Tomáš Horváth

Nedôvera po slovensky

Aby bol štát legitímny, občania si ho musia dokázať predstaviť. Ale ak si povieme, že nám stačí byť nezávislým človekom, ktorý nepotrebuje predstavu o štáte a spoločnosti, práve vtedy sa stávame najnáchylnejšími na rôzne vplyvy zvonka, na propagandu.

Heslom dneška už nie je „sme s vami, buďte s nami“ – dnes nikomu nedôverujeme a chceme byť sami. Nedávne dianie na Slovensku sa ponáša na víziu, ktorú zažíval Raskoľnikov na konci Dostojevského románu Zločin a trest. V tejto vízii sa mu zdalo, ako z Ázie do Európy dorazil mor, ktorý spôsobil, že každý, kto sa ním nakazil, sa zrazu začal cítiť neotrasiteľne múdro. Ľudia si navzájom nerozumeli a nikto tomu druhému nedôveroval, pretože „každý si myslel, že jedine v ňom je obsiahnutá pravda“. Ľudia sa odrazu nedokázali zhodnúť na tom, čo je dobro a čo zlo, nič im nedávalo zmysel.

Je to na námestiach. Začiatkom marca sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí konal protest proti základniam NATO na slovenskom území, ktorého sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí naozaj pestrého ideového zafarbenia. Nechýbali vlajky nacionalistov, komunistov, fanúšikov panslavizmu, či dokonca slogany „Vladimír Putin, náš prezident“. Iniciátorom a hlavným rečníkom bol Ján Čarnogurský. Stojac vedľa muža mávajúceho veľkou komunistickou zástavou prirovnal niekdajší prvý podpredseda federálnej československej vlády a dlhoročný podpredseda kresťanských demokratov tento protest, ktorého cieľom bolo dať najavo, že Slovensko „nebude bojovať za cudzie záujmy“, k Sviečkovej manifestácii z roku 1988. Tlieskali mu komunisti aj pravicoví extrémisti.

Je to v kostoloch. Druhá marcová nedeľa. Z kazateľnice v bratislavskom jezuitskom kostole zaznievajú slová, ktoré donútia podaktorých znechutene sa zodvihnúť a opustiť lavice. Od emóciami nabitého referenda uplynul sotva mesiac, ale zneužívanie liturgie na politickú agitáciu pre podaktorých pokračuje ďalej. Na omši, naživo vysielanej v katolíckom rádiu, sa kňaz rozohňuje nad tým, že mnohé veci sú úplne inak, než sa nám to niekto snaží nahovoriť, že „nie červená ruská hviezda, ale tých 50 bielych“ je problém, že všade, kam táto noha vkročila, sa rozhoreli vojny. V žalúdku mu zjavne leží aj súčasný prezident Kiska a jeho kritika ruskej propagandy – ktovie, ako poslucháči vnímali kňazovu alegóriu o tom, že aj dobrí anjeli by niekedy potrebovali pristrihnúť krídelká.

Je to v médiách. Na falošný poplach týkajúci sa povinnej brannej povinnosti v prípade vyhlásenia vojny, ktorý sa šíril po internete, zareagovalo viac ako 12 tisíc mužov. Uskutočnila sa anketa o najväčšieho rusofóba, prudko rastie počet webov šíriacich neoverené konšpiračné dohady, diskusie pod článkami sú zahltené falošnými identitami, tzv. trollmi, a prezidentove slová o hrozbe platenej informačnej kampane na internete sú vykresľované ako „pogrom na nezávislé webové stránky“.

Nedôvera sa šíri Slovenskom, verejný priestor jej začína byť plný. Bolo by ale unáhlené vyhlásiť, že príčinou tejto všeobecnej nedôvery je Rusko. Nie, Rusko ju nevytvorilo, ale plazivou propagandou veľmi šikovne okolo našej, zväčša latentnej, nedôvery k politickým a spoločenským inštitúciám vytvorilo akýsi žľab, ktorým dokáže usmerňovať jej prúdenie a regulovať jej prietok. Rusko vytvorilo líniu rozpadu našej dôvery v demokratické inštitúcie, nie však nedôveru ako takú. Problém nedôvery bude kdesi hlbšie.

Uplynulo niečo málo vyše 25 rokov, odkedy sme sa zaradili medzi demokratické štáty, a takmer 11 rokov od vstupu Slovenska do západných demokratických štruktúr. Sotva sme sa naučili základom demokracie. Tak prečo jej tak rýchlo prestávame dôverovať? Začíname mať ťažkosti predstaviť si spoločnosť ako pozitívne definovaný kolektívny celok, ktorý spájajú spoločné inštitúcie. Ako konštatuje známy filozof Charles Taylor, v demokracii nezávislí, slobodní občania spravidla dôverujú demokratickému štátu z dvoch dôvodov: štát je záštitou a garantom ich slobody a centrom vyjadrenia ich kultúry. Iste, potrvá ešte dlho, kým sa slovenský právny systém vyvetrá od klientelizmu a korupcie, a ani kultúrno-spoločenské otázky nevyriešime zo dňa na deň, ale je to dôvod, aby sme hneď nad všetkým mávli rukou?

Obdobné je to aj s dôverou v EÚ a jej inštitúcie. Alarmujúca je zúfalo nízka účasť Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pritom podľa posledného prieskumu Eurobarometer je dôvera Slovákov a Sloveniek v túto jedinú priamo volenú inštitúciu EÚ paradoxne výrazne vyššia než dôvera v jej domáci ekvivalent – Národnú radu Slovenskej republiky. Aby bol štát legitímny, upozorňuje Taylor, občania si ho musia dokázať predstaviť. Ale ak si povieme, že nám stačí byť nezávislým človekom, ktorý nepotrebuje predstavu o štáte a spoločnosti, práve vtedy sa stávame najnáchylnejšími na rôzne vplyvy zvonka, na propagandu.

Naša schopnosť predstaviť si fungujúcu slovenskú spoločnosť je priamo úmerná našej ochote dôverovať jej demokratickým inštitúciám a naopak. A hoci naše väzby vadnú, nedeje sa tak v dôsledku toho, že by sme našu dôveru presmerovali k iným štátom či inštitúciám. Dokonca aj nekritická naviazanosť na Rusko je skôr prípadom individuálneho zatmenia mysle či fanatického presvedčenia niekoľkých jednotlivcov, ako celospoločenskej tendencie. Je však paradoxné, že táto individualizácia a kríza spoločnej identity sa deje práve v čase, keď sme súčasťou bezprecedentného množstva rôznych regionálnych a medzinárodných štruktúr – od vyšehradskej spolupráce cez EÚ až po NATO.

Táto rapídna atomizácia spoločnosti však automaticky neznamená, že by sa schopnosť dôverovať či potreba niekam patriť a stotožniť sa s väčším celkom v našej spoločnosti celkom vytratila. Stačí letmý pohľad do peňaženky na to množstvo zákazníckych a vernostných kariet, aby sme pochopili, akým smerom sa naša dôvera preorientovala. Ide teraz skôr o to, ako túto dôveru presmerovať tam, kam by mala patriť, a nenechať ju druhým, aby s ňou mohli voľne manipulovať.

Tomáš Horváth (1989) vyštudoval európske štúdiá a medzinárodné vzťahy na FSEV UK v Bratislave.

Obsah Listů 2/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Tomáš Horváth

Nedôvera po slovensky

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu