Tomáš Horváth

Dobrý nápad, zlé prevedenie

„Myslenie je pohyb.“ Pod týmto heslom uviedlo slovenské Ministerstvo školstva nový školský rok ako Rok čitateľskej gramotnosti, v rámci ktorého uvádza, že rozvoj čítania „je spojený aj s pohybom tela“.

Ako nový správca školskej knižnice, ktorý má na starosti aj koordináciu aktivít zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti, som sa najprv potešil snahe o zacielenie pozornosti na tak pálčivý problém, akým je nízka čitateľská gramotnosť slovenských žiakov. Avšak následne som sa nad týmto sloganom a jeho výkladom zamyslel a v predstavách sa mi začali vynárať bizarné obrazy aktivít pre mojich žiakov: kto prebehne ďalej s knižkou na hlave, súťaž v zdvíhaní kníh či kto prelistuje viac stránok za čo najkratší čas. Moja láska ku knihám mi už zabránila premýšľať ďalej, a preto som ideu na súťaž v hode knižkou pochopiteľne hneď zavrhol (to už beztak podaktorí žiaci praktizujú denne počas prestávok). A tak som ďalej dumal nad tým, ako sa dá naplniť tento cieľ akejsi podivuhodnej kalokagatie.

Z Jarečka – rómskej komunity, odkiaľ dochádza väčšina mojich žiakov, to majú decká do školy asi tak na polhodinu cesty po vlastných nohách – dva kilometre ráno tam a dva poobede naspäť. Keď k tomu prirátame kilometre nabehané pri futbale v telocvični, na dvore alebo v miestnom parku, o nedostatku pohybu nemôže byť reči. No rovnako sa však nedá povedať, že by čítanie textu s porozumením patrilo medzi ich dostatočne rozvinuté zručnosti. Napokon, mnohí z nich potrebujú najprv zvládnuť základy slovenského jazyka, aby si vôbec mohli jedného dňa prečítať povedzme takého Harry Pottera alebo Malého princa. Áno, potrebujú sa výrazne zlepšiť v čitateľskej gramotnosti, ale zvýšeným fyzickým pohybom to asi nepôjde.

Znásilnenie potenciálne užitočnej idey nejakým od reality odtrhnutým návrhom na jej uskutočnenie nie je špecifickým problémom slovenského školstva, ale problémom vykonávania verejnej politiky obecne. Akoby nás fakt, že sa jedná o verejnú politiku, zbavovalzodpovednosti vykonávať ju sústredene, profesionálne a dôsledne len preto, že jej výsledok sa v konečnom dôsledku týka viac celku ako jednotlivca. A v celku sa, žiaľ, dožadovanie nápravy častokrát prehadzuje ako horúci zemiak, ktorý spravidla vychladne skôr, než nájde odozvu.

Nedávno vytvorená značka Slovenska, ktorou sa chce krajina prezentovať v zahraničí, nesie názov Good Idea Slovakia (Dobrý nápad Slovensko). Branding (promovanie značky) krajiny v zahraničí je dôležitý a nepochybne Slovensku a jeho imidžu prospeje, keď sa môže popýšiť viacerými úspešnými firmami a ich produktmi, start-upmi a inovatívnymi nápadmi šikovných ľudí. No môže sa rovnako pochváliť aj večne rozostavanými diaľnicami, prázdnotou zívajúcimi novovybudovanými priemyselnými parkami na východnom Slovensku, pseudobarokovými betónovými záhradami na Bratislavskom hrade pripomínajúcimi skateboardový park a ďalšími, možno dobre myslenými, ale šlendriánsky prevedenými nápadmi a projektmi štátnej správy? Spomeňme si len, ako dopadla bratislavská konferencia TechMatch venovaná start-upom, organizovaná vládnou agentúrou na podporu podnikania za viac ako milión eur, ktorú väčšina odbornej verejnosti bojkotovala práve pre jej predraženosť a nekoncepčnosť.

Good idea, bad execution. Dobrý nápad, zlé prevedenie. Tak ako mojim žiakom nestačí robiť kliky a hrať futbal, aby sa zlepšili v čítaní, rovnako nestačí predstierať, že akékoľvek politicky navrhované riešenie je riešením skutočného problému. Zodpovednosť za to, ako bude riešenie vyzerať, je preto rovnako na pleciach tých, ktorí ho navrhujú, ako aj tých, ktorých sa týka. Potrebujeme byť náročnejší a žiadať viac. V opačnom prípade nám hrozí, že značka Slovenska bude pôsobiť ako lacná, nespoľahlivá napodobenina, a nie ako jedinečný, značkový originál.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 5/2016
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Dobrý nápad, zlé prevedenie

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu