Juraj Buzalka

Moji známi

Môj známy, elektrotechnický inžinier, bývalý riaditeľ významnej firmy a potomok vojnových utečencov z Balkánu, po rozhodnutí ministrov vnútra 21. septembra o rozdelení utečencov medzi krajiny EÚ uverejnil takýto status na jednej zo sociálnych sietí (doslovný prepis): „Dobre rano otroci. Ako sa Vam stava s pocitom ze este aj negramotny cernoch je pre Nemca viac ako Slovak? Dufam ze dobre a ze po ceste do hitlerautofabrik pri Devinskej sa Vam nic nestane. V ramci solidarity s Nemeckom mate tretinovy plat ako Nemec. Tych utecencov platite Vy. Ked volate cez T-com, internetujete, tato elektrika ich tiez zivy...“.

Iný môj známy, programátor v úspešnej softvérovej firme z malého juhoslovenského mesta, niekoľko dní predtým uverejnil tento inzerát: „predám BMW rad 5 GT 535i xDrive Gran Turismo,2011,130 tisic km“. Dňa 20. septembra som sa pre zmenu ja podelil o silnú reportáž z brutálneho zásahu maďarských policajtov proti utečencom na hranici so Srbskom. Na ňu majiteľ luxusných športiakov reagoval takto (text opäť bez jazykovej úpravy): „neviem preco ich tu chces mat, nech si idu, kam chcu, ked uz nechcu bránit svoju vlast. V Europe budú s nimi len problemi, oni sa tu budu len množit ako ta banda cigánska co tu máme. Naša ekonomika to neutiahne.“

Vyštudovaný učiteľ – štyridsiatnik z malej slovenskej obce, do ktorej som dochádzal za rodičmi zo štúdií v čase mečiarizmu, mi po zvolení neofašistu do funkcie župana Banskobystrického kraja vysvetľoval, že nežijem na vidieku a nemôžem pochopiť, prečo ľudia volia mladého učiteľa s rasistickými rečami. Vtedy som ešte netušil, že stretnem riaditeľa základnej školy v mestečku, ktorého primátor za „sociálnu demokraciu“ sa stal známy antisemitskými názormi, ako mi vysvetľuje, že pre zdravie politického systému je zvolenie neofašistu dôležité.

Nedávno prebehla médiami správa o výcvikových táboroch pre školopovinné deti, ktoré ponúkajú bývalí vojaci či samoregrutovaní „branci“, podozriví zo sympatií k neofašizmu. Deti sa učia strieľať zo samopalu, dostávajú základy vojenského výcviku a pravdepodobne počúvajú náckovské bludy ako vystrihnuté zo známeho, putinovskou propagandou (a pravdepodobne aj peniazmi) sýteného, konšpiračného časopisu, ktorý sa mimochodom tiež vyskytol v rukách učiteľky na hodinách občianskej náuky. Chválila ho tiež populárna moderátorka, vzdelaním kulturologička, inak dcéra diplomata, spolupracovníka komunistickej tajnej služby a súčasného spisovateľa.

Výber týchto známych je vzdialený od stereotypu radového podporovateľa neofašizmu ako frustrovaného nezamestnaného muža z robotníckej profesie. Moji známi nie sú ani osamelí starí mládenci s maturitou, ktorí v plnej životnej sile a s plným bruchom domácich dobrôt nevládzu cestovať za osemstoeurovou prácou ani biednych sto kilometrov od mamičky. Moji známi sú v porovnaní s utečencami či Rómami v osadách dobre zabezpečení a majú školy. Prečo mi je z nich nevoľno?

Desí ma mlčanie týchto bohatých európskych inteligentov pri otázke, akú alternatívu k „nemeckému otroctvu“ – teda civilizačnému vrcholu môjho rodného karpatského lazu – vlastne chcú. „Upokojil“ ma môj známy, absolvent anglistiky a hungaristiky, ktorý si istý čas zarábal ako stredoškolský učiteľ: „... co mas stale s tymi fasistami to je to liberalne kladivo na carodejnice, hovorit o niekom ze je fasista, len preto ze s nim nesuhlasim... to je ozajstny liberalfasizmus... dvojicky nezhodili zidia, ale o tom zrejme vedeli, lebo ani jeden z nich tam nebol...!“

Juraj Buzalka

Obsah Listů 5/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Moji známi

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu