Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2015 > Číslo 3 > Juraj Buzalka: O Matko, koniec świata!

Juraj Buzalka

O Matko, koniec świata!

Máj 2015 vstúpi do dejín Európy kvôli trom udalostiam. Utopeným utečencom v Stredomorí, úspešnému írskemu referendu o zakotvení manželstva osôb rovnakej sexuálnej orientácie do ústavy a poľským prezidentským voľbám. Utečenci dramaticky pripomínajú závislosť slobody a blahobytu od občianstva. K Írsku som plánoval napísať čosi v zmysle „to sa hlasuje, keď biskupi zúžia katolícke náboženstvo na tému sex“. Plánoval som zovšeobecniť, že výsledok írskeho referenda potvrdzuje trendy, pozorovateľné aj vo východnej Európe, že vyväzovanie sa veriacich zo zovretia doktrinálneho kléru ešte automaticky neznamená konečný posun k liberálnej spoločnosti. Aj manželstvo je koniec koncov inštitúcia prudko tradičná a fakt, že aj katolíci spomedzi nás (a spomedzi seba) si zvykajú na gejov a lesbičky, je len malou náplasťou na akútnu chorobu antiosvietenstva, ktorá sa šíri internetom i na ulici.

Europoslanec Škripek zhodnotil írske referendum ako „snahu človeka prerobiť Bohom daný prirodzený poriadok vecí“. Konzervatívci, ktorí nepochopili, že zmyslom nedávneho neúspešného referenda o tzv. ochrane rodiny na Slovensku bolo, že väčšine veriacich – podľa sčítaní stále okolo 80 percentám obyvateľov – gejovia a lesbičky nevadia, pokračujú v arogantnej jazde naslepo. Ján Figeľ, ktorý vďaka „sociálnodemokratickej“ strane premiéra nedávno presadil homofóbiu ako ústavnú doktrínu, vníma výsledky referenda v Írsku ako ďalší krok na ceste k spochybňovaniu a oslabovaniu prirodzenej rodiny pod zásterkou moderných ľudských práv. Jeho kolega kresťanský poslanec Mikloško rovno zainkvizoval: „Íri... zabudli na Desatoro. To sa im vráti!“

V najkatolíckejšej krajine regiónu – Poľsku – sa medzitým konali prezidentské voľby s výsledkom akoby navzdor írskemu referendu. Budúci prezident pochádza z euroskeptickej strany, spriatelenej s orbánovským režimom a s rétorikou konfesionálnej diktatúry. Očakávaný budúci poľský premiér, ktorý ho za kandidáta nasadil, Jarosław Kaczyński strávil víťaznú noc modlitbou na Jasnej Górze v Częstochowej. Dôvodom úspechu krakovského Andrzeja Dudu pravdaže nie je Kaczynského pieta. Únava z úspešnej osemročnej vlády stredopravice, príliš sebaistá kampaň protikandidáta a vplyvy ako nezamestnanosť, podpriemerné zárobky väčšiny či slabý výkon verejných služieb, ktoré napriek impozantnému rastu Poľska v uplynulých rokoch nepocítili všetci Poliaci, určite prispeli k pádu reprezentanta umierneného pravého stredu. Treba však prirátať dve špecifiká, ktoré hrali do karát radikálnejším: silný antiestablišmentovský pocit voličov a globálne trendy.

Okrem tradičného populistického protestu dediny, ktorá je „mocno retro a konserwa“, treba na vrub úspechu Dudu prirátať protestantov spomedzi spoločensky úspešnejších, medzi nimi najmä mladých voličov. Mladí si nielenže nepamätajú režimy Kaczynských, Mečiara či Orbána. Aj taký komunizmus je pre mnohých z nich už len rozprávka o sociálne spravodlivejšom svete, ako je údajne ten dnešný. Alternatívou je potom Kaczynski, Orbán či Jobbik – a to aj bez nutnej podpory putinovských petrodolárov napríklad v poľskom prípade – alebo Fico ochotný pracovať s čímkoľvek sociálne konzervatívnym a národným či bezškrupulózny oligarcha a údajný eštebák Babiš. Ak ešte donedávna platilo tvrdenie ekonómov hlavného prúdu, že globalizácia zasnúbená s trhom prinesie prosperitu celému svetu a politológovia pripomínali, že súčasťou tohto globálneho pokroku musí byť liberálna demokracia – v tom boli stredopravé strany postkomunistickej Európy okrem Maďarska asi najviac myšlienkovo konzistentné –, dnes je situácia iná. Deväťdesiate roky, kedy bolo aspoň jasné, že od populizmu existuje len cesta liberálnej demokracie – a dodnes nikto nič lepšie nevymyslel –, dnes strieda strach o budúcnosť. Ten sa prejavuje volaním po ochrane zemi, krvi a matičky Częstochowskej: „O Matko, koniec świata!“

Juraj Buzalka

Obsah Listů 3/2015
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.