu Slavica Slovaca bol v rokoch 1996–2015. Jeho profesionálne, metodické, odborné a vedecké usmernenie a koordinovanie práce bolo všeobecne známe najmä vďaka veľmi širokému a bohatému poznaniu, rozhľadenosti a skúsenostiam, dokázal usmerňovať pôsobenie a činnosť nielen matičných odborníkov v oblasti literatúry, ale i histórie, archívnictva, krajanského a múzejného zamerania, ba dokonca aj národnostných vzťahov, pravdaže vždy s vysokou vedeckou erudíciou.

Pred niekoľkými dňami si jeho rodina, priatelia a kolegovia pripomenuli v obci Belá-Dulice, kde trávil nielen voľný čas, ale i tvorivo pracoval, jeho nedožité 84. narodeniny. Narodil sa 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove, zomrel 2. októbra 2016 v Martine. Jeho význam pre Slovenskú republiky dosvedčuje aj to, že Tlačová agentúra SR ho zaradila medzi slovenské osobnosti, ktoré nás opustili v roku 2016.

Viliam Komora (1970) pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a v Stredisku národnostných vzťahov Matice slovenskej.

Obsah Listů 1/2017
Archiv Listů
Autoři Listů

Viliam Komora

Významná osobnosť nielen Slovenska

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu