Juraj Buzalka

Oportunizmus Macka Uška

Ide o revolúciu rurálnej spoločnosti proti establishmentu?

Kamarát zo študentských čias si na sociálnej sieti takto pripomenul skon jednej z ikon amerického storočia: „Fidel Castro 1962: Nezomriem, kým Spojené štáty nebudú zničené! 2016: Trump bol zvolený za prezidenta USA.“ Fidel Alejandro Castro Ruz bol známy silnou katolíckou výchovou. Jeho proroctvá nemožno brať na ľahkú váhu.

Víťazstvo Donalda Trumpa akoby symbolicky rámcovalo viac ako štvrťstoročie od pádu komunizmu v našej časti Európy. Americký príbeh bol vždy príbehom pozitívnej demokratickej revolúcie. Tou sa v našich pomeroch stal až november 1989. Keď sa končilo americké 20. storočie, na začiatku ktorého bol napríklad aj vznik Československa, východná Európa precitla do najstabilnejšieho štvrťstoročia svojej modernej éry.

Ozveny izolacionizmu, ktoré sa šíria rečami Donalda Trumpa v dňoch dvadsiateho siedmeho výročia novembra 1989, pripomínajú, že byť súčasťou desatiny najprosperujúcejšej časti sveta nemusí trvať navždy. Bez Ameriky dvadsiateho storočia by sa náš 17. november možno nikdy nestal, alebo by jeho priebeh vyzeral inak, ako vyzeral, a jeho dopad by bol iný.

Scenáre o komplote elít na čele s Clintonovou, ktoré mali trollovia prichystané po vyhlásení jej všeobecne očakávaného triumfu, možno po víťazstve blondýna s riedkou vlasovou prehadzovačkou hodiť do koša. Na sieťach nastal dočasný pokoj konšpiráciám. Názor, že v prípade Trumpa ide o víťazstvo demokracie, si dovolil napríklad taký vykorisťovateľ voličskej slabosti pre paranoju ako Róbert Fico, ktorý inak komentuje skôr nedemokratické režimy: Castrovu Kubu či Putinovo Rusko. Hádam iba v poslednej menovanej krajine môže byť víťazstvo Trumpa oficiálne vysvetlené ako dlhodobejší „civilizačný“ trend, ktorým sa už surovinová krajina dávno riadi...

Denník Washington Post okrem iného pripomenul doteraz neveľmi vyslovovanú súvislosť, že na oboch brehoch Atlantiku prebieha revolúcia rurálnej spoločnosti proti establishmentu a ekonomickým víťazom, ktorí žijú v kozmopolitných mestách. Ako pripomína denník, pocit vylúčenia z hlavného prúdu diania vystriedala hrdosť na provincionalizmus, na vidiecky pôvod a spôsob života, ďaleko od problémov spájaných s mestom.

Podpora brexitu bola najvyššia na vidieku. Radikáli vo Francúzsku, Nemecku krajinách, nehovoriac o Trumpovi, ktorý žal úspechy najmä na rurálnom Stredozápade, zvlášť bodujú antikozmopolitným slovníkom a oslovujú voličov menších mestečiek a dedín. Len v južnej Európe sa frustrácia viac koncentruje v mestách. Východ EÚ, ktorý autorovi Washington Post nestál za komentár, zostal malomestský bez ohľadu na veľkosť sídla. Rakúsky vidiečan Hofer našťastie nateraz nepotvrdil víťazné ťaženie takejto revolúcie.

Jedna z debát, ktoré vyplynuli z volebných výsledkov v Amerike, sa dotkla dôveryhodnosti expertov a dát, na ktorých stavajú svoje interpretácie. Opäť raz zaznieva volanie, ako to, že sme nevedeli odhadovať, čo sa stane? Iná diskusia sa týka údajnej krízy liberálnej demokracie. V tejto téme je Amerika terčom kritiky od dávna, veď môže za všetko zlo sveta, dominuje mu konšpiračnou silou a snaží sa vytvoriť jednu kozmopolitnú spoločnosť na úkor tých národných a provinčných.

Smutný paradox je, že víťazstvo Donalda Trumpa – politického oportunistu, parazitujúceho na obraze Ameriky frustrovaného bieleho muža – zasadilo tejto antiamerickej konšpirácii zásadnú trhlinu. Ako úsmevný paradox potom vyznieva, že republikánskych kandidátov zo šesťdesiat percent volia biele ženy...

Animovaný seriál o Mackovi Uškovi obsahuje príbeh o pomoci hladným vtáčikom. Kuchárka kozička v ňom dáva prasiatku slaninku pre vtáčiky, strádajúce na mraze. Hoci je Uško v pyžamku pri radiátore a vtáčiky na zime za oknom, všetci sú v tejto nerovnosti príslušníkmi zvieracej ríše. Keď pre vtáčiky prasiatko dostane od kozičky slaninku, netuší, že nesie vtáčikom časť tela svojho druha. Aj keď deťom sa postoj privilegovaného Uška a prasiatka páči – má mať výchovný účinok –, o zvieracej rovnosti a paradoxe slaniny netušia podobne, ako mnohí voliči netušia, čo rovnosť v právach a kanibalizácia demokratického vodcovstva znamenajú zo strany síce demokratickej, ale primárne oportunistickej politiky.

Ak si ešte niekto myslí, že dnes potrebujeme revolučne-ľavicové konšpirácie, aké sa spájajú s romantizovaným obrázkom Fidela Castra, nepochopil, že aktuálna vlna revolúcii patrí krajnej pravici. Najväčší sluhovia tejto revolúcie sú politici, ktorí sa vedome či z hlúposti chovajú ako Macko Uško s prasiatkom, keďže nevidia univerzálnejšiu morálnu potrebu, napríklad záchranu planéty; iba kalkulujú s mocou...

Populizmus je politický oportunizmus. Slovníkový výklad oportunizmu hovorí, že ide o pasívne, bezzásadové prispôsobovanie sa okolnostiam, nedodržiavanie zásad v prospech okamžitých výhod, prospechárstvo, ústupčivosť. Populista je v prvom rade oportunista. Boj proti takej klimatickej zmene, ktorej ignorovanie či zľahčovanie je žiaľ najmenej kritizovaným negatívnym efektom Trumpovho víťazstva, totiž nemôže byť predmetom konsenzu či voľby občanov – ľavicových, pravicových či akejkoľvek demokratickej väčšiny. Týka sa všetkých a svet je treba chrániť v sebaobrane. Tento najväčší morálny problém dneška – zachovanie života ako ho poznáme – oportunisti nevyriešia.

Juraj Buzalka (1975) je sociálny antropológ, pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 6/2016
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Oportunizmus Macka Uška

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu