Juraj Buzalka

Víno a emancipácia

Pivovarníci na Slovensku pred pätnástimi rokmi očakávali, že spotreba nápoja ich živobytia prekročí hranicu sto litrov na osobu a rok. Nabádali k tomu čísla napríklad z roku 2002, kedy sa konzum piva u populácie – vrátane starcov a batoliat – dostal na úroveň 92 litrov. Ekonomická kríza, starnutie populácie a zvýšené dane na alkohol však spôsobili, že do desiatich rokov od tohto vrcholu spotreba piva klesla na úroveň sedemdesiat litrov. Zároveň však začala stúpať spotreba vína. Spočiatku ju tvoril hlavne import lacných vín, ktoré zaplavili slovenské supermarkety po čerstvom otvorení európskeho trhu. Rástla však aj spotreba domácich vín, najmä tých kvalitnejších. Dalo by sa povedať, že z vína ako elitného nápoja víťazov postsocialistickej transformácie sa postupne rozvinul populárny nápoj všetkých vrstiev. Počet drobných vinárov a rodinných vinárstiev naďalej rastie utešeným tempom. Takmer každá vinohradnícka oblasť na Slovensku už dnes má svoju vínnu cestu – pravidelnú ochutnávkovú atrakciu pre lokálpatriotov i cezpoľných vínomilcov – a víno si užíva zvýhodnené daňové podmienky, o ktorom môžu pivo s destilátmi iba snívať.

Ekonómovia voľného trhu si márne lámu hlavu nad ekonomickou nezmyselnosťou daňového zvýhodnenia vína oproti iným alkoholom. Vínomilci pri moci vždy zariadia svojmu moku výnimku. Nepodporujú tým len vlastné bonvivánske chute, ale aj autentický produkt kultúry Slovenska, za ktorý vína vyhlasujú. Približne polovica vína oficiálne vypitého na Slovensku má dnes domáci pôvod. Vzhľadom na výmeru neobrábaných vinohradov – zo šestnástich tisícov hektárov rodia len dve tretiny – je to dobrý výsledok. Pri zarátaní nezdaneného privátneho moku, vyrábaného v malých hajlochoch, chyškách či pivniciach, však toto číslo naisto stúpne.

Mladšie generácie popíjačov teda opúšťajú praktiky otcov a praotcov, ktorí najčastejšie pili pivo, občas „zapražené“ destilátom. Slovenské víno tiež postupne nahradilo pálenky ako symbolický nápoj obdarovania pri návštevách štátnikov i bežných smrteľníkov. Marketing profesionálnych vinárov určite zvýšil popularitu vína, čím Slovensko kopíruje globálny trend. Zároveň však v každom vínnom regióne rastie dopyt po autentickej lokálnej kvalite. Regionálny turizmus, miestne jedlo a pitivo, folklór či kolotoče, všetko sa krúti okolo rastúcej spotreby vína. V porovnaní s inými nápojmi a jedlami tak víno úspešne odoláva globalizácii. Rastúca diverzita a lokálna ukotvenosť vína preto protirečí populárnemu stereotypu, že všetko je v rukách obchodných reťazcov, zručných marketérov a obeťami zostávajú len oblbnutí televízoroví spotrebitelia.

V ostatných rokoch sa vo viacerých spoločenských vrstvách stalo módou nadávať na globálny kapitalizmus. Kríza túto kritiku akoby posilnila. Globalizácia vína prostredníctvom nových odrôd, technológií spracovania a jednotnejšej legislatívy však prináša aj pozitíva. Napríklad emancipáciu vo výbere – spomeňme si na obmedzenú ponuku počas socializmu – a paradoxne podporu lokálneho pôvodu, keďže globálne víno neexistuje. So slobodou pitia piva je to zatiaľ na takom Slovensku slabšie ako v Albióne či u višegrádskych susedov. Predsa len „pramenitá voda z hôr“, ako sa často reklamuje pivo, zatiaľ nemôže konkurovať rafinovanému spojeniu prírody a kultúry v terrorire. Aj pivu však v globálnom svete svitá na lokálne, autentické lepšie časy...

Juraj Buzalka

Obsah Listů 4/2014
Archiv Listů
Autoři Listů

Juraj Buzalka

Víno a emancipácia

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu