???????? ???????, Iron Curtain, eiserner Vorhang... skrátka, elezná opona, terminus technicus, ktorý po prvý raz, vo februári 1945, pouil Paul Joseph Goebbels reagujúc na výsledky jaltskej konferencie. Do obehu sa však ono slovné spojenie dostalo a po tom, čo si Winston Churchill začiatkom marca 1946 prevzal čestný doktorát na Westmister College v americkom mestečku Fulton a v prejave vyzval anglosaské národy, aby úzko spolupracovali a čelili tak sovietskemu komunizmu.
Tá naša, budovaná od roku 1948 a nepriechodná u v prvej polovici 50. rokov, zabrala 1,5 % rozlohy ČSSR. So všetkým, čo k nej prinálealo: systémom plotov (jeden z nich pod napätím 3000 a 6000 voltov), signálnou líniou a mnostvom pozorovacích veí.
elezná opona bola aj témou výstavy GrenzFälle, a to od 14. júna do 18. októbra na zámku v rakúskom Kittsee. Kittsee, čie Kopčany, v maďarčine Köpcsény, po chorvátsky Gijeca, je v súčasnosti najrýchlejšie sa rozvíjajúca obec v Rakúsku. Za tento prívlastok vďačí stavebnému boomu, ktorý tu spôsobili prisťahovalci z Bratislavy a okolia. Časť obce Steinfeld je rýdzo slovenská kolónia rodinných dvojdomov, a u temer tretina obyvateľov Kittsee, v ktorom ije čosi viac ne 2500 obyvateľov, uvádza slovenčinu ako materinský jazyk. Dnes, v podmienkach EÚ, nadobudol hraničný región Bratislava – Kittsee obrovskú dynamiku, vyuívajúc početnosť a rozmanitosť kultúrno-ekonomických prepojení a väzieb.
Výstava sa začína fotografickými dokumentmi a texta˝mi v nemčine a slovenčine, ktoré sa viau ku koncu druhej svetovej vojny, keď sa Kittsee i Bratislava stali súčasťou juhovýchodnej obrannej línie Nemecka, označovanej ako Südostwall či Reichsschutzstellung, v boji proti Červenej armáde. Kittsee vrátane Burgenlandu bolo pod sovietskou okupáciou do roku 1955, keď sa Rakúsku podarilo vymaniť sa spod sféry sovietskeho vplyvu.
Prechádzam popri paneloch dokumentujúcich postup sovietskej armády začiatkom apríla 1944: Bratislava... Petralka (pôvodne Engerau)... Kittsee – po odchode nemeckých vojsk spustošené, so sto osemdesiatimi obeťami na ivotoch. Zastavujem sa pri paneloch pripomínajúcich zmeny na mape po Parískej mierovej konferencii, keď sa Bratislavské predmostie (Pressburger Brückenkopf) rozšírilo o tri pôvodne maďarské obce: Jarovce, Rusovce a Čunovo, a keď sa od nás vyháňalo po maďarsky hovoriace obyvateľstvo. To sa týkalo, pravdae, aj po nemecky hovoriacich ľudí z vtedajších bratislavských predmestí Petralka a Devín. A odrazu som uprostred májových volieb roku 1946, ktorými komunisti poloili základný kameň svojich budúcich víťazstiev.
A potom sa zoznamujem s udalosťou pomenovanou masaker Kittsee. Dňa 8. decembra roku 1952 sa devätnásťčlenná skupina Slovákov a Maďarov s prevádzačom pokúsila ilegálne opustiť republiku. Vybrala si cestu pozdĺ koľají do Rusoviec. Výsledok: 549 výstrelov, desať obetí.
Aj ďalšie míľniky našej novodobej histórie sú spracované chronologicky a prehľadne: Praská jar, Poučenie z krízového vývoja, normalizácia. O kus ďalej je miesto pre sviečkovú manifestáciu v Bratislave, ilustrovanú ohlasmi európskych médií, ba i troma policajnými fotografiami v Prahe narodenej rakúskej novinárky Barbary Coudenhove-Kalergi. Patrila k mojim zdrojom objektívnych informácií o dianí u nás. Tak ako Ursula Stenzel, Paul Lendvai či Hugo Portisch – tváre a hlasy ORF. Pozrieť si mono štruktúru riadenia zásahu proti manifestácii, schematické plány policajného zásahu, ba na obrazovke nepretrite beí videozáznam. Zreteľne počuť podrobné rozkazy veliteľov zásahu. Rozsiahly materiál pripomína činnosť Bratislavskej päťky, čie Jána Čarnogurského, Antona Seleckého, Vlada Maňáka, Miroslava Kusého a Hany Ponickej. Dominuje fotografia z justičného paláca v Bratislave. Proti Čarnogurskému, obvinenému z poburovania a podvracania socialistického spoločenského poriadku, sa vedie súdne pojednávanie. V novembri 1989.
Keď odchádzam, ešte raz sa obzriem. Zrak mi padne na snímku z 80. rokov, so zlovestne pôsobiacou hranicou medzi sivou panelákovou Bratislavou a Kittsee. Vdy, keď prechádzam hranice, v alúdku sa mi na chvíľu vytvorí kameň. A tlačí. Som – a nie sám – raz navdy ociachovaný.
Netreba sa však zdriavať obzeraním späť. Vladimir Vladimirovič u anektoval Krym a s chladnokrvnosťou sebe vlastnou vyzýva na politickú organizáciu východnej Ukrajiny, teda svojho Novoruska, celého severného pásu Čierneho mora.
Človek sa nemení, len hranice sa posúvajú.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.