Váš časopis čítam dlho, aj sa o neho delim s priateľkou. Samozrejme niektoré sa mi páčia veľmi, iné menej, s niektorými názormi súhlasim. s inymi nie. Rada sa dam informovať o veciach, udalostiach, o ktorých skoro nič neviem, ale aj o tých, ktoré sa týkajú u obdobia, ktoré som preila. Nikdy ma nic nenaštvalo alebo nevytočilo – s výnimkou príspevkov autorky Beastess, ktorá sa akosi nepriznáva ani k vlastnému menu; na pseudonym však má asi kadý prispievateľ právo, najmä ak je v tomto prípade taký vystiný. Prvý seriál o skúsenostiach autorky s britským zdravotníctvom som akosi nevedela pochopiť. Prečo doteraz ostala v Británii, ak je to zdravotníctvo také hrozné (mám iné poznatky z iných a spoľahlivejších prameňiov)? Som tiez lekárka, u v dôchodku, a som tie osoba kritická. Napriek tomu som presvedčená, e lekár má vdy a všade slúiť a pomáhať svojim pacientom, ktori sa na neho s dôverou obracajú, čo platí najmä pre duševné choroby. Ak dotyčná dáma zháňala stale len vyššie a zjavne aj lepšie platené pozicie a chcela všetko reformovať, asi nemohla byť obľúbená, a preto musela často meniť miesto. Čo potom obetaví zdravotníci v tzv. rozvojových krajinách, oni často líčia neutešené pomery, nedostatky, nevzdelanosť, hygienu atd., ale nikdy nie pohŕdavym tónom, a usiľujú sa aj v týchto podmienkach vykonať čo najviac.
Aj keď je to nemoderné a zaostalé, aj po 46 rokoch praxe som presvedčená, e lekár má mať svoju prácu a svojich pacientov rád. Sarkazmus, ironia, povýšenosť sú v tomto povolaní neprípustné.
Zdá sa mi, e pani Beštia je frustrovaná, a ako takto môe zdielať utrpenie duševne chorych a pomáhať im?
Nemôem pochopiť, ako sa tieto – a značne dlhé – články opakovane dostali do veľaváených Listov, a ani to nechcem analyzovať, nie som priateľom konšpiračnych teórii, ale toto mi je napriek tomu podozrivé. Ak to má byť čierny humor, prepáčte, asi som veľmi hlúpa, keď som to nerozšifrovala, ale humorne mi to nepripadá. Šírenie negativnych myšlienok (nie kritiky) je kontraproduktívne a je ho vo svete príliš veľa, ne aby sme ho museli nachádzať i v Listoch.
Prajem úspech v diele Vám, a nám dobré čítanie,
MUDr. Maja Šteruská, Bratislava
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.