Táto zvukomalebná veta pochádza zo švábčiny a napodiv znamená prenasleduje ma ako tieň. Nevdojak som si na ňu zopár ráz spomenul po tom, ako som sa rozhodol slovenskú politiku si na určité obdobie nepúšťať k telu, opakovane podľahnúc ilúzii, e z takéhoto rozhodnutia mi bude istý – hoci krátky čas plynúť zaslúený úitok.
Krátky čas bol vo svojej krátkosti a zanedbateľný a zaslúený úitok sa nedostavil – zaslúene. Skrátka, v tomto seniorskom veku by som u nemal slepo dôverovať vlastným pochabostiam. Všetok úitok sa spája iba ak s čoraz častejším pripomínaním si tejto pravdy.
S odpudzujúcimi subštandardami, presnejšie, s mizériou na domácej politickej scéne, to jest na hryzovisku, to bolo ako v tej zadŕhavej, hrboľatej, neodbytnej vete z úvodu.
Po prvý raz sa mi pripomenula, keď sme v umeleckej kaviarni inscenovali moju verziu rozprávky o Šípkovej Ruenke. V jednej zo scén sa v zámockom parku neformálne prechádza kráľ a rozpráva sa sám so sebou, vediac, e nik iný tam nie je, a navyše si u zvykol, e ho beztak nepočúvajú. Znepokojuje ho predpoveď zlej víly, vyslovenej nad kolískou jeho dcéry, a neteší sa z proroctva dobrej víly, e zo zakliatia ju vyslobodí iba nezištná láska princa. Kde ho vziať v krajine, v ktorej víťazí chamtivosť, lo, závisť a nenávisť? Neskôr sa spiacou krajinou prechádza jedinec temer odsúdený na vyhynutie – princ prenikavého ducha a ušľachtilých, skoro neupotrebiteľných vlastností. Dezorientovaný ľuďmi a okolitým svetom sa ocitá v hlbokom lese, a kaviarenské publikum sa škerí a chichúňa. V takom malom štátiku, ako je Slovensko, hneď všetci tušia, kde sa dej odohráva, cítia naráky a poznajú mená hlavných a vedľajších postáv, čie gaunerov a hrdinov.
Po druhý raz sa mi veta pripomenula, keď som na inom mieste čítal deťom prednášku Chvála detstva a občasná škodlivosť dospelého veku. S ustaranou tvárou im hovorím, ako ich u roky pozorujem, a preto viem, e potichu, nenápadne, potajomky a škodoradostne rastú! Ale napadlo im, čo bude so mnou? To ma chcú nechať napospas dospelým, ktorým po rozume chodí len to, s kým bankujú, a kupujú si veci nie preto, e ich potrebujú, ale preto, lebo na ne majú? Deti sa často smejú, a tak musím medzi vety súkať prestávky, a je prednáška napokon samá diera. Trpaslíci ušatí vybuchnú v smiech aj vtedy, keď z textu vykukne chlapec od Carla Sandburga, zadíva sa na večernú oblohu a vykríkne: Oco, ten mesiac... na čo je to reklama?
Ach, tí rodičia! Väčšina z nich by svoj vzťah k tým, čo spravujú verejné veci, asi zdôvodnila nálezmi nemeckého novinára Thomasa Rietzschela, ktorý konštatuje, e v politike nejde o idey, ich presadzovanie či o uskutočňovanie spoločenských predstáv. Viacerí by akiste dopovedali, e ide o politikov, čo svoje mandáty chápu ako príleitosť na zveľaďovanie osobných výhod. A z voleja by zarecitovali, e základný mesačný plat europoslanca pred zdanením predstavuje 6200 eur. e poslancom Európskeho parlamentu sa k platom vyplácajú náhrady za výdavky spojené s výkonom funkcie, ktoré dosahujú 4299 eur mesačne. e EP pokrýva aj denné diéty počas ich pobytu v Štrasburgu a Bruseli, a to sumou 304 eur na deň.
Armáda Znechutených stojí proti armáde Nedôveryhodných, prijímajúcich funkcie za funkciami, ktoré, samozrejme, vnímajú ako výzvy. Čím pasívnejší sú tí prví, tým viac sa aktivizujú tí druhí, pričom najväčším nebezpečenstvom rastúceho znechutenia z politiky je tolerancia populistov s jednoduchými riešeniami, extrémistov a okrajových politických skupín.
K májovým voľbám do Európskeho parlamentu neprišlo na Slovensku ani trinásť percent voličov. Akoby ešte panovali pochybnosti o tom, e vďaka nášmu členstvu v Európskej únii sa ako-tak darí drať skorumpovanosť našich politických strán na uzde i vytvárať a schvaľovať modernejšie zákonné normy.
Trinásť percent... Keby som chcel s iróniou prehnať, napísal by som, e je to iba o čosi viac, ne bolo slovenských kandidátov na miesta v europarlamente. Uchádzali sa o ne toti nominanti dvadsiatich deviatich politických strán a koalícií (!), neraz s veľavravnými názvami: Úsvit, Vzdor – Strana práce, Právo a spravodlivosť, Národ a spravodlivosť, 7 statočných – regionálna strana Slovenska..., nehovoriac o ďalších partajach, negatívne sa vymedzujúcich voči Európskej únii, ktorých lídri boli a sú pripravení za štedré úniové peniaze okiadzať svojho chlebodarcu.
Výsledky volieb takmer kopírujú doma stabilizovaný pomer politických síl: ľudia zo Smeru získali štyri kreslá z trinástich, o tie zvyšné sa skoro výhradne podelili predstavitelia ponovembrových elít. Bez reprezentantov krajnej pravice.
Nie je však čas ani na krátke vydýchnutie. Trvá zvyčajný stav pohotovosti. V ňom ma veta er goht mr net von dr Datz bude prenasledovať ako tá politika...
Marián Hatala (1958) je básník, překladatel a publicista; stálý spolupracovník Listů.
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.