Juraj Buzalka

Štúr ako Vinnetou

V októbri 2015 uplynulo dvesto rokov od narodenia vodcu slovenských romantických nacionalistov, ktoré Ministerstvo kultúry SR poistilo vyhlásením Roka Ľudovíta Štúra. V júni tohto roku tiež zomrel herec, ktorý pre niekoľko generácií Čechoslovákov stelesňoval indiánskeho hrdinu Vinnetoua, Francúz Pierre-Louis, barón z Bris. Trúchlenie za týmito dvoma symbolmi na Slovensku – oveľa emočnejšie za Vinnetouom ako za Štúrom – neprekvapuje, najmä ak vezmeme do úvahy populárny model romantického vodcu.

Dej románu Karla Maya a filmu o náčelníkovi Apačov sa odohráva v polovici devätnásteho storočia na americkom juhozápade, na okraji vtedy civilizovaného sveta. Podobne ako dej dominantného naratívu o Štúrovi aj naratív o Vinnetouovi sa končí hrdinovou tragickou smrťou. Na fiktívnom Divokom západe i vo vtedajšom – z hľadiska mocenskej gravitácie sveta – okrajovom Hornom Uhorsku často platilo právo silnejšieho. Modernizácia prebiehala na úkor hrdých domorodcov, chrániacich svoj spôsob života. Moc držala v rukách „cudzia“ vrstva zbohatlíkov a úradníkov, ktorým sa do cesty dokázali postaviť iba ak vandrujúci cudzí muži – ženy sú v romantických bojoch naveky pasívne – ako Old Shatterhand či podobne sympatickí karpatskí „sociálni banditi“, ako týchto hrdinov ľudu nazval historik Eric Hobsbawm.

Ako sa na romantizmus patrí, fiktívny hrdina prérie skonal v približne rovnakom čase ako neskorší najvýznamnejší vodca Slovákov. Kým Indián zomrel v následku zákernej strely bezškrupulózneho chamtivca, reprezentujúceho vtedajšie neblahé pomery Nového sveta, Štúr postrelený vlastnou guľkou počas kochania sa malokarpatskou prírodou – scenéria divočiny ako miesta postrelenia v oboch prípadoch nie je náhodná – vydýchol v modranskom meštiackom dome, „trpiac“ v domácom väzení pod kuratelou starého a neskôr ako cudzieho označeného uhorského štátu. V čase smrti aj života bol tento bývalý peštiansky poslanec za mesto Zvolen – vďačný za zvolenie hlavne pánom Ostrolúckym a im podobným, keďže nemajetný a nevzdelaný ľud ani ženy volebným právom nedisponovali – väčšine slovenskojazyčných agrárnych samozásobiteľov takmer neznámy. Jeho dnešná popularita je teda podobná úspechu literárneho hrdinu: jeho význam musel byť postupne prerozprávaný tak, aby sa ľud o Štúrovi dozvedel a navyše ho prijal ako hrdinu.

Zástoj slovenských romantických nacionalistov i českej elity pri konštruovaní naratívu Štúra ako lídra a Slovákov ako folklórneho národa je všeobecne známy. Menej zmapované sú však nezamýšľané dôsledky pestovania tohto ideálu. Popularita Vinnetoua na Slovensku, ktorá sa líši od modernistickej trampsko-zelenej českej alternatívy či nebodaj od nemeckej, stojacej tak na kritike kolonializmu ako aj na odčinení viny z nacizmu, potrebuje hlbšie vysvetlenie práve kvôli modelu vodcovstva, ktoré Vinnetou a Štúr v populácii reprezentujú. Prejavujú sa v ňom iracionálna hrdosť a vzdor, odklon od kalkulovania, výberová solidarita, avšak najmä bezbrehá idealizácia sociálnej bázy, z ktorej hrdina odvíja svoju legitimitu. V prípade Štúra ide o idealizovaného slovenskojazyčného roľníka, bohabojného morálneho giganta, ktorý na rozdiel od nezriedkavej reality neterorizuje manželku a okolie, neopíja sa bimberom a už vôbec ako reprezentant kolektívu nepraktizuje napríklad sodomiu alebo príbuzenské párenie či pästné súboje, dokladované v lazníckych oblastiach Karpát ešte aj v dvadsiatom storočí.

Pri pretrvávajúcej popularite tohto líderstva – kultivovaného Hlinkom, Mečiarom, ale napríklad aj v podaní jedného z najvýznamnejších súčasných križiakov Róberta Fica, ktorý, prepytujem, „ušľachtilým divošstvom“ prevyšuje bohapustý malomeštiacky rasizmus pána prezidenta Zemana – však neslobodno zabúdať, že Mayovky mal v obľube aj istý rakúsky vidiečan menom Adolf Hitler. Určite to však nebolo z rasových dôvodov, ale pre veľkú záľubu v romantizme.

Juraj Buzalka

Obsah Listů 6/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Štúr ako Vinnetou

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu