Marián Hatala

Ešte si budú vyberať!

Poviem vám, že medzi „politikou“ a „poéziou“ nie je až taký veľký rozdiel, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

I stane sa občas, že dobre situovaný muž stredno-staršieho veku, napríklad človek šéfujúci firme, ktorá robí účty a daňové priznania prosperujúcim spoločnostiam, sa prebudí do celkom iného dňa. Povedzme, že ho trošilinku nudia čísla, daňové zákony, paragrafy. Povedzme, že ho trošilinku nudí rutinná rovnakosť, s akou hromadí statky rôzneho druhu, nuž mu v to ráno začne hrabat štriclou, akáže aktivita mu ešte chýba v portfóliu. A odrazu mu napadne, že je to predsa písanie básní! Nelení teda a za niekoľko dní napíše básnickú zbierku. Veď je to tá najľahšia vec na svete! Potom sám seba pred samým sebou vyhlási za básnika a s okamžitou platnosťou ním začne byť.

Časom však predsa len zatúži po ešte väčšom publiku. Oblečie sa tak, že vyzerá ako klon šupáka a bezdomovca, nasadne do džípu a odfrčí k básnikovi. V jeho pracovni končekom ukazováka významne poklopká po manuskripte.

„Pozri sa mi na to jedným okom, okay?“ povie, „nebude to celkom zadarmo.“ Len on sám vie, že to tak nemyslel, veď sa podľa toho aj obliekol. A posmelený rozpakmi básnika dodá: „V tej umeleckej kaviarni, kde čítavaš, vieš, by som aj ja mohol mať autorský večer, nie?“

Uveril sebaklamu. Ba na chvíľu sa mu podarilo oklamať aj redaktora, ktorého si zvolil. Lebo ten, zaskočený samoľúbosťou a agresívnym sebavedomím pána Sebaklamúceho (ďalej len „pán S“) si prečítal nie jednu, ale hneď dve rukopisné básne:

1) „Nikdy nie je neskoro zaľúbiť sa, láskou žiť. Zabudnite, čo bolo, človek musí niekam patriť, s niekým šťastný byť. Aj čas, čo plynie okolo, dá sa občas spomaliť. Vždy sa však môžeme poriadne popáliť.“

2) „Hľadel som priamo do očí tej starej pliage – smrti, v dvadsiatom prvom storočí, a záhadne som sa krútil. Nebola ku mne drzá, z oka jej náhle vyhŕkla tmavá, tajomná slza. Už dlho nemôže nikoho pokoriť, pretože ľudia začali omnoho zdravšie žiť.“

Kurt Vonnegut jr. v zbierke poviedok Tabatierka z Bagomba vymenúva osem pravidiel pri písaní poviedok (ale vari by sa dali vztiahnuť aj na básne). Podľa jedného z pravidiel by mal autor písať tak, aby potešil len jedného človeka.

Pánu S sa to podarilo – potešil seba.

Vonneguta pred ním básnik zamlčí. Namiesto toho spomenie, hoci zbytočne, lebo ide o metaforu spájajúcu sa s nemeckým poetom Reinerom Kunzem, ktorý kedysi neuspel na prijímacích skúškach na gymnázium, a to v matematike. Na tabuli bola totiž matematická úloha, obsahujúca písmeno, a mladučký Kunze zvolal: „Ale veď to sa nedá, s písmenami sa predsa nedá počítať!“

Väčšinou ani s budúcim slovenským politikom. Aj v jeho prípade je to spočiatku tak, že sa prebudí do celkom iného rána. Povedzme, že s ľahko znepokojujúcim podozrením, že jeho doterajší život ho trošilinku nudí a trošilinku mu pripomína samú rutinnú rovnakosť. Povedzme, že aj jemu v to ráno začne hrabat štriclou, akáže aktivita mu ešte chýba v portfóliu. Pritom raňajkuje a počúva rozhlasové správy. Hlásateľ práve cituje odpovede politikov z brífingov, informuje o zámeroch vlády v bohvieakej oblasti a o ďalšom návrhu zákona, justament prerokovávanom v parlamente. A nášmu poslucháčovi odrazu napadne, že to, čomu by sa mal bezpodmienečne venovať, je predsa politika! Veď je to tá najľahšia vec na svete! Nelení teda a za niekoľko dní obehá dôležitých ľudí v politike, biznise a v médiách, ba vydá komuniké. K čomukoľvek. Potom sám seba pred samým sebou vyhlási za politika a s okamžitou platnosťou ním začne byť. Taký pán Sebaklamúci 2 (ďalej len „pán S 2“).

Aj on uveril sebaklamu. Aj jemu sa na chvíľu či dokonca dlhodobo podarí samoľúbosťou a agresívnym sebavedomím oklamať voličov. Tým skôr, že má dar obklopovať sa politikmi, ktorí sú na nerozoznanie od neho.

Aj preto má vždy jasno v odpovediach, napríklad, keď ide o otázku smerujúcu k predvolebnej a povolebnej spolupráci medzi politickými stranami.

Pán S 2 ako šéf OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) odmieta napríklad Smer a spriada fabulácie hodné zaklínadiel šamanov vo výslužbe: „Najväčšia nevýhoda, ktorú Fico pripisuje opozícii, že je rozdelená do viacerých strán, môže byť najväčšia výhoda pre pravicového voliča. Je náročnejší, a ak bude mať päť či šesť možností na výber, bude spokojnejší, než keby mal jedinú voľbu. Pravicový volič totiž neodpúšťa.“

Pravicový volič by si ešte mohol pomyslieť: Bezmála nikto ich nechce, a oni si ešte budú vyberať! A pritom celý ten volebný spektákl s najväčšou pravdepodobnosťou dopadne tak, že vyhrá Smer, ktorý – ako uhladene vraví jeho minister kultúry – „vopred nikdy žiadnu stranu nevylučoval z možnosti, že s jej predstaviteľmi povedie rokovania o zostavení vlády, ak niekoho zo Smeru poveria zostavením vlády“. Lebo „pri zostavovaní budúcej vlády bude dôležité nájsť s budúcimi partnermi programový prienik“.

Keďže v krajine niet dôležitejších tém a zaujímavejších partnerov na rozhovory, vlastný pohľad na vec pridá i predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Po parlamentných voľbách 2016 nechce vládu so Smerom a s liberálmi zo strany Sloboda a Solidarita, ktorí pri téme euroval „povalili vlastnú vládu Radičovej, čím rozprestreli červený koberec pre Fica. A navyše sú hodnotovo inde ako KDH“. Preto nekomentuje prípadnú spoluprácu s opozičnými pravicovými straničkami (na hranici zvoliteľnosti alebo pod piatimi percentami), ako sú Sieť a Nova, čiže bývalí kádéháci, ktorí však v súčasnosti „nezmýšľajú a nekonajú podobne“.

Keďže problém nedôležitých tém a nezaujímavých partnerov na rozhovor je u nás dlhodobý, svoj názor poskytne i líder strany Most. Ten odmieta Smer a stredopravých konzervatívcov z OĽaNO, lebo „sú prelietaví“.

Akoby priestor politiky prináležal politikom kategórie „pán S 2“ a priestor poézie patril básnikom kategórie „pán S“. Ešteže sa na tom fliačiku zeme, nazvanom Slovensko, všetci dobre poznáme a všetko máme ideovo rozparcelované so zmyslom pre našské skupinkárstvo. A tak môžeme byť hoci osobní a patetickí až hrôza. Ako napríklad Ján Štrasser, keď sa rozhodol viac nepísať pre denník SME, lebo noviny zo štyridsiatich piatich percent ovládla všežravá finančná skupina Penta: „Takže vďaka ti, Matúš Kostolný (šéfredaktor, pozn. autora), ktorý si mi... ponúkol túto rubriku, vďaka ti, Tomáš Gális (editor prílohy Fórum, pozn. autora), ktorý si sa o ňu staral... vďaka ti, SME. A nech už je to akokoľvek, stále SME. A budeme.“

Aj prd makový bude. Ten vari ešte viac.

Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, novinář, kritik, stálý spolupracovník Listů.

Obsah Listů 1/2015
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Ešte si budú vyberať!

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu