Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2014 > Číslo 5 > Marián Hatala: Železná opona a jej neviditeľné zvyšky

Marián Hatala

Železná opona a jej neviditeľné zvyšky

???????? ???????, Iron Curtain, eiserner Vorhang... skrátka, železná opona, terminus technicus, ktorý po prvý raz, vo februári 1945, použil Paul Joseph Goebbels reagujúc na výsledky jaltskej konferencie. Do obehu sa však ono slovné spojenie dostalo až po tom, čo si Winston Churchill začiatkom marca 1946 prevzal čestný doktorát na Westmister College v americkom mestečku Fulton a v prejave vyzval anglosaské národy, aby úzko spolupracovali a čelili tak sovietskemu komunizmu.

Tá naša, budovaná od roku 1948 a nepriechodná už v prvej polovici 50. rokov, zabrala 1,5 % rozlohy ČSSR. So všetkým, čo k nej prináležalo: systémom plotov (jeden z nich pod napätím 3000 až 6000 voltov), signálnou líniou a množstvom pozorovacích veží.

Železná opona bola aj témou výstavy GrenzFälle, a to od 14. júna do 18. októbra na zámku v rakúskom Kittsee. Kittsee, čiže Kopčany, v maďarčine Köpcsény, po chorvátsky Gijeca, je v súčasnosti najrýchlejšie sa rozvíjajúca obec v Rakúsku. Za tento prívlastok vďačí stavebnému boomu, ktorý tu spôsobili prisťahovalci z Bratislavy a okolia. Časť obce Steinfeld je rýdzo slovenská kolónia rodinných dvojdomov, a už temer tretina obyvateľov Kittsee, v ktorom žije čosi viac než 2500 obyvateľov, uvádza slovenčinu ako materinský jazyk. Dnes, v podmienkach EÚ, nadobudol hraničný región Bratislava – Kittsee obrovskú dynamiku, využívajúc početnosť a rozmanitosť kultúrno-ekonomických prepojení a väzieb.

Výstava sa začína fotografickými dokumentmi a texta˝mi v nemčine a slovenčine, ktoré sa viažu ku koncu druhej svetovej vojny, keď sa Kittsee i Bratislava stali súčasťou juhovýchodnej obrannej línie Nemecka, označovanej ako Südostwall či Reichsschutzstellung, v boji proti Červenej armáde. Kittsee vrátane Burgenlandu bolo pod sovietskou okupáciou do roku 1955, keď sa Rakúsku podarilo vymaniť sa spod sféry sovietskeho vplyvu.

Prechádzam popri paneloch dokumentujúcich postup sovietskej armády začiatkom apríla 1944: Bratislava... Petržalka (pôvodne Engerau)... Kittsee – po odchode nemeckých vojsk spustošené, so sto osemdesiatimi obeťami na životoch. Zastavujem sa pri paneloch pripomínajúcich zmeny na mape po Parížskej mierovej konferencii, keď sa Bratislavské predmostie (Pressburger Brückenkopf) rozšírilo o tri pôvodne maďarské obce: Jarovce, Rusovce a Čunovo, a keď sa od nás vyháňalo po maďarsky hovoriace obyvateľstvo. To sa týkalo, pravdaže, aj po nemecky hovoriacich ľudí z vtedajších bratislavských predmestí Petržalka a Devín. A odrazu som uprostred májových volieb roku 1946, ktorými komunisti položili základný kameň svojich budúcich víťazstiev.

A potom sa zoznamujem s udalosťou pomenovanou „masaker Kittsee“. Dňa 8. decembra roku 1952 sa devätnásťčlenná skupina Slovákov a Maďarov s prevádzačom pokúsila ilegálne opustiť republiku. Vybrala si cestu pozdĺž koľají do Rusoviec. Výsledok: 549 výstrelov, desať obetí.

Aj ďalšie míľniky našej novodobej histórie sú spracované chronologicky a prehľadne: Pražská jar, Poučenie z krízového vývoja, normalizácia. O kus ďalej je miesto pre sviečkovú manifestáciu v Bratislave, ilustrovanú ohlasmi európskych médií, ba i troma policajnými fotografiami v Prahe narodenej rakúskej novinárky Barbary Coudenhove-Kalergi. Patrila k mojim zdrojom objektívnych informácií o dianí u nás. Tak ako Ursula Stenzel, Paul Lendvai či Hugo Portisch – tváre a hlasy ORF. Pozrieť si možno „štruktúru riadenia zásahu proti manifestácii“, schematické plány policajného zásahu, ba na obrazovke nepretržite beží videozáznam. Zreteľne počuť podrobné rozkazy veliteľov zásahu. Rozsiahly materiál pripomína činnosť Bratislavskej päťky, čiže Jána Čarnogurského, Antona Seleckého, Vlada Maňáka, Miroslava Kusého a Hany Ponickej. Dominuje fotografia z justičného paláca v Bratislave. Proti Čarnogurskému, obvinenému z poburovania a podvracania socialistického spoločenského poriadku, sa vedie súdne pojednávanie. V novembri 1989.

Keď odchádzam, ešte raz sa obzriem. Zrak mi padne na snímku z 80. rokov, so zlovestne pôsobiacou hranicou medzi sivou panelákovou Bratislavou a Kittsee. Vždy, keď prechádzam hranice, v žalúdku sa mi na chvíľu vytvorí kameň. A tlačí. Som – a nie sám – raz navždy ociachovaný.

Netreba sa však zdržiavať obzeraním späť. Vladimir Vladimirovič už anektoval Krym a s chladnokrvnosťou sebe vlastnou vyzýva na „politickú organizáciu“ východnej Ukrajiny, teda „svojho“ Novoruska, celého severného pásu Čierneho mora.

Človek sa nemení, len hranice sa posúvajú.

Marián Hatala

Obsah Listů 5/2014
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.