Ferdinand Vrábel

In memoriam Jaroslav Opat

(11. 4. 1924–4. 7. 2015)

Obsahem svého života zanechává každý člověk za sebou stopu. Většina oněch stop je uchovávána dál lidmi zesnulým blízkými.

Jaroslav Opat: Stopa T. G. Masaryka v dějinách. Listy č. 1/2010

Začiatkom leta nás zastihla smutná správa: zomrel doc. PhDr. Jaroslav Opat, DrSc., medzinárodne uznávaný vedec, vynikajúci znalec života a diela T. G. Masaryka, človek vzácnych osobných vlastností, učiteľ a otcovský priateľ mnohých mladších českých i slovenských historikov. Žiada sa ešte dodať – vzácny príklad toho, že sa aj za nepriaznivých okolností dá a musí vydržať pri svojom osobnom presvedčení a aj za cenu veľkého osobného rizika ísť do konfliktu s nositeľmi moci.

Jaroslav Opat sa narodil vo Vojnovom Městci na Českomoravskej vysočine. Pochádzal zo skromných pomerov, a preto sa vyučil za stolára. Vojnová pohroma a spoločenské pomery stáli za jeho príklonom k ľavici a vstupom do Komunistickej strany Československa. V rokoch 1945–1947 navštevoval Ústrednú školu bytového priemyslu v Prahe, oddelenie pre stolárov. V ďalších rokoch 1947–1951 vyštudoval Vysokú školu politickú a sociálnu v Prahe a v rokoch 1953–1961 prednášal na Vysokej škole straníckej pri ÚV KSČ. Zdalo sa, že pred nadaným a pracovitým mladým človekom je otvorená cesta k vedeckej i politickej kariére.

Nestalo sa tak, respektíve stalo sa tak po rokoch, ale s mnohými prekážkami a protivenstvami. Opat si aj ako komunista zachoval zmysel pre objektivitu a kritické zmýšľanie. Postupne sa dostával do rozporu s dogmatickými názormi a deformovanými postojmi vo vedení KSČ najmä v otázke Juhoslávie a Tita, ktorého odmietal paušálne odsudzovať len na pokyn z Moskvy a od domácich ideologických konzervatívcov. V roku 1961 ho preto ako člena „projuhoslovanskej“ frakčnej skupiny okolo Klementa Lukeša vylúčili zo strany. V tom čase to malo vážny dopad na existenčné pomery mladého vedca. Musel opustiť vedeckú činnosť a ťažko si hľadať zamestnanie. Dva roky pracoval aj ako baník v Jáchymovských doloch v Příbrame. Ťažká fyzická práca v nebezpečnom prostredí zrejme zanechali trvalé stopy aj na jeho zdraví.

K vedeckej práci sa Opat mohol vrátiť až po čiastočnom uvoľnení ideologického tlaku v roku 1964. Pracoval v Ústave dejín európskych socialistických krajín ČSAV v Prahe, kde sa venoval dejinám Juhoslávie. Viedol autorský kolektív, ktorý sa v roku 1969 prezentoval dielom Střední a jihovýchodní Evropa ve válce a v revoluci. Rok 1968 priniesol aj jeho stranícku rehabilitáciu, ale v roku 1970 bol z KSČ opätovne vylúčený. Znovu musel opustiť svoje pracovisko v Akadémii vied a hľadať si obživu v robotníckych povolaniach. V roku 1978 odišiel do invalidného dôchodku, ale ani vtedy sa nepoddal ťažkej životnej situácii a vedecky pracoval ďalej.

Postupne sa zapájal aj do disidentského hnutia. V januári 1977 podpísal Chartu 1977 a začal sa systematicky venovať výskumu života a diela T. G. Masaryka. Jeho práce vychádzali v samizdate a v zahraničí. Najvýznamnejším zhrnutím výsledkov jeho bádania z uvedeného obdobia je základné dielo pre počiatky Masarykovej vedeckej a politickej činnosti Filosof a politik T. G. Masaryk v letech 1882–1893. Příspěvek k životopisu vydané v roku 1987 v exilovom nakladateľstve Index v Kolíne nad Rýnom a v roku 1990 aj v Prahe v Melantrichu.

Spoločensko-politický prevrat v roku 1989 umožnil Jaroslavovi Opatovi vrátiť sa k vedeckej práci. Vo februári 1990 sa stal riaditeľom Ústavu T. G. Masaryka v Prahe. Opat preň vlastne vybudoval a zabezpečil dôstojné postavenie, keď sa Ústav stal súčasťou Akadémie vied Českej republiky. Aj pri tejto vážnej organizačnej práci, ktorá si vyžadovala mnoho času, síl a pevných nervov si Jaroslav Opat našiel čas na vedeckú prácu a v nasledujúcich rokoch publikoval závažné „masarykiany“, príspevky o T. G. Masarykovi, organizoval vedecké konferencie, výstavy, prednášky. Mali sme možnosť zachytiť viaceré jeho vystúpenia na konferenciách alebo pri významných výročiach, ako bolo napríklad aj prijatie Deklarácie slovenského národa v Martine v roku 2008.

Potom ako v decembri 1997 odišiel z funkcie riaditeľa Masarykovho ústavu AV ČR, pracoval Opat na koncepcii a librete nadačného Múzea TGM v Lánoch. V 90. rokoch Opat nadviazal aj spoluprácu s Masarykovým múzeom v Hodoníne, ktoré sa začalo špecializovať na dokumentáciu osobnosti T. G. Masaryka. V Hodoníne sa postupne vyvinula bienálna tradícia medzinárodných masarykovských seminárov a jarných prednášok, na ktorých organizácii sa Opat významne podieľal. Je aj autorom libreta pre expozíciu Múzea T. G. Masaryka v Hodoníne venovanej Masarykovi.

K Masarykovmu hodnoteniu, ku ktorému sa prepracoval Jaroslav Opat, patrí konštatovanie: „Proti tezi, že největším byl Masaryk v době předválečné, a proti různě motivovaným kritikám Masaryka-prezidenta soudím, že největším a nejvýznamnějším v Masarykově odkazu zůstává to, co tvořil a celému světu v podobě velmi reálného odkazu zanechal právě jako prezident republiky, která svou demokracií patřila ve své době v Evropě k nejzdravějším a svým ideovým a etickým založením, při všech jejích slabinách a otevřených problémech, k nejperspektivnějším. V multinacionálním státě, ve válkou sociálně, ideově a mravně rozvrácené Evropě Masaryk dokázal nejen účinně čelit nejrůznějším nacionálně-šovinistickým, sociálním a jiným silám rozvratu a destrukce, ale byl zároveň s to postupně, demokratickými prostředky, v relativním pokoji a míru, soustřeďovat kolem sebe a svého politického programu sociálně, etnicky a kulturněpoliticky různorodé síly k budování moderní, prosperující, doma i vůči vnějšímu světu otevřené demokracii.“

Je veľa fráz, ktoré neskrývajú v sebe žiadnu pravdu. Jednou z nich je aj tá, že nikto nie je nenahraditeľný. Plne to však neplatí a neplatí to ani v prípade Jaroslava Opata. Jaroslav Opat je nenahraditeľným v prvom rade pre svojich blízkych, rodinu, priateľov, známych i kolegov. Ale zostane dlho nenahraditeľný predovšetkým ako hlboký znalec života a diela dodnes nedocenenej osobnosti českých a slovenských a v tomto prípade aj československých dejín – Tomáša Garrigue Masaryka.

V rokoch, keď Opat žil v Bratislave, mal som možnosť stráviť s ním niekoľko inšpirujúcich hodín v diskusiách o rôznych problémoch spojených s dejinami Československa a s Masarykovým vplyvom predovšetkým na Slovákov, na jeho priateľstvo a konflikt s Vajanským, jeho vplyv na hlasistov a pobyty na Slovensku, či to už bola Bystrička pri Martine alebo Topoľčianky. Nesmierne cenné boli jeho poznámky na okraj v nemčine vydaných Čapkových Hovorov s TGM a hlavne úvodnej eseje z pera nemeckého literárneho vedca Hansa Dietera Zimmermanna s príznačným názvom Masaryk's Größe – Masarykova veľkosť.

Áno, ako zdôrazňoval Opat, cudzinci vedeli a aj dnes často vedia Masaryka hodnotiť spravodlivejšie ako mnohí Česi a Slováci. Opat často cítil potrebu vyjadriť sa na okraj nesprávnych interpretácií Masaryka a skresľovaniu jeho diel i činov. Svedčia o tom okrem mnohých Opatových knižných aj časopiseckých prác aj jeho polemiky a recenzie príspevkov autorov, ktorí Masaryka nepochopili. Viaceré Opatove vždy faktami a logickými vývodmi podložené kultivované odpovede patria a vždy budú patriť k zlatému fondu materiálov, ktoré v minulosti uverejnili aj Listy.

K dielu a príkladu Jaroslava Opata (bibliografiu si môžete pozrieť tu: www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/opat.html) sa dlhé roky budú vracať aj ďalšie generácie českých a slovenských historikov. Na jeho memento by nemal žiadny z nich zabudnúť: Neberme dějinám, co jejich jest. Nevnucujme jim, co v nich nebylo!

Česť jeho pamiatke!

Ferdinand Vrábel (1948) je historik. Vystudoval archivnictví na FF UK v Praze. Věnuje se dějinám první Československé republiky, tématům antisemitismu a národnostních menšin.

Obsah Listů 4/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Ferdinand Vrábel

In memoriam Jaroslav Opat

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu