Juraj Buzalka

Sto kresťanov

Európskou udalosťou leta na Slovensku a pravdepodobne i v Čechách sa nestala grécka kríza, akoby sa dalo očakávať vzhľadom na peniaze, ktoré bude obyvateľov naďalej stáť. Hlavné miesto v uhorkových debatách zaujali utečenci, pomoc ktorým ich stojí bagateľ. Slovenská utečenecká dráma má viacero dejstiev, ba mení aj žáner, keď sa zvrtne na komédiu, aby bola na konci skôr tragická. V nej premiér päťmiliónovej členskej krajiny EÚ – zdroja najväčšej európskej emigrácie po Írsku a dlhodobo najxenofóbnejšej pri prijímaní azylantov – s vážnou tvárou navrhne, že z počtu štyridsaťtisíc úbožiakov v preplnených táboroch na juhu Európy prijme jedno celé sto. Premiér jedného z najbohatších štátov sveta, ktorý si roky užíva miliardy eur z európskych rozvojových programov, trvá na tom, že kmeňoví rodáci nezvládnu viac. Šancu nájsť nový život však dostanú len kresťania. Tento návrh by možno zostal komickou hlúposťou náčelníka nejakého svojstojného Karpatského lazu, ktorý sa náhodou stal členom Európskej únie, ak by sa z frašky nestával slovenskou a samozrejme zostával utečeneckou tragédiou.

Na podobnú a predsa odlišnú situáciu v Čechách – sto oproti tisícpäťsto je rozdiel civilizácie – upozornil v Lidových novinách (21. 7.) religionista Martin Putna. Podľa neho politická reprezentácia výberom „kresťanov“ de facto vyberá „jen-když-nejsou-muslimové“. Možno s ním len súhlasiť, že jediným pozitívom utečeneckej biedy sýrskych kresťanov je fakt, že si naši tiežkresťanskí politici vôbec všimli Blízky východ aj ako domov nemoslimov, nielen výrazne menšej skupiny islamských radikálov. Z religionistického hľadiska je ilúziou myslieť si – tvrdí ďalej Putna –, že samotné hlásenie sa niektorých Sýrčanov ku kresťanstvu znamená vzývanie Západu. Už v minulosti existoval teologický i štátoprávny tlak, ktorý v očiach gréckych a rímskych kresťanov urobil z Kristových verných na Blízkom východe heretikov a Európe ich odcudzil. V praxi „tolerantného“ kresťanstva úspešne pokračoval kliatbami a vlastnou schizmou, antisemitizmom, protireformáciou, svätením koloniálnych mečov a v Bystrici za povstania napríklad aj hitlerovských zbraní a zástav. Zavádzanie politikov má teda okrem Putnom spomínaného religionistického aj širší sociálno-antropologický rozmer. Premiér Fico a jemu podobní anti-islamizmom totiž pomaly prekonávajú aj križiakov bratislavských kaviarní, ako sa niektorí členovia katolíckej omladiny z hlavného mesta titulujú. Ťažko mu vysvetliť, že tak ako majú mnohí sekulárni Turci bližšie k ideálom liberálnej demokracie ako napríklad tisíce netolerantných poľských či slovenských katolíkov, bojujúcich proti „kultúre smrti“ Európskej únie, podobne mnohí sýrski kresťania môžu zapadnúť na československej dedine oveľa ťažšie ako napríklad sekulárni obyvatelia Damašku so znalosťou jazykov a vzdelaním, hoci aj moslimského pôvodu.

Slávna esej nedávno zosnulého cambridgeského antropológa Jacka Goodyho Islam v Európe už vyše desaťročie ukazuje, akou plodnou súčasťou Európy zostáva islam. Arabské dedičstvo v krajinách európskeho Stredomoria, osmanská kultúra na Balkáne a stredoázijské vplyvy od južného Ruska až po Poľsko ukazujú významné obohacovanie. Káva, paprika a kúpele sú napríklad na strednom Dunaji asi najobľúbenejším, i keď málo známym dedičstvom po osmanských moslimoch. Ešte menej známy je príbeh nosa Milana Lasicu, ktorého tvar a zakrivenie jeho nositeľ pripisuje dvestoročnému panovaniu Turkov na hrade Modrý Kameň na juhu stredného Slovenska, niekoľko kilometrov od rodných Pliešoviec. Zďaleka nielen výboje, ale kultúrne vplyvy v starobylej matematike, architektúre, medicíne či astronómii dokladujú prítomnosť islamu v Európe. Dnes túto plodnú koexistenciu zosobňujú nielen milióny nových daňovníkov moslimského vyznania v západnej Európe, ale aj autochtónni Európania ako Bosniaci, Albánci a Turci.

Juraj Buzalka

Obsah Listů 4/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Sto kresťanov

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu