Marián Hatala

Človek s nádejou na ľudskosť

Cenu Asociace organizací spisovatelů Slovenska za rok 2014 získal Peter Juščák za román ... a nezabudni na labute! Kniha. o níž jsme stručně psali již v loňském 6. čísle, je beletristickým zpracováním osudů Slováků a Čechů odvlečených do sovětských gulagů. Cenu autorovi předal stálý spolupracovník Listů Marián Hatala. Přednesl také laudatio, jehož text přinášíme.

V spoločnosti často zlyhávajú obranné mechanizmy, vyvinuté v priebehu nášho kultúrneho a civilizačného úsilia, a odpor k násiliu stráca na účinku. Akoby kolektívnou potrebou bola deštrukcia medziľudských vzťahov a ich degradácia na úroveň mocenských pomerov, v ktorých špecifické podmienky uvoľňujú potenciál násilia. Človek sa vtedy stáva bezmennou obeťou, súc degradovaný na skratku, napríklad G 211. Tak znelo celé meno hlavnej postavy románu Ireny Kalaschovej, manželky karpatského Nemca, odsúdenej na mnohoročné nútené práce v tábore pri rieke Kolyma na Sibíri.

Človek sa vtedy stáva dozorkyňou Paraskou – fanatickou služobníčkou onoho epochálneho sociálneho experimentu, v ktorom je „mravné všetko, čo slúži veci komunizmu“. Paraska teda zbičuje i listy, ktorými väzenkyne oznamujú príbuzným svoje blížiace sa prepustenie z lágru. Ozvenu jej korbáča ešte násobí ozvena výstrelu z pušky namierenej na labuť. Labuť, smrteľne zranená, pozvoľna klesá, pantomimicky stvárňovaná maďarskou väzenkyňou – herečkou menom Katalin. Boha niet, konštatuje Poľka Danuta, účastníčka varšavského povstania. Áno, on sa zavše stratí, len čo ho začneme vylepšovať. Ako inak – k obrazu svojmu.

Juščákova 400-stranová reflexia doby a jej ľudí na pôdoryse viacerých príbehov predstavuje vo svojom celku úctyhodný literárny výkon. Filozofujúce a psychologizujúce úvahy sú namieste, rozbiehavosť a zbiehavosť autorskej reči sa ako kompozičné princípy nachádzajú vo vzájomnej rovnováhe a majú logickú súdržnosť a súvzťažnosť. Dialógy nesú všetky znaky vnútornej dynamiky a naturalistické prvky sa striedajú s pôsobivými poetickými opismi, akoby pochádzali z výrazového registra básnickej autority.

Podľa Rakúšana Hermanna Brocha, ktorý bol na úteku pre nacizmom, človek v časoch zatmenia a pomätenia mysle prerušuje svoju väzbu na nekonečné a absolútne. No každý individuálny zápas za zachovanie ľudskej dôstojnosti a nádeje v bezútešnom čase, každá nezlomná túžba po slobode takéto spojenie obnovuje. Aby z neho znovu a znovu vyplynul neodňateľný záväzok: byť ľudský v každom spoločenskom poriadku. Aby mohol trvať zázrak ľudskej existencie a budovanie, to znamená: zmnožovanie jednoty hodnôt.

Ľudskosť je totiž súčasťou základnej životnej situácie Človeka. Akokoľvek sa to v niektorých dejinných zlomoch javí ako priveľmi odvážne, trúfalé a naskrze nereálne očakávanie.

Takéto hlavné posolstvo sprostredkúva právom ocenená, proti nášmu zabúdaniu napísaná kniha Petra Juščáka ... a nezabudni na labute! z vydavateľstva Kalligram. Podistým na ňu možno vztiahnuť myšlienku Fjodora M. Dostojevského: „Všetci sme zodpovední za všetkých. Za všetkých ľudí predovšetkým. A ja väčšmi než všetci ostatní.“

Foto: Peter Juščák (1953) je spisovatel, publicista a dramatik. V Listech č. 1/2015 jsme otiskli jeho esejistickou úvahu Balada o jednopoľných. M. Hatala mu cenu předal 18. listopadu.

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Človek s nádejou na ľudskosť

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu