Marián Hatala

Politici a „pan Publikum“

V Novom Yorku majú postarané o letnú divadelnú atrakciu. Na Manhattane sa uskutočnia predstavenia s jediným hercom a pre jediného diváka, vstup: zdarma. Javiskom a zároveň hľadiskom sa stane červená čalúnená mobilná komora s rozmermi 1,2 x 2,5 metra. V miniatúrnej garsónke sa bude hrať vždy jeden zo siedmich vopred pripravených trojminútových hier od známych novo-yorských dramatikov a v hlavnej úlohe sa objavia hviezdy televíznych seriálov, ale i herci broadwayských divadiel, pričom každá hra sa začne čarovnou vetou „Nie som ten cudzinec, za ktorého ma pokladáte“. Herci sa už tešia, že môžu osloviť konkrétneho diváka, a neprekáža im, že potlesk nebude veľmi silný, aj keď si werichovský pan Publikum nebude práve sedieť na dlaniach, rovná sa: na ušiach.

Byť politikom, napríklad guberniálno-provinčno-slovenským, na večné veky a nikdy inak presiaknutý zatuchlinou nevyvetrateľných domácich malopomerov, rozpučilo by ma od jedu. Tak my tu nevieme, čo skôr, riešime ozdravenie Váhostavu tak, aby sa nedotklo daňových poplatníkov, kriesime zdravotníctvo a kultúru ďalším súborom opatrení, hľadáme v úzkej spolupráci s finančnými skupinami – majiteľmi tejto krajiny účinné nástroje na oživenie kapitálového trhu a celkové ozdravenie ekonomiky, naháňame investície po celom svete, pripravujeme dôstojné, priam reprezentatívne podujatia na uvítanie Putinových motorizovaných vlkov, dávame hlavy dokopy, aby sme našu metropolu na Dunaji, čoskoro budúcu Mekku kasín, zatraktívnili pre zahraničných turistov tak, že sa nabudúce rozhodnú navštíviť ju nie na pol dňa, ale rovno na celý deň, zveľaďujeme Hlavnú stanicu, aby každý, kto k nám zavíta, okamžite vedel, kde sa ocitol, naše odborné tímy pripravujú jeden sociálny balíček za druhým, o ktorých len zapredanci kapitalizmu, neprajníci a nepriatelia nášho sociálno-demokratického zriadenia môžu demagogicky tvrdiť, že sú predvolebnými úplatkami občanom, ktorí si na balíčky museli priplatiť, pripravujeme súťaž, ktorej víťaz zorganizuje celoslovenskú súťaž o najlepšiu selfie s členom vládneho kabinetu podľa svojho výberu (nielen ním preferovaného vládneho politika, ale aj miesta a času, kde fotografia vznikne), náš Odbor komunikácie s verejnosťou na Úrade vlády SR už dokonca poveril jednu zo schránkových firiem, aby transparentne informovala o priebehu celonárodnej súťaže, to znamená, aby letáky vhadzovala do schránky v každej domácnosti a... a oni v tom Ňujorku takto?

Keby som bol vyššie opísaný politik, ani na najprchavejší okamih by som neuveril, že tie divadelné trojminútovky môžu „byť nadžgané duchom“, akoby povedal ten ich americký Džon Stajnbek. A neuveril by som ani tomu, čo nám zlé jazyky jednostaj podsúvajú: že ak my politici nie sme vo svojich čalúnených mobilných, najmä však červených komorách sami, nuž iba preto, že občas ktosi z okoloidúcich zvedavcov zacíti lákavú vôňu všade sa šíriaceho populizmu a akože nevdojak nakukne dnu, či nezvýšili aspoň studené parky a teplé pivo, keď už sa minuli perá s logom našej štátostrany a balóniky s emblémom ružovej budúcnosti, zaručenej pre každého bez výnimky, hlavne však pre tunelárov, obchodníkov s fondmi EÚ, daňových podvodníkov a pre podnikajúcich eštebákov.

Ako je známe, nie som známy osamelý slovenský politik, ale – parafrázujúc pôvabnú vetu z úvodu – „cudzinec, za ktorého ma všetci pokladajú“. V tejto krajine je to vcelku znesiteľný modus vivendi.

Marián Hatala

Obsah Listů 3/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Politici a „pan Publikum“

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu